Na Úrade vlády SR kedysi vznikala kolekcia diel, ktorú bolo po roku 1989 „povinnosťou“ rozpredať. V týchto rokoch vzniká iná kolekcia. Koncom 70-tych rokov minulého storočia sa vedľa niekdajšieho arcibiskupského paláca, sídla vlády SR, budovala prístavba, ktorej autorom je Ing. arch. Ľudovít Jenderják. Predstavuje organizovaný monumentalizovaný priestor s modernými obmenami ochodzí, nástupných schodíšť a veľkorysejšie koncipovaných galerijných plôch a zákutí, ale aj rokovacích siení a úradných aj odpočinkových priestorov a naozajstných respírií, priestoru na tlačovky, atď. Ide o invenčný typ modernej architektúry. Aj preto sa Klub výtvarných umelcov rozhodol ponúknuť do vstupných priestorov určených na rokovania vlády kolekciu diel. Koncom 70-tych rokov sa sem dostalo niekoľko dosť vzácnych diel a dizajnérskych riešení. Sú tu monumentalizované motívy materstva – diela Kláry Patakiovej vedľa družiny ľudových postáv, mimoriadne vyzreté kompozičné riešenie a geniálna štylizovanosť tvaru v dreve – diela Ludwika Korkoša. Dizajn stropných svietidiel, a to analogicky ako v Rytierskej sieni, resp. v súčasnosti Sieni Ústavy SR na bratislavskom Hrade, riešil tím Bergerovcov. A celý priestor prekrýva a plasticky člení veľkorozmerný reliéfny gobelín, dielo Lýdie Jergušovej-Vydarenej. V rokovacích priestoroch exponovali vtedy aj gobelín Karola Drexlera – so štylizovanou tvarovosťou a dekoratívnym výrazom významných pamiatok Bratislavy. V mobiliári sa uplatnila keramika – stolové vázy, kolor a dekor Dagmar Rosůlkovej. Vtedy to bolo všetko. A nemohlo to byť viac. V súčasnosti Klub výtvarných umelcov a teoretikov exponoval v atraktívnych priestoroch vlády, v nástupnom predpolí rokovacích priestorov ďalší súbor originálov výtvarných diel. Stalo sa to začiatkom júna a novinárska obec pochopila, že zatiaľ je možné o ponúkaných hodnotách aj – mlčať. Pritom ide o skutočné hodnoty. Až do 10. septembra sú tu diela Albína Brunovského (z fondov GMB), kým ho nenahradí iný grafik. Sú tu maľba a grafiky Oresta Dubaya, zosnulého čestného predsedu KVUK. Mimoriadne silné je zastúpenie maľby – M. Medvecká, E. Lazinovská, M. Jakabčic, V. Žilinčanová, I. Kolčák, Š. Bubán, M. Rašla, Ľ. Zelina, S. Brezina, S. Harangozó, S. Bubán, O. Dubay ml., atď. A vedľa toho artprotisy a gobelíny – E. Trizuljakovej a B. Kolčákovej. V sochárskej časti dostali priestor portréty Ľ. Štúra a A. Dubčeka – diela J. Kulicha a T. Baníka. V maliarskych polohách rozvíja doktrínu tvorcovdejín M. Medúz. Tentoraz symbolickými potrétmi K. Sokola a V. Clementisa. Cyrilo-metodské súsošie je pätinovým modelom pamätníka z Prievidze autora, sochára S. Mikuša. Nechýba štúdia Jánošíkovho pamätníka z Terchovej od národného umelca, prof. J. Kulicha, ktorý však očarí aj súsoším Rinalda Oláha s kontrášom, cimbalistom a basistom. A asistujú mu autori a diela národných umelcov, sochárov J. Kostku, L. Snopka, atď. Urodilo sa. A bolo by chybou, keby ignorovaním takýchto diel Slovensko strácalo prehľad o sebe, o svojej hrdosti. Autor je predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov