Ide aj o nerastné bohatstvo? (soc.culture.czechoslovak)
Peter Kosík píše (ide o text prevzatý z denníka Slovenská republika-poz.red.): „Kosovo sa v médiách podáva takmer výlučne ako bezvýznamné a chudobne hornaté územie, ktoré môže byť zaujímavé len pre tamojších obyvateľov. Vlani v lete sa však zrejme nedopatrením objavil v New York Times článok, ktorý veľmi presne (možno nechtiac) odhalil, o čo vlastne v tejto vojne ide. O bohatstvo, ktoré sa ukrýva doposiaľ v nenápadnom banskom komplexe Stari Trg. Autor spomínaného článku Ch. Hodges píše: „Rozsiahly banský komplex Trpeca je majetkom štátu a ide o najcennejšiu časť bohatstva Balkánskeho poloostrova. Komplex Trpeca je najbohatším náleziskom olova a zinku v Európe. Má hodnotu minimálne 5 miliárd dolárov. Vojna v Kosove je teda najmä vojna o bane, o srbský Kuvajt. Kosovo má aj značné uhoľné zásoby v množstve 17 miliárd ton a obrovské zásoby lignitu na niekoľko storočí.“
Kanadský Čech odpovedá: „Ľudia, preboha, prebuďte sa! Píše sa rok 1999, a nie 1850. Pozrite sa, koľko stojí Pb a Zn. Pokiaľ tie rudy nie sú extrémne bohaté, tak sa to ani nevyplatí ťažiť. A lignit? Načo by to niekomu bolo? Pokiaľ tie citované informácie (bez udania presných referencií) sú naozaj pravdivé a nevycmúľal si ich niekto z prsta, tak sa zdá, že Balkánsky polostrov je oveľa chudobnejší, než som si doteraz myslel.“
Jiří Mruzek: „Naozaj, sú to bohaté zásoby nielen Pb a Zn, ale aj ďalších kovov. Zásoba paliva s množstvom 1 700 ton na hlavu obyvateľa tiež nie sú na zahodenie, obzvlášť ak sa majú svetové zásoby nafty vyčerpať zhruba za pol storočia.
Predpokladám, že Kosovo má tiež značné zdroje dreva, a čert vie, čoho ešte. Pravda, v konflikte nejde výlučne o nerasty a pôdu. Záležitosti čisto ľudské tu hrajú dôležitejšiu úlohu.“
Anonym odpovedá: „Áno, ide predovšetkým o medzinárodnú solidaritu so srbskou robotníckou triedou, ktorá teraz dostáva podobu fyzickej pomoci.“