Ideologický a ideový zápas o Rusko neprestáva. Najnovším príspevkom je český preklad štúdie Waltera Laqueura Putin a putinismus. Ide o tému Ruska a perspektív jeho súžitia so Západom. Autor v snahe definovať terajšie ruské pomery dokonca tvrdí, že homo sovietikus nahradil homo putinikus. Kniha o. i. vytvára argumentačné podhubie pre novú deliacu čiaru, novú líniu, novú deľbu medzi Západom a Ruskou federáciou.
Prvá svojho druhu
Necelých štyristo strán štúdie označuje za „pokus zhodnotiť vyhliadky na budúcnosť Ruska a predovšetkým rodiacu sa ruskú ideu – ideológiu či doktrínu nahradzujúcu komunizmus“. Ide však o typický anglosaský štýl understatement, úmyselné zľahčovanie. V skutočnosti ide priamo o návod, ako si terajšie pomery vysvetľovať, chápať na čo sa sústrediť. Osobitne ide o panorámu porovnávania nástupu nacizmu v Nemecku v tridsiatych rokoch XX. storočia s terajšími ideologickými pomermi v Ruskej federácii. Je to prvá štúdia zhromažďujúca argumenty na tvrdenia o možnej podobnosti vývoja v Nemecku v prvej polovici XX. storočia s Ruskom v druhej dekáde XXI. storočia s tým, že ide o štúdium totalít.
Zločiny oligarchov
Rozbor rozpadu ZSSR až po nástup prezidenta V. V. Putina mnohým potvrdí len to, čo už dlho vedia. A čo roky tvrdili pri hľadaní odpovede na otázky, kto vládne v Rusku. Kniha popisuje nástup oligarchov za „éry nezákonnosti prezidenta Jeľcina, keď oligarchovia mohli vo väčšej či menšej miere dosiahnuť všetko, čo chceli ekonomicky práve tak ako aj politicky, nemuseli sa báť zákona a mohli manipulovať prezidentom, ako chceli… nie je pravdepodobné, že sa vtedy dal nahromadiť veľký majetok bez porušenia zákona… k obchodnej praxi vtedajších rokov patrila neskrývaná korupcia, neplatenie daní a získavanie spoločností spôsobom, ktorý bol nielen neetický, ale mnohí ho považovali za priamo zločinný.“ Pre slovenského čitateľa to, samozrejme, nie je objav. Objav je skôr otvorené priznanie západného autora, s ktorým, pravda, prichádza po funuse. Avšak týmto si autor dômyselne buduje vierohodnosť.
Fakty a mená sú dobre známe, menej typické je otvorené priznanie, že niektorí oligarchovia si neuvedomovali jedno: anarchia nemôže trvať večne, lebo systém sa nevedel vyrovnať s nepretržitou krízou. A tak sa nakoniec musel ako stabilizačný faktor presadiť štát alebo iná sila, napríklad armáda. A oligarchovia sa preto priklonili na stranu tajných služieb – to sa prejavilo odporučením V. Putina do čela vlády a potom štátu. Avšak keby Jeľcin nevymenoval Putina, bol by na jeho mieste niekto s podobným pôvodom.
Zdroje úspechu
Prečo má Putin a „putinizmus“ úspech? Jedným zdrojom úspechu putinizmu sa stal „nešťastný charakter transformácie od komunizmu k nejakej novej podobe vlády založenej na trhovej ekonomike“. Takto fajnovo sa dá nazvať krach rokov deväťdesiatych a ekonomicky, sociálne i ekologicky barbarské dôsledky éry M. S. Gorbačova a B. N. Jeľcina pre značnú časť obyvateľstva.
Kniha je uceleným súborom. Usiluje sa definovať „piliere novej ruskej idey, ruskú pravoslávnu cirkev, ruskú geopolitiku, euroazianizmus, ako aj vedúce osobnosti, mysliteľov ruskej pravice.
Rozbor ruskej demografickej slabiny nás privádza k poznaniu, že celá politika západných zoskupení ako keby do budúcich desaťročí priam bezohľadne rátala so zásadnými demografickými zmenami na rozsiahlom ruskom teritóriu, resp. očakávala ich a tomu podmieňovala dnešnú politiku.
Valdajský klub
Značnú časť zaujímavej faktografie obsahujú časti pod názvom Zahraničná politika a petroštát a osobitne kapitola Zdroje budúcich konfliktov. Autor končí poznaním: treba uznať realitu. Prečo? Lebo „udalosti posledných dvoch desaťročí ukázali, že v Rusku vzbudzuje oveľa väčšie obavy chaos než autoritatívna vláda a diktatúra… ťažko predpokladať, že by súčasní vládcovia odstúpili…“
Zaujímavá je aj časť o koncepciách vývoja vo Valdajskom klube, je osviežením pre čitateľa, ktorý to pozná prakticky výlučne z podania Jána Čarnogurského. Kniha je aj príspevkom k poznaniu, v čom sa európske záujmy, pokiaľ ide o Rusko, líšia od USA, teda nie sú identické so záujmami americkými.
Užitočnou časťou publikácie je štruktúrovaná bibliografia s bohatstvom odkazov na literatúru. Sú rozdelené na pätnásť okruhov s poukazom na prístupné české preklady. Kniha je aj pre slovenské prostredie polemickou výzvou. Najmä pokiaľ ide o to, zabrániť vytyčovaniu nových deliacich čiar medzi Ruskom a Európou. S bohatou citáciou zdrojov je aj svojráznou novinkou. Jej výraznou slabinou je o. i. neuvádzanie súčasných ruských verejných diskusií a literatúry.
Walter Laquer: Putin a putinismus. Rusko a perspektivy jeho soužití se Západem, Prostor, 2016, 384 strán.
Ďalšie články: DUŠAN KERNÝ
