Zákon o americkej pomoci pri ochrane českého vzdušného priestoru počas summitu NATO dostal Českú republiku do ústavnej i medzinárodnoprávnej pasce. Česká vláda sa ocitla vo veľmi chúlostivej situácii. Počas novembrovej schôdzky v Prahe musí ako hostiteľ zabezpečiť plnú bezpečnosť delegátov, no jej štyri bojaschopné nadzvukové stíhačky nestačia vykryť celý vzdušný priestor. Ešte pred 11. septembrom 2001 by si s tým nik nelámal hlavu. Teraz však všetkým naháňa hrôzu možnosť, že ako zbraň by sa opäť použilo civilné lietadlo. Medzinárodné právo zatiaľ nové bezpečnostné hrozby úplne nereflektuje. Prípravy medzinárodných zmlúv a dodatkov k už existujúcim zatiaľ prebiehajú na expertnej úrovni. Do ich schválenia však platí súčasný právny stav. Definuje ho i Medzinárodná zmluva o civilnom letectve z roku 1949, ktorá upravuje podmienky civilnej leteckej dopravy. Vypracovaná bola na pôde Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) a podpísali ju všetky členské štáty OSN. Dobrý dôvod poučiť sa Na podnet Rady ICAO v roku 1984 diplomatická konferencia v Chicagu schválila dodatkový protokol, známy ako Chicagská zmluva. Doplnila článok, ktorý výslovne zakazuje použiť vojenskú silu proti civilným lietadlám. Reagovala tak na dva tragické incidenty – zostrelenie juhokórejského Boeingu nad sovietskym územím Sachalinu v roku 1981 a podobný tragický osud iránskeho lietadla, ktoré zostrelila americká vojnová loď nad Perzským zálivom v roku 1983. Všetky členské štáty ICAO vzápätí v hrôze nad civilnými obeťami bleskovo podpísali dodatok zakazujúci použitie vojenskej sily proti civilným lietadlám. Jediný štát, ktorý text nakoniec plne neakceptoval, boli Spojené štáty. Kongres síce zmluvu v roku 1992 ratifikoval, no odmietol sa pripojiť k článku 3 BIS, ktorý práve zákaz útoku na civilné ciele riešil. Vtedajší americkí zákonodarcovia to odôvodnili záujmami národnej bezpečnosti. Nevzali do úvahy stanovisko Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vo svojej rezolúcii už vtedy vyhlásila, že použitie zbrane proti preukázateľnému útočníkovi nie je porušením medzinárodných pravidiel. Praha zmluvu ratifikovala v roku 1994 a v prípade dodatkového protokolu v roku 1998. Podľa vyjadrenia ministerstva zahraničia sa nimi cíti byť plne viazaná. Hovorca ministerstva Karel Borůvka povedal: „Od Zmluvy o civilnom letectve ani od jej dodatkových protokolov nehodláme odstupovať.“ Podľa novely ústavy schválenej v januári, ktorá nadradila ratifikované medzinárodné zmluvy národnej legislatíve, sú oba dokumenty súčasťou ústavného poriadku. Vláda si na pomoc pri strážení českého neba pozvala americké letectvo (USAF). Predchádzajúce pokusy o získanie pomoci od aliancie jej zahatalo rozhodnutie Rady NATO. Vojenský výbor aliancie v máji tohto roku po dlhých analýzach medzinárodnoprávnych dokumentov rozhodol, že nasadenie prostriedkov integrovanej protivzdušnej obrany nemožno využiť na zásah proti nevojenským ohrozeniam. Väčšinu členských krajín neprinútili zmeniť názor ani argumenty vrchného veliteľa vzdušných síl NATO generála Josepha Ralstona, ktorý poukazoval na minuloročné útoky. Nechceli sa odhodlať na jednostranné porušenie medzinárodného práva. Najmä vzhľadom na zložitosť dokazovania, kedy je lietadlo ešte civilný objekt a kedy už zbraň. „Kamarát do deště“ Prahe tak ostal jediný partner na rokovanie – USA. Sily US Air Force sú jediné na svete, ktoré nie sú viazané pri použití sily Chicagskou zmluvou. Velenie a prezident Bush spočiatku súhlasili, no potom sa začali objavovať komplikácie. Pre ťažkosti s prípravou a ratifikáciou zmluvy o pomoci navrhla česká vláda, ako sme o tom informovali v Slove č. 45/ 2002, zvláštny zákon, ktorý by prítomnosť amerických lietadiel legalizoval. Počas rokovaní si Washington vynútil v jeho znení niekoľko problematických úprav. Okrem vyňatia amerických vojakov z hmotnej a trestnoprávnej zodpovednosti za prípadné škody i ustanovenie o právomoci použiť vojenskú silu. Pod časovým tlakom česká vláda súhlasila a zákon posunula do parlamentu na schválenie. Lenže rýchlosť prípravy sa v tomto prípade neukázala ako veľmi šťastná. Výrazne ovplyvnila jeho kvalitu. „Zákon v tej podobe, ako bol predložený, bol v podstate nehlasovateľný,“ konštatoval spravodajca Výboru Snemovne pre obranu a bezpečnosť Jan Vidím z ODS. Snemovňa z neho musela „za pochodu“ oddeliť paragraf o súhlase s pobytom amerických vojakov v ČR a vytvoriť z neho zvláštny bod rokovania. „Ústava prikazuje, že s pobytom cudzích vojsk v ČR musí vysloviť súhlas parlament a to zvláštnym uznesením,“ vysvetľuje Vidím. Poslanci jeho návrh vo štvrtok minulý týždeň nakoniec schválili. Na základe rozkazu českého ministra obrany majú americkí piloti právo použiť vojenskú silu. To je však v rozpore s medzinárodnými záväzkami ČR. Mnohí poslanci si uvedomovali, že hlasujú za zákon, ktorý je v rozpore s ústavným poriadkom. „V stredu večer som členov zahraničného výboru výslovne upozornil na text parlamentom ratifikovanej Chicagskej zmluvy,“ povedal predseda výboru Vladimír Laštůvka z ČSSD. Na možné problémy a hroziacu sťažnosť na pôde OSN poslancov upozornil i predseda Valného zhromaždenia Jan Kavan. Podľa vlastného vedomia a svedomia S výnimkou komunistov však nakoniec všetci za zákon hlasovali. Poslanecké kluby totiž svojich poslancov zaviazali dať mu zelenú. Predseda zahraničného výboru konštatoval: „Politická vôľa tentoraz zvíťazila nad právnym povedomím.“ Poslanec za ČSSD, ktorý si v tejto súvislosti neželá byť menovaný, uviedol, že mnohí z nich vedome hlasovali proti ústavnému poriadku, ktorý sa v poslaneckej prísahe zaviazali dodržiavať. Podľa bývalého ministra dopravy za ČSSD Jaromíra Schlinga teraz všetci dúfajú, že sa nijaký incident neodohrá a že vec nebude mať medzinárodnú dohru. Komunisti už ohlásili ústavnú sťažnosť. Podľa nich by bolo oveľa elegantnejším riešením, ak by ČR na tri dni uzatvorila vzdušný priestor. To však minister obrany Jaroslav Tvrdík odmietol s tým, že by to vyvolalo chaos na európskom nebi. Hlavným problémom však je, že by to muselo byť včas prerokované. Legislatívne čisté riešenie, ktorým by bola formulácia, že Praha si na čas summitu prenajíma stanovený počet stíhačiek i s personálom v parlamente, nenavrhol nik. Takto by sa stíhačky považovali za súčasť českej armády a dalo by sa použiť ustanovenie z Charty OSN o práve na sebaobranu. Zdá sa, že najväčšia vina spadá na českého ministra obrany. Medzinárodné problémy, ktorým tak vládu vystavil, pritom môžu byť veľmi vážne. Ak sa aerolinky niektorej členskej krajiny ICAO rozhodnú zrušiť lety do ČR z dôvodu ohrozenia právnej istoty, môže sa krajina sťažovať v Rade ICAO. To by mohlo viesť až k podnetu pre generálneho tajomníka OSN, aby celú vec posunul na rokovanie Bezpečnostnej rady. Či už stojí pri koreni problémov nedokonalosť medzinárodného práva, alebo bojová neschopnosť českého letectva, českej vláde ostáva len sa modliť, aby sa nestal nijaký incident, ktorý by sa skončil zostrelením civilného lietadla. V zákone totiž na seba prebrala plnú zodpovednosť za škody.
