Lídri päťdesiatich troch afrických štátov sa 9. júla tohto roku zišli v juhoafrickom pobrežnom meste Durban a založili novú organizáciu – Africkú úniu (AÚ), ktorá nahradila 39-ročnú Organizáciu africkej jednoty (OAJ). OAJ bola vytvorená v roku 1963 uprostred nadšenia z nezávislosti a panafrikanizmu, ktoré vtedy zaplavovalo celý kontinent. Bývalý ghanský vodca Kwame Nkrumah sníval o federácii zjednocujúcej africké národy. Väčšina predstaviteľov nových štátov však nebola ochotná vzdať sa ťažko získanej suverenity. Niektorí z diktátorov to vnímali ako zasahovanie do vnútorných záležitostí a ohrozenie vlastných pozícií. Oslabením Nkrumahovej vízie vznikla OAJ, ktorá sa nezaujímala o vnútornú politiku členských štátov, ale sústredila sa len na boj proti apartheidu v Južnej Afrike a zvyšku britského a portugalského kolonializmu. Mnohé z konfliktov na kontinente však spôsobujú práve zanedbané „vnútorné“ problémy. Čo sa zmenilo? Cieľom AÚ je zjednotiť africký kontinent do hospodárskej a politickej únie, pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľov. Na rozdiel od OAJ predpokladá vytvorenie spoločného panafrického parlamentu, ústrednú banku, justičný súd a mierovú a bezpečnostnú radu, ktoré by mali zvýšiť účasť obyčajných afrických ľudí na riadení kontinentu. OAJ bola záhadná organizácia. Nik nevedel vysvetliť, čo dosiahla alebo načo bola vlastne vytvorená. Nezastavila nijaké vojny alebo konflikty, nepomohla v boji s chudobou, chorobami, za ľudské práva, nemohla kontrolovať diktátorov. Nebránila africké suroviny či pracovnú silu, vykorisťované vonkajšími a vnútornými silami, nemala riešenie pre afrických utečencov. Skrátka obrovské africké zdroje a ľudský potenciál neboli využité pre blaho Afričanov. Napriek rétorike pri vzniku sa OAJ stala klubom diktátorov a fórom neužitočných rečníkov a byrokratov. Štruktúra novej organizácie má zabezpečiť, aby sa nezopakovali nedostatky OAJ. Únia je nástrojom ukončenia marginalizácie Afriky. Je to výzva pre zvyšok sveta, aby spolupracoval s Afrikou ako s partnerom a nie menejcenným subjektom. Keď líbyjský vodca plukovník Muammar Kaddáfí ako prvý navrhoval pred dvoma rokmi vytvorenie Spojených štátov Afriky, ostatní významní africkí predstavitelia, napríklad z Juhoafrickej republiky, Nigérie či Egypta, prejavovali skepticizmus. Zoskupovanie zvyšku sveta do veľkých ekonomických blokov však ich názor zmenilo. Ak nemá Afrika zmeškať vlak, je hospodárska jednota nevyhnutná. Najväčšou prekážkou je, že mnohé africké krajiny ešte stále obchodujú viac so svojimi bývalými kolonizátormi než medzi sebou. AÚ to má ukončiť, keďže odstraňovaním byrokratických bariér uľahčí transafrický obchod. Základom je fúzia už existujúcich subregionálnych blokov a vytvorenie kontinentálnej ekonomiky – ľahšie je zjednotiť štyri alebo päť skupín než vyjednávať naraz s 53 krajinami. AÚ uvažuje o spoločnej africkej mene. Pre frankofónne krajiny to bude znamenať koniec používania franku, garantovaného pokladňou v Paríži. Ďalší problém predstavujú priepastné rozdiely v životnej úrovni – objem národného dôchodku na osobu v Juhoafrickej republike je desaťkrát väčší ako v Nigérii. Únia má tiež ambíciu zastaviť konflikty na kontinente. Ako povedal generálny tajomník OSN Koffi Annan prítomný na inaugurácii: „Nijaká podpora alebo obchod neprinesú zmenu, ak sa neukončia konflikty.“ Ďalším zámerom AÚ je dosiahnuť politickú úniu – zabrániť vzájomnej destabilizácii susedných krajín. Súboj o vedenie a koncepciu Projekt AÚ sa pokladá za ideové dieťa líbyjského vodcu M. Kaddáfího, ktorý veľmi túžil stať sa jej prvým hostiteľom. Prvým predsedom sa však stal prezident Juhoafrickej republiky Thabo Mbeki. Túto voľnú úniu s mandátom zasahovať do vnútropolitickej sféry členských štátov v prípade genocídy a vojenských zločinov, má viesť Mbeki jeden rok. Od jeho vedenia sa očakáva, že AÚ zohrá aktívnu rolu v presadzovaní demokracie, ľudských práv, v boji proti korupcii a za bezpečnosť. Predpokladá sa, že AÚ bude mať bližšie vzťahy s Nepadom – Nové partnerstvo pre africký rozvoj, ktorého predstaviteľom je tiež Mbeki. Členmi Nepadu, známeho aj ako A5, sú Juhoafrická republika, Senegal, Alžírsko, Nigéria a Egypt. Fondy pre svoj ekonomický program očakáva od zahraničných „partnerov“, teda obyčajných kolonizátorov, vrátane G8, ktorí na summite v Ženeve rýchlo myšlienku privítali. Problém s Nepadom je v jeho fondoch od zahraničných partnerov. Prečo ich poskytujú? Čo za to budú žiadať? Aký máju záujem? Nepad sa pokladá za nástroj pre AÚ, ale marcové vytvorenie vlastnej mierovej a bezpečnostnej rady mimo únie vyvolalo nepokoj. Kritici Nepadu sa obávajú, že sa zopakuje scenár z obdobia vzniku OAJ – v dôsledku tlaku zahraničných síl vznikne v konečnom dôsledku slabá a závislá organizácia. Zakladajúci summit AÚ nebol bezproblémový. Líbyjský vodca M. Kaddáfí sa usiloval, aby nová únia zaujala protizápadný postoj. Kaddáfí prispel sumou viac ako milión dolárov pri jej transformácii z OAJ. Príspevok sa pokladá za prvú iniciatívu pri budovaní slobodnej únie celoafrického národa, nezávislej od zahraničnej pomoci. Podľa Kaddáfiho vedie prijatie zahraničnej pomoci k zneužitiu AÚ. Ak si má Afrika zachovať svoju originalitu, mala by vytvoriť svoju históriu sama. Môže akceptovať solidárnu zahraničnú pomoc, ale nesmie obetovať svoju nezávislosť. Mbeki zvolal „mimoriadnu“ schôdzu AÚ, ktorá by prediskutovala radikálny Kaddáfího dodatok. Má sa konať v priebehu šiestich mesiacov a riešiť nielen Kaddáfího návrh, ale aj ostatné neukončené témy. Ďalší riadny summit AÚ bude o 12 mesiacov v Mozambiku. Skeptici a kritici Radikálne idey sa môžu zdať v západných štátoch smiešne. Cítiť to i z vyjadrenia Williama Zartmana, špecialistu na Afriku na Univerzite Johna Hopkina v Spojených štátoch: „Ak je toto ich názor… neuskutočniteľnosť tejto túžby ukazuje, že Afričania sú úplne odtrhnutí od reality.“ Tiež dodal: „Myslím si, že Afričania … podceňujú serióznu pozornosť, ktorú Bushova vláda venuje politickej a hospodárskej reforme v Afrike.“ Mbeki je pokladaný za osobu, ktorá môže pomôcť napredovaniu demokracie, zodpovednej vlády a zdvihne Afriku z dna chudoby. „Tvrdým orieškom sú dva súperiace pohľady na budúcnosť kontinentu,“ povedal politický analytik Chris Landsberg. „Pokiaľ ide o Afriku, Mbeki má nielen jasnú víziu o tom, kam treba kontinent viesť, ale napĺňa aj kľúčové požiadavky demokratického vládnutia a zodpovednosti.“ Podľa niektorých kritikov Kaddáfí, vylúčený ako aktér zo Stredného východu, sa teraz sa usiluje upevniť si imidž v Afrike. Čudujú sa odvahe Líbye viesť prvý summit panafrického parlamentu, keď sama parlament nemá. Podľa Landsberga „…je jasné, že Kaddáfí nie je demokratickou figúrou…“ Opäť optimizmus Napriek tomu niektorí africkí lídri, ako prezident Levy Mwanawasa zo Zambie, navrhovali Líbyu za permanentné sídlo AÚ. Nejasnosti medzi Nepadom a AÚ, ale aj medzi Mbekim a Kaddáfím sa podobajú na problémy, ktoré viedli v šesťdesiatych rokoch k vzniku dvoch blokov – kasablanského a monorovijského. Bývalá Organizácia africkej jednoty bola potom výsledkom ich kompromisu. Vyzerá to tiež, ako by Kaddáfí reprezentoval nezávislú líniu, podobne ako kedysi Nkrumah. Američan čiernej pleti a vodca Národa islamu Louis Farrakhan, prítomný na inaugurácii únie, predpovedal, že v budúcnosti sa z AÚ zrodí Africká federácia a bude mať nesmierny význam pre všetkých Afričanov. Podľa Farrakhana „sa Afrika v 21. storočí stane mocnosťou a to prinesie dôstojnosť a rešpekt pre Afričanov na celom svete“. Tomu majú pomôcť i tí, čo žijú v USA, za ktorých predstaviteľa sa podľa vlastných slov považuje. Môžu byť zdrojom investícií a technológie, ktoré africké hospodárstvo tak veľmi potrebuje.
