Najlepšie frašky píše sám život. Denník SME na Slovensku dlhé roky vulgárne propaguje ten najcynickejší a najobludnejší turbokapitalizmus, ktorý nijako neobmedzuje voľný trh a súkromné podnikanie. Teraz bude SME odkúpená Pentou, finančnou skupinou, z ktorej sa celému Slovensku, vrátane mňa, dvíha žalúdok. SME sa proti tomuto poníženiu búri. Otázka je, prečo?
Ak by išlo o nejaký ľavicový, antikapitalistický denník, pobúrenie by bolo na mieste: Penta ako arogantný kapitalistický moloch je pre ľavičiarov prirodzeným terčom. Ale prečo je odrazu na antikapitalistických pozíciách vyhranene pravicový denník SME?
Penta je nepriznaný ideál pravice
Pikantné je, že majiteľ Penty Jaroslav Haščák vo svojom aktuálnom vyjadrení v súlade s faktami vysvetľuje redaktorom SME, že reálnym nositeľom všetkých tých ideologických konštrukcií, ktoré smečkári roky dogmaticky obhajujú, je práve Penta. Áno, on je ten faktický ideál pravice, on je ten úspešný veľkopodnikateľ, on je ten romantický self-made man, on je ten tromf kapitalizmu. Šach, mat.
Nič viac netreba dodávať. Argument, ktorý napísal sám život: Jaroslav Haščák konštatuje surovú pravdu o kapitalizme, ktorú si SME roky nepripúšťalo. Že najúspešnejší podnikatelia v kapitalizme sú bezohľadné finančné skupiny, ktoré nezaujíma sloboda či altruizmus, ale jednoducho – zisk.
Milovať kapitalizmus, nenávidieť kapitalistov?
Penta je pre obhajcov kapitalizmu dobrom, nie zlom. Pretože ona je doslova stelesnením kapitalizmu a všetkého, čomu verí pravica, ak jej hlúpučkú „náboženskú“ vieru zasadíme do reality a oprostíme od ideologického nánosu. V neoliberálnych schémach sa jednoducho nedá spochybniť, že Penta je prominentným a elitným produktom systému voľného trhu, ktorý SME roky zúrivo obhajuje. Aká irónia!
Keď kapitalizmus ničil chudobné a zraniteľné rodiny, SME kričalo, „chceme viac kapitalizmu“. Keď sa štát snažil chrániť zamestnancov sociálnejším zákonníkom práce či väčšou reguláciou veľkopodnikateľov, SME kričalo „chceme menej štátu a viac slobody podnikania“. Keď ľavičiari hovorili o arogancii bohatých, SME na nás kričalo, že sme závistliví boľševici. Keď sme hovorili o tom, že sloboda nie je len slobodou podnikania a že sloboda podnikania naopak môže slobodu ľudí ohrozovať, SME nás označovalo za extrémistov a komunistov.
A keď sa konečne reálny kapitalizmus dotkol aj SME a Penta si chce úplne legálne kúpiť vydavateľstvo za peniaze, ktoré legálne zarobila prostredníctvom slobodného podnikania (rozumej kapitalizmus), odrazu je to podľa SME útok na slobodu.
Haščák a Hayek: dve strany jednej mince
V živote som nezažil lepší príklad stretu reality a ideológie. Skutočný, autentický kapitalizmus Penty a vysnený, propagandistický kapitalizmus SME: Jaroslav Haščák verzus Friedrich von Hayek. Perfektné divadlo. Produkt ideológie zožral svojich najoddanejších ideológov. Pripomína mi to slávny bonmot o tom, že revolúcia požiera svoje deti. Očividne aj tá neoliberálna revolúcia má svoje nečakané obete.
Celej tejto fraške chýba k dokonalosti už len posledné dejstvo: vydesený pohľad Štefana Hríba, keď sa dozvedá, že Penta ide kúpiť aj .týždeň. Len si to predstavte.
Ktovie. Možno sa redaktori SME a .týždňa jedného dňa stretnú v nejakom trockistickom samizdate Červená brigáda, v ktorom opíšu svoju nemilú skúsenosť s kapitalizmom pod titulkom – Ako nás Haščák zbavil ilúzie o kapitalizme. Nezúfajte, antikapitalisti zo SME, som si istý, že Červená brigáda pôjde na dračku.
