Prirodzene, je veľmi lákavé využívať kvázi-morálnu argumentáciu a oháňať sa vyššími princípmi pri zmene zaužívaných pravidiel. Ale historické precedensy, ktorých je neúrekom, vystríhajú pred takýmito pokusmi. Použijem na ilustráciu obrazný príklad starého českého filmu „Vyšší princíp“, kedy postava učiteľa, ktorú hral známy herec František Smolík, reaguje na zavraždenie Heydricha a vraví pred triedou svojich študentov, ktorých od rána do večera viedol k úcte k právu, úcte k demokracii, k úcte humanizmu: „Z hlediska vyššího principu mravního vražda na tyranu není zločinem“. Bez ohľadu na konkrétne súvislosti, niečo podobné dnes počúvam každý deň. Menia sa pravidlá demokracie s odkazom na akýsi „vyšší princíp mravný“. Účelovo sa menia zákony, účelovo sa vstupuje do súdnej moci, do nezávislosti prokuratúry, do jednotlivých noriem, skrátka, v mene akýchsi vyšších princípov neostáva z doterajších demokratických pravidiel hry kameň na kameni.
Dnes sú to možno ušľachtilé emócie, ktoré vedú zákonodarcov k takýmto radikálnym zmenám. No ktovie, čo bude o rok, čo bude o dva. Pravidlá hry sa tvoria na báze dlhodobej skúsenosti. Účelovo ich meniť len preto, že sme mali akurát túto zimu pocit, že radikálne zmeny odzrkadľujú nejaký náš „vyšší princíp mravný“ alebo len jednoducho momentálne pociťujeme potrebu niečo politicky zneužiť, to je veľmi nebezpečný precedens, nech sú naše úmysly akékoľvek.
Zamyslime sa nad iným príkladom, ktorý som použil aj v pléne národnej rady. Po stáročia volia kardináli v konkláve pápeža tajne a všetci to poznáme, ako na námestí sv. Petra čakajú ľudia viery na to, kedy sa objaví biely dym z komína. Milióny veriacich, či je to v Afrike, v Ázii, v Amerike, čakajú na to, koho kardináli zvolia za zástupcu Boha na zemi. Ako to, že za stáročia nikto z kardinálov neprišiel a nepovedal, že veriaci chcú a majú právo vedieť, koho kto volil? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Rešpektuje sa zotrvačnosť ducha, sloboda ducha, podstata viery; rešpektujú sa zaužívané a overené princípy. Možno sa v konkláve nájdu ľudia, ktorí si hovoria, že by bolo dobré vykonať určité zmeny voľby, aby prešiel ich kandidát, ale nikomu by ani vo sne nenapadlo účelovo meniť tradičné pravidlá iba kvôli momentálnemu prospechu a politickým hrám.
Takáto úcta k pravidlám, žiaľ, na Slovensku súčasnej vládnej koalícii chýba. Nerešpektujú žiadne pravidlá, žiadne mechanizmy, žiadne princípy. V mene svojich „vyšších princípov“ demolujú našu krehkú demokraciu. Povýšili svoje presvedčenia nad akékoľvek normy a pravidlá. Povýšili účelové politické hry nad demokraciu. Takéto konanie nemá obdoby v moderných dejinách Slovenskej republiky. Demokracia na Slovensku utŕžila ťažkú ranu, z ktorej sa bude dlho spamätávať.
Autor je predseda poslaneckého klubu SMER-SD a bývalý predseda NR SR.
Foto: Poslanec NR SR za Smer-SD Pavol Paška
Autor foto: SITA/Jozef Jakubčo
