Voliť. Ale koho?

Možno tých egyptských rán, čo utŕžil Smer – sociálna demokracia vo volebnom období, nebolo až desať ako starozákonných, nebolo ich však ani málo. Hneď pri zostavovaní vlády, keď si vybral za koaličného partnera SNS a Strana európskych socialistov ho za to dočasne vypoklonkovala zo svojho exkluzívneho klubu. Paradoxne, spolupráca s Jánom Slotom neškrípala pre nacionalistické výkriky tohto lídra, ale pre výnimočnú neschopnosť národniarskych ministrov. Ďalej energetická kríza, ktorá vypukla po tom, ako nám Ukrajina pre spory s Moskvou zatvorila kohútiky na plynovode. Čoskoro dorazila z Ameriky finančná a vzápätí globálna hospodárska kríza, akú sme v našich zemepisných šírkach osemdesiat rokov nepoznali. Nasledovala pohroma zvaná Viktor Orbán. A čo už storočná voda, ktorá postihla obyvateľov tretiny všetkých miest a obcí? Zdá sa však, že strana Roberta Fica prešla týmito turbulenciami bez straty bodov. Napriek zdĺhavej svetovej kríze dokonca svoje preferencie posilnila. Pravda, najmä na úkor koaličných kolegov. Bol by to chvályhodný trend, keby na politickom nebi zažiaril nejaký nový potenciálny partner. Nič také sa, žiaľ, nedeje. Zabehnuté opozičné strany nedokážu prekročiť svoj tieň a zo SaS rastie populistické čudo-judo, ktorému málokto veští dlhšiu budúcnosť. Najlepšie by bolo, keby som mohol čitateľom s čistým svedomím odporučiť, aby 12. júna vložili do volebnej urny kandidátku s číslom 17. Aj to urobím, hoci s prižmúrenými očami. Smeru sa dá vyčítať ľahostajnosť k problémom životného prostredia, čudná dohoda s katolíckym klérom o neotváraní tém, aké sú pre každú ľavicovú stranu normálne: odluka cirkvi od štátu, výhrada svedomia, životné partnerstvá ľudí toho istého pohlavia… Chýba mi väčšia razancia proti pravicovému extrémizmu, ale aj proti neľudským podmienkam na pracoviskách súkromných, osobitne zahraničných firiem. A čo už nezvládnutá situácia v súdnictve, prejavy arogancie moci či absencia premyslenej politiky voči médiám? Keď si však predstavím návrat zdravotníckych reforiem Rudolfa Zajaca, ktorý sa ponáhľal do Prahy gratulovať Karlovi Schwarzenbergovi k volebným výsledkom strany Top 09, na ktorej programe sa podieľal, určite nebudem voliť súčasnú pravicu. To isté platí pri obzretí na fungovanie exministra Ľudovíta Kaníka, ktorý ako kandidát SDKÚ na poslanca hovorí o nevyhnutnosti dotiahnuť svoje antisociálne opatrenia, alebo na Pála Csákyho, ktorý by sa rád opäť uvelebil v kresle vicepremiéra a súčasne chodil po rozumy do Budapešti za svojím kamarátom Viktorom… Nie, ďakujem. Odporúčam hlasovať za Smer-SD preto, lebo si napriek určitým omylom zachoval v krízových situáciách chladnú hlavu. Azda môžeme veriť, že sa jeho politici po štyroch zložitých rokoch poučili, budú vyberať do funkcií zodpovednejších ľudí a už sa vyvarujú nových chýb. Navyše, čím bude Smer silnejší, tým menšie kompromisy bude musieť robiť so svojimi koaličnými partnermi i s rozličnými záujmovými skupinami vnútri strany.