Iveta Radičová (resp. jej podporovatelia) viedla významnú časť svojej kampane prostredníctvom internetu. Jednak je to lacné, jednak to svedčí o modernosti politika, pretože dnes už je naozaj „všetko na webe“. Má to svoje pozitívne, ale aj svoje negatívne stránky. Najmä vtedy, ak ľudia podľahnú virtuálnej realite. Veď aj hospodárska kríza vznikla v dôsledku toho, že ľudia virtuálnej ekonomike uverili viac než reálnej, a teraz na to kruto doplácame.
Nepríjemné „prebudenie“ z virtuálnej reality do skutočnej najnovšie hrozí sklamaným voličom Ivety Radičovej. Najviac im k tomu „pomáhajú“ profesionálni „vytvárači“ virtuálnej reality, ktorí sa odmietajú poučiť z opakovane odhaľovaného faktu o tom, ako veľmi sa mýlia – slovenskí novinári. Pondelkové noviny totiž boli plné nadšenia, ktoré sa po prvýkrát objavilo v Radičovej volebnom štábe v noci zo soboty na nedeľu. Totiž, že podpredsedníčka SDKÚ-DS má za sebou takmer milión voličských hlasov. Komentátori, „analytici“ a všakovakí politickí „odborníci“ jednoducho usúdili, že všetko, čo v prezidentských voľbách I. Radičová získala, je výlučne jej zásluha, a preto to tvorí jej osobný voličský potenciál.
To, že to zdôrazňuje samotná kandidátka na prezidenta je v poriadku, pretože sama ohlásila „nový začiatok“ a výsledok označila za „novú výzvu“, čiže má ďalšie politické ambície (pravdepodobne stať sa líderkou opozície, minimálne svojej strany), ktoré môže významne podporiť svojím volebným výsledkom. To, že to zdôrazňujú všetci, ktorí chcú, aby sa do tohto nového politického súboja pustila, je tiež v poriadku, z toho istého dôvodu. Ale tí, ktorí tomu aj naozaj veria, by mali byť rozhodne opatrnejší, aby onedlho neostali sklamaní. Takmer milión, to je počet hlasov, ktoré I. Radičová získala.
Takmer milión je počet voličov, ktorých v sobotu mala. Ako (takmer) jednotná kandidátka opozície, ako jediná reálna alternatíva voči I. Gašparovičovi a voči terajšej vláde, najmä sociálnym demokratom na čele s Robertom Ficom, v druhom kole prezidentských volieb. Avšak bolo by nepresné tvrdiť, že milión je počet voličov, ktorí by za ňu hlasovali aj v iných voľbách. Napríklad, v parlamentných, keď bude na čele SDKÚ-DS. V tom (takmer) milióne sú totiž aj hlasy voličov SMK, KDH, nepochybne aj Slobodného fóra, občianskych či kresťanských konzervatívcov.
Samozrejme, časť z nich by I. Radičová za istých okolností (napr. keď sa niektoré zo strán budú v prieskumoch volebných preferencií pohybovať pod hranicou päť percent) mohla pritiahnuť aj v parlamentných voľbách. Ale iba časť. Ten milión je naozaj virtuálny. Vo voľbách však ide (našťastie) ešte stále o reálne hlasovanie.
Autor je stály spolupracovník Slova
