Výplatné pásky prvých mužov samospráv

Výška platu politikov a verejných funkcionárov už dávno nie je tajná. Hlasovanie zastupiteľstva o tejto otázke je verejné a občania majú právo na informáciu o výške platu a odmien primátora, jeho zástupcu, kontrolóra aj o odmenách poslancov. Mnohé samosprávy však radšej ako konkrétnu finančnú čiastku zverejňujú vzorec, do ktorého si každý môže priradiť všetky premenné a nakoniec zistí, že poslanci majú pri schvaľovaní stále viacero možností. Prinajmenšom najnižšiu, strednú a najvyššiu možnú sadzbu. A je výlučne na nich, akú konečnú podobu bude mať primátorova výplatná páska. Poslanci môžu rozhodnúť až o zdvojnásobení platu. Menšie mestá, menej skromnosti Pri porovnaní výšky platov primátorov krajských miest s platmi niektorých kolegov z hladových dolín zistíme, že skromnosť chýba najmä tým v malých okresných sídlach. Iste, poslanci schválili primátorom krajských miest v minulom funkčnom období aj polročné odmeny. Bratislavskému približne 340-tisíc, trnavskému mesačne 38 550, nitrianskemu takmer 180-tisíc, trenčianskemu vyše 400-tisíc, banskobystrickému vyše 81 400, košickému za päť mesiacov vo funkcii 240-tisíc a prešovskému 340-tisíc korún. Ak to porovnáme s odmenami starostu Dunajskej Lužnej (vlani 400-tisíc), zistíme, že prví muži krajských miest na tom nie sú najlepšie. Napríklad primátorovi Púchova popri mesačnom plate 85-tisíc poslanci vlani nadelili odmeny za vyše pol milióna. Bez ohľadu na veľkosť samosprávy sú zrejme najvážnejšími kritériami pri hodnotení práce starostov a primátorov finančné možnosti miestnej pokladnice, ale aj politická vôľa zastupiteľstva. Ako hospodária starostovia a primátori Základným zákonom fungovania každej samosprávy je rozpočet, ktorý má výpovednú hodnotu smerom k daňovej politike, ekonomických ambíciám a hospodárskym cieľom. Obecný, či mestský rozpočet sa z tohoto pohľadu javí ako číselné i textové vyjadrenie práce orgánov samosprávy nielen v konkrétnom kalendárnom roku. Z hľadiska volebného obdobia ide aj o vyjadrenie aktivít komunálnych politikov vo funkčnom období. Fiškálna decentralizácia úspešne nahradila chaotickú finančnú politiku samospráv založenú na zostatkovej metóde a prerozdeľovaní peňazí zo štátneho rozpočtu. Nový spôsob financovania samospráv vytvoril priestor na sebarealizáciu komunálnych politikov-manažérov. Hoci zdroje príjmov vieme veľmi rýchlo zrátať, s výdavkami je to trochu zložitejšie. Súvisia s úlohami, ktoré samosprávy musia a ktoré môžu vykonávať. Tu existuje podstatný rozdiel medzi silnými a slabými samosprávami. Medzi tými, ktoré vykonávajú to, čo im zo zákonov vyplýva, a tými, ktoré vykonávajú viac úloh. Aj také, ktoré nemusia, ale chcú. Preto, že ich o to žiadajú občania, spoločenské a sociálne skupiny. Tak ako v rámci samospráv neexistuje univerzálna schéma práce, pretože každá poskytuje rozdielny počet služieb, nemôže existovať podobnosť, pokiaľ ide o počet služieb a ich odberateľov. Ďalším veľmi dôležitým kritériom je miera rozvoja územných celkov. Ten závisí od podmienok, aké na podnikanie vytvorí samospráva. Úspešne jej však musí pomáhať aj samosprávny kraj, vláda či vládne agentúry. Rast pracovných príležitostí je priamo úmerný rastu životnej úrovne, veľkosti daňovej politiky, veľkosti príjmovej aj výdavkovej časti rozpočtu. Vytváranie podmienok na priaznivý hospodársky rozvoj samosprávy je vecou práce a aktivít nielen poslaneckého zboru, ale aj primátora či starostu. Prvého muža, ktorý po voľbách preberá mieru zodpovednosti za ďalšiu podobu a charakter svojho územného, správneho a samosprávneho celku. Politik a súčasne manažér Takéto spojenie dvoch na prvý pohľad protichodných označení môže u niekoho vzbudiť ne-dôveru. Veď manažér sleduje zisk, kým politika znamená službu. Uvedené fakty však napovedajú o potrebe skĺbiť umenie podnikať a politiku v prospech firmy, ktorá neriadi svojich zamestnancov, ale reguluje vzťahy na svojom území. V teritóriu, ktoré si spomedzi seba vybralo svojho zástupcu a očakáva plnenie verejných záujmov aj správne gazdovanie so spoločnými peniazmi. Zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest presne definuje kritériá, ktoré si v zmysle odporúčania osvojujú poslanci pri hlasovaní o priznaní platu prvého muža svojej samosprávy. V zákone sa hovorí, že prvému mužovi patrí plat, „ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa počtu obyvateľov“ danej samosprávy. Zákon definuje deväť veľkostných kategórií, do ktorých rozdeľuje podľa počtu obyvateľov samosprávy. Zastupiteľstvo môže zvýšiť plat maximálne na dvojnásobok. Nižší plat, ako stanovuje zákon, môže mať len starosta, ktorý svoju funkciu plní na čiastočný úväzok. Okrem platu patrí prvým mužom aj odmena. Tú im možno poskytovať s prihliadnutím na náročnosť a kvalitu výkonu funkcie až do výšky 50 percent súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje: „Mimoriadne odmeny poslanci môžu schváliť za činnosť vykonanú v súvislosti so živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami, pri ktorých sú ohrozené životy, zdravie alebo majetky a pri odstraňovaní ich následkov.“ Spravodlivé kritériá existujú Kritériá na hodnotenie práce starostu či primátora si môžu stanoviť poslanci, ktorým sa takto ľahšie a objektívnejšie hodnotí jeho aktivita. Objektivita však zostáva iba pojmom, pod ktorým si každý predstavuje niečo iné. Pretože zákon o platových pomeroch hovorí o odmene, ktorú „možno schváliť s prihliadnutím na náročnosť a kvalitu výkonu funkcie“. Náročnosť a kvalita sú však vágne pojmy, ktoré tvoria základ veľmi subjektívneho hodnotenia a finančného ohodnotenia práce. Hoci občania vo voľbách hodnotia komunálnych politikov z iného uhla pohľadu, tí, čo vedia pridať a ubrať primátorovi a spravidla prilepšiť aj sebe, sú poslanci. Jedným z dôkazov kolízie zákona s praxou je rozhodnutie poslaneckého zboru v Poprade v minulom volebnom období. Poslanci odklepli zvýšenie svojich odmien za každé zastupiteľstvo na tri tisícky a primátorovi Antonovi Dankovi mesačne so spätnou platnosťou od 1. januára 2006 priznali plat vo výške 183 500 korún. O tom, či takéto rozhodnutie bolo protiprávne, nemôžeme ani len polemizovať. Predpokladá sa, že takúto výšku platu popradská mestská pokladnica unesie. V morálnej rovine sa dá tiež iba zamyslieť – pretože posledné slovo a hodnotenie života v meste pod Tatrami povedali jeho obyvatelia vo vlaňajších komunálnych voľbách. To, že primátor Danko v nich uspel napriek takémuto rozhodnutiu poslancov, sa dá vnímať ako súhlas obyvateľov s výškou platu aj s prácou na radnici. Ako sa zhodnotí naozajstný prínos? Z hľadiska rozhodnutia poslancov nielen v tejto samospráve sa natíska otázka, či netreba prijať iné kritériá na priznávanie výšky platu. Prinajmenšom také, ktoré sa budú zakladať na objektívnom hodnotení. Potom už výška platu nebude závisieť od politických konšteláciív zastupiteľstve, ale od kvality práce pre celok. O tom, aký prínos pre samosprávu má, či mal jej prvý muž (alebo žena), hovoria fakty. Jemu blízki vyzdvihujú úspechy a z opozičných lavíc sa zase zdôrazňujú neúspechy. Občania hodnotia prácu starostu, primátora podľa toho, aké sú ich očakávania od života v meste a skutočné potreby samosprávy. Z krátkodobého pohľadu sa úspechy a neúspechy hodnotia ináč ako z dlhodobého. Pri platovom ohodnotení je však dôležité objektívne hodnotenie konkrétnych aktivít a ich ocenenie tými, ktorí ich priznávajú. Spomínaný zákon vychádza z definovania nemenných a nespochybniteľných kritérií. Súčin priemerných mesačných miezd v národnom hospodárstve a rovnako aj koeficient vyjadrený počtom obyvateľov sa spochybniť nedajú. Stále však nezohľadňujú reálnu ekonomickú situáciu samospráv a manažérske kvality toho, kto stojí na jej čele. Ak vidinou primátora nie je úspech v ďalších voľbách a zoskupenie poslancov či finančné možnosti samosprávy to nedovoľujú, je možnosť priznania odmien málo pravdepodobná. Načo sa teda trápiť? Veď na štyri roky má človek o seba postarané. Aj takto môžme opísať pasívny, ale v našich podmienkach reálny obraz zhodnotenia situácie a ďalšieho pôsobenia na najvyššom poste v komunálnej politike. Najlepšie motivujú peniaze Tak ako manažér v súkromnej firme, aj ten, kto riadi samosprávu, potrebuje na čo najlepší výkon motiváciu. A finančná dokáže človeka zrejme naštartovať najviac. Aj preto sa žiadajú nové podmienky ohodnotenia starostov či primátorov. Ohodnotenie práce osôb, s ktorými väčšina spája očakávania, a preto od nich vyžaduje nadprácu v prospech celku, musí vychádzať zo základného kritéria – z výsledkov práce. Zavedením nových pravidiel priznávania platov starostom a primátorom by sa odmeny ako nenárokovateľná zložka platu, no zložka uznávajúca mimoriadne nasadenia a aktivitu, mohla stať minulosťou. Úspešný podnikateľ sa môže hodnotiť podľa mnohých ekonomických kritérií, ale najväčšiu vypovedaciu hodnotu má čistý zisk. Samozrejme, aj veľkosť firmy, počet zamestnancov. Odvetvie, v ktorom firma pôsobí či veľkosť rozpočtu a porovnávanie povahy finančných zdrojov v rozpočte majú tiež informačnú úroveň. Pri zachovaní takéhoto pohľadu na hodnotenie súkromnej firmy a snahou porovnať tieto parametre so samosprávou, musíme akceptovať nasledovné fakty: V prvom rade počet obyvateľov, pretože ide o zákazníkov, ktorým samospráva poskytuje služby a pre ktorých vytvára priaznivé podmienky na život, osobný aj profesijný rast. Závisť sa dá potlačiť Na plnenie týchto úloh slúži samospráve rozpočet, ktorým financuje konkrétne činnosti. Jeho veľkosť je pasívna informácia, pretože samotný dôležitý význam je vo výške jeho príjmov. Keďže musí byť vyrovnaný, je isté, že príjmy nadobúdajú podobu výdavkov. Príjmami môžu byť aj úvery. Tie spôsobujú zadlženosť. Ak sa však úvery použijú na podporu a skvalitnenie služieb a na vytváranie pracovných príležitostí, tak ďalším ukazovateľom vhodným na objektívne hodnotenie je veľkosť príjmov z miestnych daní, z vlastníctva majetku, podielov z činnosti obchodných spoločností či príjmy z podnikania obce a samotného finančného hospodárenia. No nie z predaja majetku a podobné príjmy, ktoré sú jednorazovým a neopakovateľným zdrojom. Okrem nich môže o manažérskych kvalitách hovoriť aj schopnosť získať financie z fondov EÚ, grantov a od donorov. Platové ohodnotenie najvyššieho predstaviteľa komunálnej politiky musí odrážať kritériá ako nadväznosť na priemernú mzdu v národnom hospodárstve či počet obyvateľov samosprávy. Celková skladba rozpočtu ako základného ekonomického nástroja práce orgánov obce musí byť všeobecne akceptované a veľmi vážne kritérium na určenie výšky mzdy. Ekonomická aktivita, ktorá je vlastná hodnoteniu firiem v súkromnom sektore, by mala byť inšpiráciou na hľadanie nového systému objektívneho hodnotenia politika – manažéra. Hoci závisť je vlastná veľkej skupine ľudí, zmena v týchto pravidlách by bola vyjadrením úsilia o taký model hodnotenia, ktorý by v medzivolebnom období motivoval na kvalitnú prácu, a nie na alibizmus a výhovorky. Autor je politológ, špecializuje sa na samosprávu