Vladimir Prochvatilov: Namiesto petrodolára môže prísť petrojüan

Odchádzajúci rok 2018 vojde do dejín okrem iného aj tým, že sa stal prvým rokom skutočnej dedolarizácie vo svetovom rozsahu. Základný vklad do tohto procesu vniesla Šanghajská medzinárodná energetická burza (Shanghai International Energy Exchange, INE), ktorá pred deviatimi mesiacmi, 26. marca, začala obchodovať s ropnými futures v jüanoch. Už v prvý deň sa uzavrelo 18 000 kontraktov a obrat prevýšil 2,7 miliardy USD. Obchody uskutočňoval švédsky holding Glencore, jeden z najväčších obchodníkov (traderov) s ropou na svete, ktorý je aj medzi najväčšími účastníkmi pôsobiacimi na ruskom surovinovom trhu.

Na Šanghajskej energetickej burze došlo k ukážkovej dynamike obchodovania. Ak na konci marca objem obchodu s ropnými futures predstavoval 20 – 30 tisíc lotov po tisíc bareloch, na začiatku mája to bolo už 240 – 250 tisíc, v júli 2,6 – 2,8 milióna lotov (14,4 % svetového trhu) a na konci októbra 3,1 milióna (16 %), čo je štyridsaťdeväťkrát viac ako analogický ukazovateľ Dubajskej tovarovej burzy.

Za deväť mesiacov sa stala Šanghajská burza treťou najväčšou po newyorskej a londýnskej. Spočiatku sa Šanghajská energetická burza orientovala na futures, kde pri kontrakte investor nekupuje priamo tovar, ale má záväzok kúpiť ho v stanovenom termíne.

petrojuan.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Fyzické dodávky ropy na čínsky trh na základe týchto kontraktov sa začali v septembri. Pre čínske ropné spoločnosti garantujú dostatočné zásobovanie surovinami a zaisťujú ich aj pred rizikami. Šanghajská energetická burza sa dokázala stať priestorom, kde čínski i zahraniční účastníci trhu uskutočňujú kontrakty bez ohľadu na americký dolár. Dôvera k INE je vysoká, kótovanie futures Shanghai crude sa berie do úvahy aj pri kalkuláciách pri dodávkach iných druhov ropy. Vedie to k upevneniu jüanu a viditeľnou mierou zužuje sféru moci dolára a približuje aj čas, keď petrodolár môže byť nahradený petrojüanom.

Obchodovanie v Šanghaji pozorne sledujú ropné spoločnosti, traderi a finančné štruktúry Singapuru, Veľkej Británie, USA. Mnohé z nich už aktívne obchodujú na INE. Ak prvé dva mesiace po začiatku obchodovania zahraniční účastníci uzavierali menej ako 5 % všetkých futures kontraktov, teraz sa ich podiel zvýšil do 15 %. Dnes Čína platí za ropu menou, ktorú sama emituje. Predtým si to mohli dovoliť len USA.

V októbri prezident a predseda predstavenstva  banky VTB Andrej Kostin uviedol, že všetky jeho návrhy na dedolarizáciu ruskej ekonomiky podporil prezident Ruska Vladimir Putin. Kostin spresnil, že nejde o úplné odmietnutie dolára. Povedal: „Myslím si, že to iste potrvá viac ako päť rokov.“ Otázka dedolarizácie sa čoraz širšie posudzuje v súvislosti s americkými sankciami, zosilnenie ktorých potenciálne môže viesť k zákazu kalkulácií v dolároch.

Zahraničná politika Trumpovej administratívy, ako poznamenáva americký analytik a publicista,  dvojnásobný držiteľ Pulitzerovej ceny Jon Jeter urýchľuje tendenciu odchodu od dolára ako svetovej rezervnej meny: „V januári prezident Donald Trump vo svojom „Twitteri“ spochybnil oddanosť Pakistanu boju s terorizmom. Za dvadsaťštyri hodín Ústredná banka Pakistanu oznámila, že nebude používať dolár v medzinárodných kontraktoch a namiesto neho prejde k čínskemu jüanu. Po štyroch mesiacoch ako odpoveď na odstúpenie Trumpovej administratívy od jadrovej dohody s Iránom, EÚ oznámila, že za iránsku ropu bude platiť vlastnou menou. Už predtým Moskva a Peking oznámili zámer využívať v dvojstrannom obchodovaní svoje vlastné meny…“

V čase inaugurácie Trumpa (január 2017) sa dolár používal takmer v 90 % všetkých medzinárodných transakcií. V súčasnosti sa tento údaj znížil na dve tretiny, píše Jon Jeter s odkazom na analytikov International Finance Solutions Associates. Svet ide smerom k dedolarizácii a hlavnú výhodu z toho získa Čína, myslí si Jeter. Taký názor má aj Kay Van Petersen, expert singapurského oddelenia globálnej stratégie Saxo Capital Markets, ktorý pre novinárov uviedol, že „nepredvídané dôsledky boja USA na niekoľkých frontoch priviedli k tomu, že svet potrebuje alternatívu dolára USA… Obchodná vojna povedie k zdvojnásobneniu úsilia o štruktúrne posilnenie jüanu.“

Expanziu čínskych bánk na svetovom trhu zlata možno tiež vnímať ako zvýšenie medzinárodného statusu jüanu. „Posilnenie postavenia Šanghajskej burzy zlata – píše na webovej stránke Fondu strategickej kultúry známy ruský ekonóm, profesor Valentin Katasonov – je tiež smerom neviditeľného boja Pekingu proti doláru USA.“

V ktoromkoľvek prípade je evolúcia svetových financií do značnej miery spojená s dynamikou medzinárodnej rovnováhy síl. Hovorí sa, že americký dolár je zaistený vojenskou silou 12 úderných leteckých skupín. Takže dedolarizácia nie je rýchly ani jednoduchý proces. Úspechy Číny pri rozširovaní medzinárodného vplyvu jüanu sú dané citeľným prihliadaním na potreby reálneho sektora čínskej ekonomiky. Bez toho upevnenie národnej meny nemá perspektívy.

Nepochybne alternatíva dolárovej ekonomike existuje. Tým viac, že s výnimkou niekoľkých krátkych období po druhej svetovej vojne sa vklad Ameriky do svetového hospodárstva znižuje. Ak v roku 1960 hrubý domáci produkt USA predstavoval v rámci sveta 40 %, tak v roku 2014 sa tento podiel dvakrát zmenšil. USA ustupujú zo svojho vedúceho postavenia ako v absolútnych hodnotách tak aj v tempe rastu. Rozvoj tejto tendencie pomaly ale isto povedie k zníženiu podielu globálneho dolárového obratu.

(Prístupné na https://www.fondsk.ru/news/2018/12/18/vneshnjaja-politika-trampa-uskorjaet-uhod-ot-dollara-kak-mirovoj-rezervnoj-valjuty-47312.html)

(Preložil František Škvrnda)

(Celkovo 10 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter