Volajte Bonda!

Dostratena opäť smeruje jedna z káuz úniku tajných informácií, ktorá by bola určite vynikajúcou predlohou na scenár napínavého thrilleru, keby sa odohrala za veľkou mlákou. V americkej politike by vyvolala rozsiahle zemetrasenie, personálne výmeny zainteresovaných od vrátnika až po ministra. Na Slovensku sa aj prípad odpočúvania tak vysoko postavenej osoby, akou je podpredseda parlamentu Pavol Rusko, pravdepodobne zametie pod koberec bez konkrétneho vinníka. Politici môžu pokojne spávať, kríza rozpadu súčasnej vládnej koalície je nateraz zažehnaná. Guláš, zvaný odpočúvanie a preverovanie bývalého televízneho magnáta Ruska, pomaly a isto chladne. Nevyzná sa v ňom pomaly už nik, každá zo zainteresovaných strán si tvrdí svoje. Predvianočný darček O čo vlastne išlo? V odpočúvacom systéme ministerstva vnútra ešte koncom decembra minulého roka ,,našiel“ popri legálne získanom odpočúvaní i neželaný darček v podobe nahrávky, ktorú si údajne oficiálne nik neobjednal. V jednom z telefonátov technik spoznal Ruskov hlas. Išlo o banálny rozhovor s redaktorom denníka SME. O neželanom predvianočnom darčeku by sa verejnosť pravdepodobne nikdy nedozvedela, pokiaľ by kriminálna polícia nepreverovala istú nepotvrdenú informáciu. Problémom je, že išlo o podpredsedu parlamentu, ktorý sa mal stretnúť s údajným mafiánskym bossom istým Mikulášom z Horehronia. V prípade, že by to bola pravda, znamenalo by to potvrdenie rôznych fám o Ruskovi a jeho kontaktoch na podsvetie. Každý si môže domyslieť, čo by to znamenalo a ako by z toho mohli profitovať v prípade nezverejnenia Ruskovi nepriatelia. Ibaže táto, rovnako ako iné ,,zaručené“ informácie tohto druhu, sa opäť nepotvrdila. Upodozrievaný a ukrivdený Rusko vysadol na koňa a žiadal od koaličných partnerov satisfakciu v podobe hlavy ministra vnútra Palka. Aby poukázal, že na Slovensku nie je všetko v poriadku, vytiahol tromf – nahrávku z odpočúvania. Ruskove vyhlásenia odštartovali mediálny tenis medzi Palkovým vnútrom a šéfom tajnej služby Vladimírom Mitrom. Až následne sa Palko spamätal a upriamil pozornosť na to, odkiaľ vlastne má Rusko informáciu, ktorá patrí medzi prísne tajné. Vyzerá to tak, že získať na Slovensku utajované informácie typu odposluchov nie je asi nijaký problém. Vďaka zverejneniu tajných informácií za posledné roky prišlo niekoľko vplyvných osôb o svoju prestíž, prípadne miesto. Scenár je vždy rovnaký – v niektorom z médií sa objaví prísne tajná informácia a následný tlak verejnej mienky na politikov donúti dotyčnú osobu odísť. Organizátor, rovnako ako poskytovateľ prísne tajnej informácie, zostane neodhalený. Stačí spomenúť prípad odchodu šéfov Správy štátnych hmotných rezerv. Ruskova televízia priniesla informáciu o údajnom tunelovaní tejto inštitúcie. Išlo o tajnú správu Slovenskej informačnej služby. Vyšetrovanie ukázalo, že informácie unikli z tajnej správy určenej ministerstvu hospodárstva, ale aktéra a poskytovateľa informácie novinárom polícia do dnešného dňa neodhalila. Rovnako pred časom bolo možné nájsť na internete prepisy odposluchov telefonických rozhovorov advokáta Romana Kvasnicu, telefonický rozhovor medzi miliardárom Jozefom Majským a konateľom nebankových inštitúcií Vladimírom Frunim. Na internete sa tiež objavila prísne tajná obžaloba na bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu v prípade zavlečenia exprezidentovho syna do Rakúska. Obžalobu dokonca nemali k dispozícii ani obhajcovia. Vo výpočte úniku tajných informácií by sa dalo pokračovať. Jedno majú spoločné – nik nebol potrestaný a odhalený. Problémy so spánkom V prípade odpočúvania Ruska však ide o doposiaľ najvyššiu hru, aká sa na Slovensku prostredníctvom médií hrala. Niekomu sa pravdepodobne podarilo postaviť proti sebe dvoch silných mužov. Palka, ktorý má povesť nekompromisného a rázneho človeka, a Mitra, už niekoľko rokov pevne sediaceho na poste šéfa tajnej služby. V pozadí je Rusko so svojou stranou, žiadajúci pod pláštikom kontroly nad bezpečnosťou podiel na riadení silového rezortu vnútra. Práve od nástupu Palka do funkcie začalo mať problémy so spánkom priveľa ľudí. Finančná polícia v spolupráci s odborom vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti sa akoby zobudili a začali im dýchať na krk preverovaním ich aktivít z minulosti. Zrazu sa našiel dlho hľadaný šéf SIS a kopa ďalších ,,ctihodných“ občanov. V prípade, že Palkovi a jeho mužom ich odhodlanie vydrží do konca volebného obdobia, môže za mrežami skončiť aj viacero finančných géniov, ktorí majú na svedomí viacero vytunelovaných podnikov. Palko tiež sľúbil voličom, že sa pozrie aj na činnosť bezpečnostných služieb. Niektoré z nich sú prostriedkom, ako slušným a zákonným spôsobom vyberať od podnikateľov výpalné, a zdrojom legálnych ziskov. Palko je jednoducho pre istých ľudí – veľmi vplyvných a často až neuveriteľne bohatých občanov – jednoducho neprijateľný. Rovnako je neprijateľný pre skorumpovaných policajtov, bývalých eštebákov, ktorí si z policajnej služby spravili svoje súkromné podnikanie a výnosný biznis. Zaútočiť na neho priamo by nemalo úspech. Ale tajná služba je dostatočný súper. Scenárista tejto hry to mal výborne premyslené. Pád Mitra, prípadne Palka, by bol výhrou. Spočiatku to vyzeralo na vojnu medzi vnútrom a ,,trojpísmenkovou“ firmou. Obaja protagonisti sa nechali uniesť a trvalo na slovenské pomery dlho, aby si uvedomili, že posielať si posolstvá a odkrývať karty cez médiá nemá význam a je súčasťou scenára niekoho tretieho v pozadí. Vyšetrovanie parlamentných výborov neprinieslo nič prevratné. Nahrávka, ktorá mala pomaly spôsobiť rozpad koalície, je na podrobnejšie skúmanie nekvalitná a počuť na nej tón Ruskovho mobilu. Čiže sa vlastne nič nestalo, lebo odpočúvaná bola pravdepodobne redakcia denníka Sme a na odpočúvanie novinárov sme už na Slovensku zvyknutí. Takže nič nové. Slovensko ešte čaká zopár vyjadrení a prípad pomaly zapadne prachom. Kolotoč sa však začne odznova, ak opäť nejaký investigatívny novinár ,,nájde na stole“ nejakú prísne tajnú informáciu.