Okolo 64 600 prváčikov, teda o 2100 viac ako vlani, prekročilo v pondelok prvý raz školský prah. To by pri súčasnom znepokojivom demografickom vývoji mohlo vyznieť pozitívne, ale celkovo bude žiakov základných škôl na Slovensku o 15 tisíc menej ako vlani. Na základe reformy verejnej správy prechádza drvivá väčšina školských zariadení zo štátnej správy na samosprávu. Do kompetencie miest, obcí a samosprávnych krajov sa presúva 3243 materských, približne 2400 základných, 197 základných umeleckých a 810 stredných škôl. Pod krajskými úradmi ostáva iba 16 bilingválnych gymnázií a 430 špeciálnych škôl. Nedôsledne s kompetenčným zákonom Právomoci i povinnosti v oblasti základného a stredného školstva mali prejsť na samosprávne orgány 1. júla tohto roku. Väčšina miest a obcí to, samozrejme, privítala, lebo je presvedčená, že sa dokáže o školy na teritóriu svojho pôsobiska efektívnejšie postarať ako schudobnený štát. Lenže stalo sa presne to, pred čím už dlhšie varovali: s presunom kompetencií nešla ruka v ruke aj delimitácia školského majetku a vyriešenie takmer trištvrte miliardovej sekery. Tak vážne hrozilo, že pre dlhy za energie, plyn, vodu a telefóny zostanú brány viacerých škôl i po 2. septembri zavreté. Veritelia sa jednoducho boja, že sa im budú v novej situácii od jednotlivých obcí a miest omnoho ťažšie vymáhať peňažné podlžnosti ako od štátu, a preto sa mnohí tvária nekompromisne. Celková výška dlhu sa od 1. januára do 30. júna 2002 vyšplhala na 730 miliónov korún. Vláda pred dvoma týždňami schválila len 300 miliónov, ktoré by v týchto dňoch mali nabehnúť zo Všeobecnej pokladničnej správy na účet škôl. Dosiaľ však nie je jasné, či dodávateľov energií takéto čiastočné vyrovnanie uspokojí. Nový minister školstva Peter Ponický, ktorý zdedil tento danajský dar po svojom predchodcovi Milanovi Ftáčnikovi, je optimista a tvrdí, že všetky školy nabehnú na normálny režim. Návrh na ďalšie oddlženie škôl v sume okolo 430 miliónov korún chce čím skôr predložiť do vlády, no zatiaľ nepozná jeho presnú výšku. Predpokladá, že sa po kvalifikácii táto položka zníži na 200 miliónov. Tento údaj na ministerstve zistia až po tom, čo dostanú z okresných a krajských úradov konkrétne informácie. Dzurindova vláda to už nestihne Pre denník Pravda však Ponický povedal: ,,Nemôžem zaručiť, že vláda školy úplne oddlží, pretože v tomto období už neexistujú medzi koaličnými stranami žiadne dohody.“ To znamená, že kým politickí predstavitelia na volebných mítingoch sľubujú, ako sa popasujú s ťažkosťami v tomto rezorte, osobitne s vysokými školami, normálne fungovanie základného a stredného školstva je obmedzené. Ešte dobre, že sa školský rok začína v septembri, keď netreba kúriť, a nie prvého januára… V každom prípade Dzurindov kabinet pred parlamentnými voľbami tento oriešok nerozlúskne a P. Ponický bude rád, keď dovtedy aspoň zosumarizujú potrebné údaje. Ministerstvo financií by malo zo Všeobecnej pokladničnej správy vyčleniť aj finančné prostriedky – 503 miliónov Sk – na zaplatenie nadtarifných zložiek platov vo výške šiestich percent pre pedagogických a dvoch percent pre nepedagogických zamestnancov. Táto suma by podľa ministra školstva mala prísť do škôl ešte počas tohto mesiaca. Mešká uzatváranie protokolov Pre samosprávy je však rovnako vážnym problémom odovzdávanie kompetencií najmä na okresnej úrovni, ktoré sprevádzajú početné nedostatky. Meškali informácie, dodnes chýbajú podklady na preberanie majetku. Viaceré mestá a obce ešte stále nemajú k dispozícii rozpočty jednotlivých zariadení. Pretrváva úsilie okresných úradov ponechať si čo najvyšší počet funkčných miest napriek tomu, že kompetencie už prešli na územnú samosprávu. Trvalá je aj tendencia presunúť u niektorých delimitovaných funkčných miest iba mzdové, ale už nie príslušné prevádzkové náklady. V polovici augusta z 8962 delimitačných protokolov, ktoré sa týkajú majetku, finančných prostriedkov a ľudí pracujúcich v školstve, prešlo na samosprávu 6601, z toho podpísali iba 1179! Až koncom mesiaca sa uzavreli protokoly na úrovni jednotlivých krajov. Exminister Milan Ftáčnik ešte vlani vydal metodický pokyn, podľa ktorého mali návrhy týchto dokumentov, od ktorých sa očakáva zistenie materiálno-technického stavu a vybavenia jednotlivých školských zariadení, ako aj určenie ich finančného deficitu, vypracovať okresné úrady a predložiť do 30. apríla 2002. Pretože to nestihli, vláda sa uzniesla, aby sa uzavreli do tridsiatich dní od termínu presunu kompetencií, teda do konca júla. Vo väčšine prípadov sa tak nestalo, pritom protokoly sú základom pre to, aby obce, mestá a samosprávne orgány krajov mohli spravovať školy s plnou zodpovednosťou. Štátny tajomník ministerstva vnútra Ivan Budiak pre denník Národná obroda uviedol, že hoci medzi jednotlivými okresmi existujú veľké rozdiely, celkovo sa tieto záležitosti usporiadajú do jedného až dvoch mesiacov. Zrejme teda jablko sváru prenechajú budúcej vláde. Čo na to ZMOS? Ako SLOVO informovala hovorkyňa ZMOS-u Oľga Gáfriková, pri získavaní aktuálnych informácií oslovili v auguste všetkých 57 regionálnych združení, z nich 50 na otázky odpovedalo. Delimitačné protokoly boli poskytnuté v 24 a podpísané iba v ôsmich percentách! Zriaďovateľské listiny boli poskytnuté len v 26, osobné spisy zamestnancov škôl bez právnej subjektivity v 20, zoznam záväzkov, pohľadávok a zmlúv v 6 a náklady na nevyhnutné opravy vyčíslili v 12 percentách. Situácia sa radikálne nezmenila ani po 20. auguste, keď sa uskutočnila pracovná porada vedúcich odborov školstva okresných a krajských úradov, na ktorú ministerstvo školstva pozvalo aj zástupcov ZMOS-u. Jeho predseda Michal Sýkora opakovane zdôrazňuje, že pri preberaní kompetencií a majetku ide o právne akty, ktoré majú dôsledky a z ktorých vyplývajú práva i povinnosti. Preto odmieta akýkoľvek zjednodušujúci alebo nedôsledný prístup štátnej správy. To, že sa obce a mestá dožadujú podrobných delimitačných protokolov, či vyjasnenia financovania, predsa nemôže ktosi chápať ako neprimeranú nespokojnosť.
