Violently happy

Z Mexika sme sa za niekoľko hodín dostali k rieke, ktorá tvorí hranicu s Guatemalou. Tu nás čakalo malé kanoe. Počas plavby nás sprievodca ustavične presádzal z jednej strany člna na druhú, aby sme tak udržali rovnovážny stav a neprevrátili sa. Na colnici sme pesos zamenili za quetzaly, dali si opečiatkovať pasy a oficiálne sme vstúpili do krajiny. Vtedy sme sa po prvýkrát stretli s mladou turistkou z Austrálie, ktorá sama o sebe tvrdila, že je ,,cool“. Silným afektom pútala pozornosť všetkých zúčastnených. Na jej tvrdeniach, že ani nevie, kde je, že reči o prepadoch v krajine berie s rezervou, pretože ona už v živote niečo videla a len tak sa niečoho nezľakne, som sa v duchu iba usmieval. Cestovala celkom sama a potom, ako som si vynútene vypočul jej dlhé monológy, som pochopil, prečo to tak je… O niekoľko hodín sme vystúpili v mestečku Flores, ktoré slúži ako východiskový bod k mayským pyramídam – Tikal. Ak niekedy pôjdete do Guatemaly a budete už unavení z prezerania pyramíd, ktoré sa tiahnu od severu Mexika až na juh, toto miesto si rozhodne nenechajte ujsť. Vznik pyramíd v Tikale, vysokých až 44 metrov, sa datuje do obdobia približne 700 rokov pred Kristom. Sú umiestnené uprostred džungle a čo do veľkoleposti a významu sa určite vyrovnajú ich starším súrodencom v Egypte. Na noc sme sa prepravili autobusom do hlavného mesta Guatemala, o ktorom sme počuli iba to najhoršie. Ubytovali sme sa v centre v hoteli Centenario. Príbeh, ktorý sme zažili v ten večer, opísal Peter v e-maili kamarátom, preto ho sem, hádam sa nenahnevá, dávam v origináli: „Guatemala asi fakt nie je moc bezpečné miesto. Včera sme sa išli prejsť do mesta. Došli sme na jednu ulicu iba chvíľu potom, čo sa tam o štvrtej poobede strhla streľba. Bol to ,,un asalto“ (útok). Lupič aj s akousi ženou si išli akože vyskúšať topánky. Keď už mal lupič na sebe skúšané boty (mal otrasný vkus, vybral si také tie kovbojské, ako nosil spevák Hečko počas svojich vystúpení), vytiahli pištole a chceli prachy… Výsledok: mŕtvy lupič a ešte aj zabitý policajt, toho zastrelila tá žena. Ženská zdrhla. Videli sme obe chladnúce mŕtvoly, lupič to kúpil brokovnicou do hlavy a ešte aj do brucha. Policajt na sebe zjavnejšie poranenia nemal, ale bol mŕtvy, keďže ho balili do vreca a ešte aj dnes o tom píšu v novinách, iba kratučká správa, tých vrážd bolo za včera trochu viac… Ak sa mám priznať, bolo mi z toho trochu nevoľno, najmä keď som o pol hodinu nato večeral párky s kečupom.“ Okrem tohto zážitku sme sa, našťastie, priamo s nijakým ďalším prejavom násilia nestretli, ale ako sme sledovali miestnu tlač, o podobné príbehy v hlavnom meste nebola núdza. Narazili sme dokonca na jeden denník, ktorý sa špecializoval na podrobný popis násilných prepadov. Celé mesto pôsobilo dojmom, ako by tu bol vyhlásený výnimočný stav – pred každým obchodom stál ozbrojenec s brokovnicou, mnohí z nich však radi zapózovali pred mojím objektívom. V „de jure“ hlavnom meste sme po dvoch dňoch vybavovania získali cenné víza do Salvádora, našej ďalšej zastávky. Medzitým sme sa ešte vybrali do „de facto“ hlavného mesta Guatemaly – Antigua, umiestneného medzi troma sopkami. Jeho návštevu odporúčajú všetci cestovatelia, a tak sme si na tento skvost rezervovali štyri dni. V sobotňajšie popoludnie sme sa vydali so skupinou ďalších ,,backpackerov“ na výstup na sopku. Výstup trval štyri hodiny rýchlym tempom, sopečný popol sa miešal s nepríjemným mrholením a teplota pri vrchole klesla na približne 6 stupňov, no pohľad z vrcholu sopky bol fascinujúci. Uprostred noci som sa prebudil na silnú zimnicu. Do rána mi stúpla teplota na 41 stupňov a hnačka spôsobila vyčerpávajúcu dehydratáciu. Nastal čas spoznať miestnu úroveň zdravotníckej starostlivosti. S Petrovou pomocou som sa dostal do taxíka a navštívil súkromnú kliniku. Doktor mi pozrel do hrdla, postláčal žalúdok a skonštatoval, že môj zdravotný stav nie je nijako nebezpečný. V tom momente som odpadol. Doktor mi naordinoval antibiotiká za 100 USD a poslal ma domov. Na tri dni blúznenia v chladnej hotelovej izbe plnej švábov nezabudnem. Počas tohto času sa Peter túlal po Antique a druhýkrát sa stretol s mladou Austrálčankou. U sebavedomej dievčiny došlo počas štyroch dní k zásadnej osobnostnej premene. Teraz už skromné dievča Petrovi opisovalo nepríjemný príchod do Guatemaly, kde ju ozbrojení mladíci okradli o všetok jej majetok, takže konečne sa pravdepodobne dozvedela, kde sa nachádza. Keď som sa ako tak zotavil a začal konečne prijímať potravu, vybrali sme sa pozrieť na ďalšiu atrakciu tejto oblasti, jazero Atitlán. Pohľad na jazero zaklinené medzi sopkami bol veľmi pôsobivý, no komercia všade navôkol kazila tento dobrý dojem. Okrem choroby a komercie môj dojem rušila neustála prítomnosť násilia. Cestou k jazeru ma totiž v autobuse napadli a takmer okradli dvaja Guatemalčania… Keďže moja choroba náš pobyt v Guatemale neplánovane predĺžila, museli sme ďalšiu destináciu Salvádor vynechať a cestovať priamo do Hondurasu. Odtiaľ niečo opäť o týždeň.