Vstala zo zabudnutia

… a dostala meno Klub umelcov. To, čomu dnes Bratislavčania hovoria Umelka, sa kedysi polooficiálne volalo Záhrada umelcov, ktorá podľa pamätníkov patrila ekonomickou prevádzkou k neďalekému hotelu a kaviarni Krym. Inak to však bol priestor prináležiaci k budove Umeleckej besedy slovenskej (neskôr Zväzu slovenských výtvarných umelcov či Slovenského fondu výtvarných umení, dnes Slovenskej výtvarnej únie), kde boli nielen výstavné priestory, ale na poschodí budovy postavenej od augusta 1925 do augusta 1926 aj priestory klubové, ktoré pod svoje krídla prichýlili nielen výtvarníkov. V miestnosti na poschodí, ktorej sa hovorilo jednoducho Klub, bývalo vždy veľmi živo. Nepochybne aj preto, že sa tam vďaka vynikajúcej kuchyni chodili stravovať nielen mnohí výtvarníci, ale aj iní umelci či novinári, najviac z redakcie Smeny, ktorá bola presne oproti budove Umeleckej besedy slovenskej a že ich tam okrem jedla priťahovali aj pravidelne obmieňané malé výstavy umeleckých diel. Ako bulletine vydanom pri znovuotvorení Klubu 25. septembra 2008 uvádzajú B. Bachratý, L. Bátorová a M. Modrovičová, veľmi živo tam bývalo najmä po roku 1965. „Kreslá architekta Viktora Holubára-Holešťáka bývali celý deň, večer i v noci (občas až do rána) plné hostí – výtvarníkov všetkých generácií, ale aj predstaviteľov múz divadla, literatúry, hudby a k pravidelným návštevníkom patrili aj novinári.“ Užitočná inšpirácia Začalo sa to po vzniku Československa pokusmi slovenských výtvarníkov nejako sa zorganizovať. A prvé ich snaženie je spojené so Spolkom slovenských umelcov (Martin 1920) a s Umeleckou besedou slovenskou, ktorá vznikla v Bratislave roku 1921. Slovenskí výtvarníci sa vtedy inšpirovali pražskou Umeleckou besedou založenou roku 1836 a dvanástu výstavu Umeleckej besedy slovenskej už usporiadali v novej budove. Tú spolu so záhradou, ktorej priestor dostali od mesta vzhľadom na to, že ho často zaplavoval Dunaj, zadarmo, vybudovali podľa projektu českých architektov Aloisa Balána a Jiřího Grossmanna. Ako uvádza architekt Štefan Šlachta, stala sa práve táto budova medzníkom vo vývoji slovenskej architektúry na ceste k funkcionalizmu. YMCY, domov vojenských gážistov na Anenskej ulici, tzv. Poštárskych domov na Legionárskej, či obytného bloku na Prayovej ulici, ktoré, uvádza Šlachta, prezentovali nový názor a ich architektúra rešpektuje aj v budove UBS jej funkciu, teda výstavný priestor pre maliarske diela, sálu pre sochárskej diela a priestor na spolkové miestnosti. Autor pripomína, že architektúra UBS je oslobodená od akéhokoľvek dekóru, upúta však farebnou kombináciou bielej omietky a červeného režného muriva, zaujme jej osobité výškové usporiadanie a previazanosť hmôt a dôležité je prirodzené svetlo, ktorým sú osvetlené výstavné sály. Šťastné riešenie V dnes už historickej a legendárnej budove UBS sa uskutočnilo množstvo výstav nášho i zahraničného umenia, kultúrnych a spoločenských akcií, stretnutí, kultúrnych a spoločenských akcií. Zväzový život, vrátane plesov umelcov, ponuky umeleckých diel, kníh, potrieb pre výtvarníkov, tam pulzoval naozaj naplno. UBS totiž združovala viacero odborov, napríklad literárny, hudobný i výtvarný a ukázalo sa, že riešiť nedostatok vhodných výstavných, ale aj klubových priestorov v Bratislave stavbou vlastného výstavného pavilónu, v ktorom mali byť aj klubové a spolkové priestory, bol šťastný nápad. Takisto ako bolo šťastné, keď v architektonickej súťaži (1924) na jeho stvárnenie zvíťazil projekt Aloisa Balána a Juraja Grossmanna. Za šťastie pre tento priestor možno v súčasnosti považovať rozhodnutie Slovenskej výtvarnej únie a úsilie jej predsedu akademického maliara Pavla Kráľa priestory klubu zrekonštruovať a znovu oživiť. Podarilo sa to aj vďaka spoločnosti Filkorn arts, ktorá priestory bude ich prevádzkovať a treba dúfať, že tak, aby súčasných výtvarných umelcov podnietila žiť aj klubovým životom. Ten pri otvorení Klubu umelcov po vystúpení Zuzany Homolovej naštartovala vernisáž výstavy z tvorby českých umelcov žijúcich na Slovensku pod názvom České inšpirácie: podzim/jeseň, ktorú spolu s Klubom U usporiadal Český spolok a Múzeum J. A. Komenského v Uherskom Brode. V Bratislave na Dostojevského rade 2 si ju možno pozrieť do 12. októbra, potom sa presťahuje do Uherského Brodu. (mm)