Vízia Slovenska zatiaľ veľa neponúka

Predseda vlády Robert Fico prednedávnom predložil na verejnú diskusiu prvú oficiálnu verziu Vízie rozvoja Slovenska do roku 2030. Vyzval odbornú verejnosť, aby sa do diskusie, ktorá má trvať asi rok, aktívne zapojila. Na spoluprácu tiež vyzval opozičných politikov, lebo jeho cieľom je prijať dokument čo najširším spoločenským konsenzom. Zámery sú teda chvályhodné, ale práce bude na vízii „ako na kostole“. Prvá verzia je totiž dosť vágna a niektoré dôležité oblasti v nej úplne chýbajú. Na základe objednávky vlády tento dokument zatiaľ spracúval tím odborníkov Slovenskej akadémie vied (SAV) a niektorých vysokých škôl. Okrem ekonomickej časti – asi preto, že garantom bol predovšetkým ekonomický ústav SAV – sú však ostatné časti plné vágnych a všeobecných formulácií a konkrétne vízie chýbajú. Nekonkrétne formulácie Premiér ubezpečil, že najbližší rok sa uskutoční nemálo odborných stretnutí – konferencií, seminárov – na ktorých dostane odborná verejnosť priestor, aby prezentovala kritické stanoviská. Domnievam sa však, že spracovaná vízia neplní predovšetkým základný cieľ, ktorý takýto dokument spĺňať má: poskytnúť komplexnú, širokú predstavu o optimálnom a pokiaľ možno pozitívnom vývoji Slovenska k zvolenému horizontu vízie. Autori, zrejme na základe želania politikov, zaň zvolili rok 2030. Materiál je plný takých viet, ktoré nepôsobia na obyvateľov mobilizujúco, takže sa ťažko môžu nadchnúť pre jeho realizáciu. Okrem spomínanej ekonomickej časti sú ostatné formulované tak nekonkrétne, že sú často ťažko uchopiteľné aj pre odborníkov. Ešte horšie teda na tom musia byť politici, pracovníci centrálnych štátnych orgánov, orgány združení tretieho sektora, novinári či široká občianska verejnosť. Preto je pochopiteľné, že úvodná vlna medializácie, ktorá bola na takýto typ dokumentu až neočakávane široká (informácie, a to aj širšieho charakteru sa objavili vo všetkých novinách, ba aj v elektronických médiách) výstižne zareagovala len na ekonomickú oblasť vízie. Teda na rast HDP a reálnych miezd, kvantifikáciu možného približovania Slovenska v daných ukazovateľoch priemeru pôvodnej európskej pätnástky v stanovenom horizonte do roku 2030. Príkladov všeobecných a vágnych formulácií je, bohužiaľ, v dokumente zatiaľ veľa: „politická elita, ktorá dokáže definovať štátny (národno-štátny) záujem“, „je v popredí vhodná deľba kompetencií medzi štátnou správou a územnou samosprávou“, „s vývojom znalostnej ekonomiky budú narastať aj neistota a riziká“, „kvalita života obyvateľov SR sa bude formovať v konkrétnom priestorovom prostredí Slovenska.“ Tieto konštatovania sú také všeobecné, že sú buď samozrejmými banalitami či samozrejmosťami, ktoré ani netreba uvádzať. Varovný variant a možné problémy Naopak, uvádzať treba predstavy o možnom vývoji a možnom dosiahnutí stavu určitej skutočnosti v horizonte vízie. Aby vízia plnila úlohu a funkciu impulzu pre centrálne, politické i regionálne štátne i samosprávne orgány, mala by sa aspoň čiastočne vyhnúť konštatovaniam známej skutočnosti, resp. by nemala byť príliš teoretická. Samozrejme, nejde o to, aby bol takýto dokument plný úplne konkrétnych ukazovateľov, aby sa to v ňom hemžilo konkrétnymi hospodárskymi a podobnými cieľmi, ako bol voľakedy plán päťročnice. Musí však obsahovať formulácie o predstavách budúceho možného vývoja a tiež o tom, ako dosiahnuť určitý jasný cieľový stav. Samozrejme, každý musí počítať s tým, že aj v takom prípade by išlo len o východiskové definovanie, pri ktorom sa autori môžu dopustiť aj omylov. Napokon, ako mylné sa môžu postupom času ukázať aj niektoré vízie definované po verejnej odbornej diskusii. Tieto omyly však možno postupne eliminovať v procesoch predpokladaného permanentného spracúvania vízie, v určitých, napríklad troj- až päťročných cykloch. Ide o formulovanie cieľového stavu aspoň v podobe konkrétnych a realistických hypotéz predstavy o budúcom stave Slovenska. Ďalším problémom je, že vízia takmer vôbec neuvádza varovný variant. Je pravdepodobné, že popri načrtnutej optimisticko-realistickej vízii autori zrejme ani nepracujú aj s variantom varovným a ani s upozorneniami o nebezpečenstvách vývoja. Pritom niektoré varovné varianty už odborníci dávnejšie sformulovali. Ide napríklad o dôsledky rozporu medzi vývojom tvorby HDP v SR a jeho rozdeľovaním a potom v nižšom použití v SR (vzťah na zahraničie a príp. až na emigráciu občanov SR), zmenu národnostnej a konfesionálnej štruktúry obyvateľstva SR, zámenu socialistickej politickej totality s totalitou zisku, peňazí a preexponovane konzumnej spoločnosti alebo rozšírenú byrokraciu štátnych i samosprávnych orgánov (neefektívne hospodárenie s verejnými prostriedkami, slabé zabezpečenie primeraných potrieb v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, telesnej kultúry, čistoty, zelene, bezpečnosti a pod.). Treba osloviť ďalších odborníkov Veľmi všeobecná je aj charakteristika tzv. vonkajšieho prostredia SR. Navyše pracuje už so zastaranými a vývojom teoretického myslenia a bádania prekonanými pojmami o tzv. megatrendoch. Okrajovo s nimi síce pracovať a uvádzať ich možno, ale nie bez súvislostí s viacerými ďalšími svetovými tendenciami a prúdmi. V podstate sa však v tomto prípade nepracuje s geopolitickými doktrínami a víziami, pôsobnosťou a vplyvom vývoja rôznych medzištátnych zoskupení (vrátane predstavy o možnom vzniku nových) ani o ich vplyvoch na Slovensko a Európsku úniu, ktorej je Slovensko súčasťou. Autori vízie pracujú v podstate len so šiestimi všeobecnými okruhmi: súdržná a dobre spravovaná spoločnosť, politický a právny systém, hospodárstvo (ekonomika), znalostná spoločnosť, udržateľný a bezpečný rozvoj a priestorový rozvoj. To je neobyčajne málo. Chýba minimálne taká významná oblasť, akou je sociálny rozvoj. Okrem toho časť o spoločnosti by mala tvoriť s časťou o politickom a právnom systéme spoločnú kapitolu. Niektoré časti vízie sa neorganicky prelínajú i opakujú, čo svedčí o nezvládnutí komplexu problematiky. Koordinátorom vízie akoby sa nepodarilo zostaviť súhrnný synoptický model objektu problematiky a zvládnuť jej kvalitatívne i kvantitatívne aspekty, ktoré umožňujú komplexne uchopiť objekt vízie. A to aspoň na úrovni známych svetových vízií a známych vízií vybraných štátov sveta (napr. ČR, USA, Číny, Japonska a pod.). Preto terajší variant vízie okrem spomínanej problematiky možného, prípadne nemožného vývoja sociálneho štátu v SR (a tým sme aj podľa ústavy) neobsahuje napríklad také významné okruhy spoločnosti, ako je kultúra, obrana, bezpečnosť, spravodlivosť a iné. O to je dôležitejšie, aby sa do ďalšej práce na vízii zapojil širší okruh odborníkov ako doteraz, aby s požiadavkou na spoluprácu boli priamo i nepriamo oslovení jednotlivci aj odborné organizácie a združenia a aby s ucelenými návrhmi a pripomienkami prichádzali aj inštitúcie . Okrem toho by sa tým všetkým mala umožniť aktívna účasť na plánovaných odborných konferenciách a seminároch o vízii. Nasledujúci rok treba využiť veľmi aktívne na dopracovanie návrhu vízie, ale treba sa pripraviť na to, že aj výsledný dokument sa musí stať predmetom permanentnej revízie každé tri až päť rokov, aby bola stále aktuálna vzhľadom na reálny vývoj Slovenska v priebehu najbližších vyše dvadsiatich rokov. Autor je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku