Vojna je mi cudzia – a chcem veriť, že takých je nás viac, veľmi by som chcel dúfať, že väčšina, na rozdiel od tých, čo si myslia, že vojna je „normálna”, „prirodzená” a nebodaj aj „oprávnená” či „spravodlivá”. A že viesť vojnu s niekým a proti niekomu je tiež „ľudské”, lebo veď je to naše „dedičstvo” už od pravekých „lovcov a zberačov”, ba nebodaj „prirodzené právo” odpovedať silou, keď sa nás ktokoľvek akokoľvek dotkne. Bojovať ťažkými zbraňami za svoje právo na život a vybojovať si ho silou, ničením a zabíjaním druhých, tých, o ktorých si myslím, že sú proti mne ako moji nepriatelia.
Je toto vôbec „filozofia” na úrovni 21. storočia? Alebo je ľudstvo (či nejaká jeho časť) 21. storočia nášho letopočtu svojou intelektuálnou a morálnou kultúrou ešte stále na úrovni 21. storočia pred naším letopočtom? Žiaľ, vyzerá to tak.
Vojna je atavizmus, rudiment, pozostatok z čias, keď sme ešte neboli ľuďmi, ale len ich predchodcami. Keď sme ešte nedokázali riešiť svoje problémy inak ako hrubou silou, ktorou sme si chceli to riešenie vynútiť. Nie inteligenciou, ktorá by mala byť našou podstatou, znakom ľudskosti, spásou pred vlastným zlom v nás.
Pozor však! Ani tá inteligencia nie je celkom nevinná! Ba dokonca môže byť horšia, nebezpečnejšia než onen primitívny vojnový inštinkt. Zvrátená, perverzná inteligencia, ktorá vie, ako nasadiť zlu všetky masky dobra, je len pokračovaním vojny inými prostriedkami. Rafinovanými, maskovanými prostriedkami, ktoré menej inteligentný intelekt nemá šancu odhaliť. Nehovoriac už o nulovom intelekte, ktorý je pre túto zvrátenú inteligenciu rovnakou vojnovou korisťou ešte skôr než sa akákoľvek vojna začala. Ľahko zotročenou v jej službách. Takže kto je piata kolóna, koho bude treba ešte len odhaliť…
Nulový intelekt je však len obyčajný žoldier, najatý zvrátenou inteligenciou do „vojny proti vojne”. Je to to isté ako vojnu začať, ak nie ešte niečo horšie – vojnu predlžovať, udržiavať, živiť zbraňami aj hlúpou rétorikou v mene rovnako zvráteného hesla: „Zastaviť silu silou! Prebiť silu ešte väčšou silou!” Teraz už pôjde len o to, kto naverbuje väčšiu silu! Do víťazného konca! Hurá do boja!
Chcieť zastaviť vojnu jej vlastnými prostriedkami znamená robiť to isté, čo urobil ten, kto vojnu začal. Je sotva znakom inteligencie myslieť si, že ukončíme vojnu vojnou, teda pokračovaním v nej. Vojnychtivosť vyvoláva len vojnychtivosť.
Je to teda tvrdý fakt: vojna nie je žiadny cudzí element v našom ľudskom svete! Áno, ešte aj dnes! Pozdvihnúť zbraň ako prvý je to najhoršie previnenie proti ľudskosti! Je to dôkaz neľudskosti v nás. Dôkaz, že ešte nie sme hodní mena človek. Dôkaz vôle zabíjať, ničiť, kántriť, likvidovať, pustošiť. Dôkaz, že inteligencia nie je hlavným znakom ľudstva (samozrejme, nie tá umelá, tá je len produktom tejto chabej „prirodzenej” ľudskej inteligencie). Dôkaz, že inteligencia prehráva. Vtedy, keď ustúpi hrubej sile, ale aj vtedy, keď sa nechá vyprovokovať perverznou inteligenciou, ktorá si myslí, že vyhrá len vtedy, ak zničí inteligenciu tých druhých. Namiesto toho, aby s ňou kooperovala v mene spoločného dobra!
Vojna je pokračovaním toho najhoršieho v človeku tými najhoršími prostriedkami. A ľudská inteligencia bude až vtedy ľudská, keď bude kooperatívna, nie vojnychtivá, likvidačná a škodoradostná! Takáto ľudská inteligencia existuje – ale nie pri politickej moci!