Mestečko Vrbové leží v Trnavskom kraji približne desať kilometrov od Piešťan. Má čosi vyše šesťtisíc obyvateľov, šikmú vežu ako v Pise a v priľahlom háji Šípkovec lokalizovaný presný stred sveta, zemského plášťa a vesmíru. Posledné štyri roky máva v lete vetry. A celkom si ich užíva. Nejde totiž o zdravotný problém, o ale hudobný festival.
Je utešené sledovať, ako od prvého ročníka Vrbovských vetrov rastie pestrosť programu, počet návštevníkov aj rozloha stanového mestečka. Percentuálne možno ešte viac ako cena vstupenky. Tento rok trval kultúrny, najmä hudobný program po večeroch od pondelka do piatka. Vyvrcholil v sobotu hudobným festivalom na futbalovom štadióne. Stany sa tohto roku na vyhradený trávnik už nepomestili.
Jobusovci sú kultoví
Bratia Andrej a Braňo Jobusovci milujú hudbu, zábavu, svoje rodné mesto a „atómečku“ Jaslovské Bohunice, kde pracujú. Spolu či osve založili hudobné skupiny Karpatské chrbáty (alternatívny rock), Vrbovskí víťazi (priemyselný folklór o bezpečnosti pri práci), Abusus (elektronická hudba zameraná proti alkoholizmu), Vrbovské vŕby (sedliacka gotika) a recesistickú Multiorganizáciu Kriak. Prinajmenšom Karpatské chrbáty, ktoré fungujú už od začiatku 80. rokov, nie sú neznámy pojem. Kultúrne aktivity bratov sa postupne stali pevnou súčasťou miestneho novodobého folklóru. Odkedy letné festivaly ukázali Jobusovcov celoslovenskému publiku, stávajú sa pomaly kultovými postavami aj za chotárom Vrbového. Napokon, po tom, čo cestovateľ Móric Beňovský odplával do dejín a zašla červená hviezda textilky Trikota, sú Vrbovskí víťazi hádam najlepším vývozným artiklom mestečka. Hrajú na podomácky vyrobené nástroje, zmontované z vysávačov, záchodov či plastových rúr, a spievajú vo vrbovskom nárečí o radostiach a strastiach manuálnej práce. Aby si ich aj cezpoľní mohli užiť, odštartovali Jobusovci vlastný festival.
V znamení húpacieho koňa
Na sobotných Vrbovských vetroch je ukážka zo všetkého. Hajzlová dychovka alias Trinásty batalión minerála Jobusa zahrá hymnu Multiorganizácie Kriak na trúby z nádrží splachovacích záchodov. Vrbovskí víťazi predstavia OPVHNSSDRVDS (Odkaz pre výrobcov hudobných nástrojov: Strčte si do rici vaše drahé saxafóny), na ktorom je najdrahšou súčasťou „izolepka a koleno stodesina“, ultraľahkú priemyselnú fujaru či elektrickú gitaru vyrobenú z motyky. Vrbovská oslobodzovacia armáda vypáli z dela ranu smerom na separatistickú obec Prašník (od Vrbového sa odtrhla v roku 1958), aby nezabudla, že ju jedného dňa prídu oslobodiť spod jej vlastnej nadvlády. Tým, čo šomrú, že ich šéf má IQ húpacieho koňa, zamrzne úsmev, keď na pódium vystúpi „precceda“ Multiorganizácie Kriak – Húpací kón. Pravý, plyšový, v sprievode VG (vrbovských géniov – členov Kriaku). Je patrónom pretekov na húpacích koňoch, ktoré sa konajú hneď po súťaži v streľbe z poplašných pištolí. Hoci to pre nezainteresovaného môže znieť zvláštne, ostatné väčšie či menšie hudobné hviezdy sú vo Vrbovom v podstate len bonus k Jobusovcom. Zmeny v sobotnom programe sú za štyri roky nepatrné, no ľuďom to neprekáža. Kto jobusovské recesie ešte nevidel, vidieť ich jednoducho musí, a kto ich už videl, chce ich vidieť o rok zas. „Chodíme sem od prvého ročníka a nabudúce prídeme znova,“ prízvukuje Michal, ktorý do Vrbového s aj s veľkou partiou kamarátov pricestoval zo severného Slovenska.
Tieň vlaňajšej Pohody
Okolo deviatej sa na obzore začalo blýskať, a keď počas koncertu Slobodnej Európy vypadla elektrina, ľudia znervózneli. Nikomu by napriek tomu neprišlo na um, že pôjde spať pred polnocou, ale usporiadatelia sa rozhodli inak. Zrušili štyri koncerty „najťažších kalibrov“ vrátane Bez ladu a skladu či Karpatských chrbátov a poslali nás domov. Aj niekoľko hodín po rozpustení festivalu sa „iba“ blýskalo a až okolo tretej v noci sa spustil dážď. No po skúsenostiach spred dvoch rokov, keď v Jaslovských Bohuniciach padajúce konáre roznášali smrť v stanovom mestečku, a po vlaňajšej tragédii na Pohode organizátorom nemožno nič vyčítať. „Polnočné peklo nás, našťastie, obišlo, hoci všade naokolo to bolo hrozné. Verte, že sranda by to nebola,“ píše na stránke festivalu Braňo Jobus. „Ohlásená smršť nás nakoniec len oblízala, no keďže po nej mal prejsť studený front, nemalo význam reštartovať koncerty tak, ako sme to urobili v podobnej situácii pred dvoma rokmi.“ Hlavným heslom Vrbovských víťazov znie: „Bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca samotná.“ Platí to aj o zábave.
