Voľby v duchu Jaroslava Haška

Hoci sa Jaroslav Hašek stal svetoznámym spisovateľom vďaka Osudom dobrého vojaka, práve dokončené voľby v Česku mi pripomínajú inú časť jeho diela – parodovanie českej politickej scény za Rakúska-Uhorska, ktoré zavŕšil založením Strany mierneho pokroku v medziach zákona. Vlastne všetko, čoho sme boli svedkami v predvolebnej kampani, by sme našli v Haškových poviedkach… Komentátori si spomenuli na Haška (aspoň pokiaľ viem) iba v jedinom prípade – v súvislosti s konfliktom kandidátky Strany zelených Kateřiny Jacques s pražskou políciou. Istý novinár konštatoval, že viaceré noviny o celej afére písali asi v takom duchu ako maďarská tlač (podľa Haška) komentovala pouličnú ruvačku, ktorú v Királyhíde vyvolal Švejk, keď ľúbostný list nadporučíka Lukáša nedoručil pani Kakonyiovej, ale pánovu Kakonyimu. Haška ešte prekonala Kateřina Jacques, ktorá hoci má svetlé vlasy a útlu postavu, konštatovanie, že je „krehká blondínka“, vyhlásila za urážku. Na českej politickej scéne sa zjavilo niekoľko strán, ktoré aj keď boli zjavne inšpirované Haškovou Stranou mierneho pokroku v medziach zákona, sa k tomuto duchovnému vzoru nehlásili. Bola to napríklad Balbínova poetická strana alebo politické zoskupenie Helax-Ostrava sa baví. Hašek v programe svojej strany navrhoval obnovenie otroctva, strana Helax zasa zavedenie trestnej zodpovednosti detí od troch rokov, anexiu Saudskej Arábie, Číny a Maroka a zavedenie fackovacích dní v parlamente, keď si voliči budú môcť takto vyrovnávať účty. Balbínova poetická strana zasa žiadala zaviesť rovnakú výšku dôchodku pre všetkých dôchodcov. Čo sa týka nás Slovákov, o voľbách boli napísané dva klasické romány: Kalinčiakova Reštaurácia a Jesenského Demokrati. V Reštaurácii jeden z jej hrdinov sľubuje ono povestné „vykričím!“. V Demokratoch zasa sa pred voľbami sľubovalo všetko možné. Tak ako sú Kalinčiak a Jesenský možno menej zábavní a absurdní ako Hašek, tak je aj naša predvolebná kampaň nudnejšia. Zauchá ešte nepadali, ani škandalózne obvinenia. Český prezident Václav Klaus povedal, že v krajine, ktorej prezidentuje, sa nedá robiť žiadna politika, pretože tam každý každého pozná. Na Slovensku to platí dvojnásobne. Prečo je tu zatiaľ taká nuda?