Všeobecná charakteristika
Slovenská republika má rozlohu 49 036 km², z čoho 48 % zaberá poľnohospodárska pôda a 40 % je pokrytých lesmi. Poľnohospodárska pôda sa skladá približne zo 71 % ornej pôdy a z 28 % trvalých trávnych porastov; 65 % poľnohospodárskej pôdy je klasifikovaných ako oblasť zasiahnutá prírodnými obmedzeniami, ktoré limitujú výrobný potenciál.
Slovensko má 5 426 252 obyvateľov, z ktorých podľa novej typológie vidieckych oblastí (podľa kritérií OECD) vypracovanej Európskou komisiou 88 % žije v prevažne vidieckych a prechodných oblastiach pokrývajúcich 95 % územia Slovenska. Hustota obyvateľstva v SR v roku 2015 bola 111 obyvateľov na 1 km² ( v mestách 405 obyvateľov na 1 km², na vidieku to bolo len 60 obyvateľov na 1 km²).
Na území SR bolo ku koncu roka 2015 2 890 obcí , z toho so štatútom mesta je 140 obcí. Najväčší podiel na sídelnej štruktúre v SR majú vidiecke obce do 5 000 obyvateľov, je to až 2 750 obcí (95,2 % z celkového počtu obcí v SR), v ktorých žije 2 487 405 obyvateľov, t. j. 45,84 % z celkového počtu obyvateľov SR. V sídelnej štruktúre SR prevládajú malé obce do 1 000 obyvateľov, ktorých je až 65,7 % z celkového počtu. Žije v nich len 846 904 obyvateľov (t. j. 15,61 %) Slovenska. Tieto malé vidiecke obce však tvoria prirodzenú reprodukčnú základňu pracovných síl pre poľnohospodársku prvovýrobu. Od roku 2000 klesá počet obyvateľstva v obciach od 200 do 1000 obyvateľov.
Neustály pokles stavu zamestnancov v poľnohospodárstve radí Slovensko medzi krajiny s najnižším podielom poľnohospodárskych pracovníkov na celkovom počte zamestnancov. V dôsledku vysokého pokrytia územia Slovenska lesmi (40 %) je lesné hospodárstvo významným odvetvím vidieckeho hospodárstva. Odvetvie lesného hospodárstva sa takisto viac koncentruje na prvovýrobu než na ďalšie spracovanie a je veľmi závislé od výnosov z ťažby dreva.
Slovenský vidiek so svojimi horskými a podhorskými oblasťami a nížinami, ako aj rôznymi klimatickými podmienkami je bohatý na biodiverzitu. Veľmi extenzívne poľnohospodárstvo vedie v niektorých oblastiach k opúšťaniu pôdy a strate biotopov trávnych porastov, z ktorých 69 % sa riadne neobhospodaruje. 20 % poľnohospodárskych oblastí má vysokú prírodnú hodnotu, pričom oblasti sústavy NATURA 2000 na Slovensku pokrývajú 16 % poľnohospodárskych plôch a 46 % lesov.
Agrárna politika (spolu s celkovou hospodárskou politikou štátu) má na rozvoj vidieka nezanedbateľný vplyv nielen v produkčnej optike (potravinová dostatočnosť), ale aj napr. pri obnove a udržiavaní prírodných zdrojov, kultúrneho a hospodárskeho potenciálu vidieckej krajiny a ďalších tzv. mimoprodukčných faktoroch. Poľnohospodárstvo zabezpečuje trvalú životaschopnosť vidieka vrátane krajinotvorby, v komplexe jeho ekonomických, sídelných, environmentálnych a rekreačných funkcií, zachovanie kultúrneho dedičstva vidieka a udržanie historickej štruktúry osídlenia a infraštruktúry vidieka.
Spoločná poľnohospodárska politika
V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len SPP) sa na Slovensku v období do roku 2020 bude z rozpočtu Európskej únie investovať 4,6 miliardy eur do poľnohospodárskeho sektora, z toho 1,56 miliardy eur na opatrenia v prospech vidieckych oblastí.
Celkový rozpočet, ktorý je k dispozícii pre slovenských poľnohospodárov vo forme priamych platieb, predstavuje 3,03 miliardy eur vrátane 345 miliónov eur (21,3 %), ktoré sa slovenské orgány rozhodli presunúť z prostriedkov rozvoja vidieka na obdobie rokov 2015 – 2020. Priame platby boli v posledných rokoch dôležitou záchrannou sieťou. Napríklad v roku 2014 sa na Slovensku vyplatili priame platby vo výške 372 miliónov eur približne 17 010 príjemcom, z ktorých 62 % dostalo platby nižšie ako 2 000 eur. Slovensko okrem toho v roku 2014 dostalo ďalších 9 miliónov eur z SPP na trhové opatrenia, zamerané najmä na sektor vinohradníctva a vinárstva a sektor ovocia a zeleniny.
Rozvoj vidieka 2014 – 2020; rámec EÚ
Politika rozvoja vidieka EÚ pomáha vidieckym oblastiam EÚ zvládať široké spektrum hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výziev 21. storočia. Často sa nazýva „druhý pilier“ spoločnej poľnohospodárskej politiky a dopĺňa systém priamych platieb a opatrenia na riadenie poľnohospodárskych trhov (takzvaný „prvý pilier“). Politika rozvoja vidieka má niekoľko spoločných cieľov s inými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF).
Politika EÚ v oblasti rozvoja vidieka je financovaná prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) s rozpočtom 100 miliárd eur na obdobie rokov 2014 – 2020, pričom každej krajine EÚ sa prideľujú finančné prostriedky na 7-ročné obdobie. Tieto prostriedky zmobilizujú ďalších 61 mld. eur z verejných financií v členských štátoch.
V 28 členských štátoch existuje na toto obdobie 118 rôznych programov rozvoja vidieka, pričom 20 členských štátov realizuje jeden národný program a 8 členských štátov sa rozhodlo pre dva a viac (regionálnych) programov. Členské štáty a regióny vypracúvajú svoje programy rozvoja vidieka na základe potrieb svojich území a riešia aspoň štyri z týchto šiestich spoločných priorít EÚ:
- podporovať prenos znalostí a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach,
- zvyšovať životaschopnosť a konkurencieschopnosť všetkých typov poľnohospodárstva a propagovať inovačné poľnohospodárske technológie a udržateľné lesné hospodárstvo,
- podporovať organizáciu potravinového reťazca, dobré životné podmienky zvierat a riadenie rizík v poľnohospodárstve,
- obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom,
- propagovať efektívne využívanie zdrojov a podporovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva,
- podporovať sociálne začlenenie, zmiernenie chudoby a hospodársky rast vo vidieckych oblastiach.
Priority rozvoja vidieka sú rozložené do štyroch oblastí záujmu. Členské štáty alebo regióny si v týchto oblastiach záujmu vo svojich programoch rozvoja vidieka stanovujú kvantitatívne ciele. Potom stanovia, pomocou akých opatrení tieto ciele dosiahnu a koľko finančných prostriedkov jednotlivým opatreniam pridelia. Aspoň 30 % financovania každého programu rozvoja vidieka musí byť vyčlenených na opatrenia týkajúce sa životného prostredia a zmeny klímy a najmenej 5 % na program LEADER.
Členské štáty musia od roku 2014 uzatvárať dohody o partnerstve, ktoré si vyžadujú koordináciu všetkých štrukturálnych a investičných fondov EÚ (EŠIF) v každej krajine. Európska komisia a členské štáty spolupracujú aj s Európskou investičnou bankou (EIB) na vytvorení finančných nástrojov v rámci európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka (EPFRV). Vykonávanie a vplyv politiky v oblasti rozvoja vidieka sa podrobne monitoruje a hodnotí.
Program rozvoja vidieka na Slovensku na obdobie rokov 2014 – 2020
Program rozvoja vidieka na Slovensku (PRV), ktorý Európska komisia oficiálne schválila 13. februára 2015, načrtáva priority Slovenska pri využívaní verejných prostriedkov vo výške 2,1 miliardy eur, ktoré sú k dispozícii počas sedemročného obdobia od roku 2014 do roku 2020 (1 545 miliónov eur z rozpočtu EÚ a 534 miliónov z vnútroštátnych finančných prostriedkov).
Program sa zameriava najmä na zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (zameranie investícií do 1 250 poľnohospodárskych a 400 potravinárskych podnikov), pričom zabezpečuje primerané hospodárenie s prírodnými zdrojmi a podporuje poľnohospodárske postupy priaznivé pre klímu na takmer 20 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej s cieľom ochrany biodiverzity, pôd alebo vodných zdrojov. PRV sa tiež zameriava na podporu odvetví vidieckeho hospodárstva vytvorením 2 000 pracovných miest vďaka investíciám do podnikov, ako aj inovačných projektov spolupráce, infraštruktúry a ľudských zdrojov prostredníctvom poradenských služieb v oblasti odbornej prípravy a miestnych služieb obyvateľstvu.
Slovensko je bohaté na prírodné a tradičné dedičstvo a prírodné zdroje, ktoré poskytujú príležitosti pre väčšiu diverzifikáciu poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vidieckeho hospodárstva (napr. prostredníctvom vidieckeho cestovného ruchu). Pomoc z programu rozvoja vidieka podporí inovačné projekty, ktoré prinesú nové výrobky, technológie, techniky alebo spôsoby práce. Jedným z hlavných cieľov bude zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a lesného hospodárstva prostredníctvom podpory investícií, ktoré prinášajú vyššiu pridanú hodnotu do prvovýroby a zvyšujú efektívnosť organizácie dodávateľského reťazca. Týmto spôsobom by diverzifikácia poľnohospodárstva s osobitným zameraním na odvetvia rastlinnej výroby (napr. ovocie a zelenina) a živočíšnej výroby mala vytvoriť odolnejšie a produktívnejšie poľnohospodárstvo s novými pracovnými miestami a alternatívami jeho diverzifikácie.
Druhým hlavným cieľom bude ochrana a zachovanie vysokej prírodnej hodnoty poľnohospodárskych a lesných oblastí zameraná na udržateľné využívanie pôdy a vody, poskytujúca tak viac príležitostí pre výrobu vysokokvalitných potravín. Vďaka programu rozvoja vidieka sa okrem toho zlepšia podmienky hospodárskeho a sociálneho života obyvateľov vidieka prostredníctvom investícií do lepšej a novej infraštruktúrnej siete vrátane širokopásmovej infraštruktúry. K lepšiemu využívaniu miestnych zdrojov a rozšíreniu investícií a spolupráce miestnych aktérov pri vytváraní nových pracovných miest a zlepšenie kvality života by mal prispieť aj prístup LEADER. S cieľom znásobiť účinok investícií sa vo väzbe na európske partnerstvo v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť sa vyškolí 6 500 osôb a podpora sa poskytne 25 operačným skupinám.
Program rozvoja vidieka na Slovensku sa sústreďuje na šesť už uvedených priorít rozvoja vidieka (priorita č. 1 prenos znalostí a inovácií je začlenená do ostatných piatich priorít), pričom hlavnou prioritou je priorita č. 4: obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.
Priorita č. 2: Konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva a udržateľné lesné hospodárstvo.
V rámci tejto priority PRV zahŕňa podporu pre 1 250 poľnohospodárskych podnikov (5,11 % všetkých poľnohospodárskych podnikov) na investície do odvetví rastlinnej výroby (s výnimkou obilnín a olejnín) a živočíšnej výroby a zároveň sa zameriava na efektívne využívanie zdrojov (vody, pôdy, energie) a emisie skleníkových plynov. Generačná výmena sa posilní prostredníctvom pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre 600 mladých poľnohospodárov a rozvojovej pomoci pre 330 malých rodinných poľnohospodárskych podnikov. Tieto ciele budú podporené činnosťami týkajúcimi sa prenosu znalostí prostredníctvom odbornej prípravy, demonštračných činností a výskumných projektov, ktoré poskytnú inovačné riešenia na zvýšenie udržateľnosti a produktivity poľnohospodárstva. Konkurencieschopnosť lesného hospodárstva by sa mala zvýšiť vybudovaním a/alebo modernizáciou 250 km lesných ciest, investíciami do moderných technológií vrátane investícií do spracovania v 230 lesohospodárskych podnikoch.
Priorita č. 3: Organizácia potravinového reťazca vrátane spracovania poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, dobrých životných podmienok zvierat a riadenia rizík v poľnohospodárstve.
Približne 400 podnikov potravinárskeho priemyslu získa podporu na investície zamerané na zvýšenie pridanej hodnoty domácej výroby, ako aj na kolektívne investície a integrované projekty zamerané na presadzovanie horizontálnej a vertikálnej spolupráce subjektov potravinového reťazca. Riziko škôd spôsobených povodňami v poľnohospodárstve sa zníži obnovením a modernizáciou 512 km hydromelioračných kanálov, ktoré ochránia 46 000 ha poľnohospodárskej pôdy.
Priorita č. 4: Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom
V rámci tejto priority bude PRV zamedzovať opúšťanie pôdy (zameria sa na 1,2 milióna ha pôdy) a podporovať postupy ekologického poľnohospodárstva (podporu získa 150 000 ha pôdy), pričom zachová poľnohospodársku činnosť v oblastiach, kde pre poľnohospodárstvo existujú prírodné a iné osobitné obmedzenia. Takmer na 250 000 ha poľnohospodárskej pôdy budú hospodáriť poľnohospodári, ktorí na seba prevzali dobrovoľné agroenvironmentálne a klimatické záväzky a ktorí v záujme lepšieho dosahovania environmentálnych a klimatických prínosov využijú aj príslušnú odbornú prípravu a poradenské služby. Odolnosť lesov proti prírodným katastrofám sa zvýši prostredníctvom opatrení zameraných na prevenciu požiarov, biotických chorôb a povodní a odstraňovanie škôd po takýchto udalostiach.
Priorita č. 5: Efektívnosť využívania zdrojov a klíma
Táto priorita sa bude zameriavať na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, najmä prostredníctvom spracovania odpadu a produkcie biomasy z agropotravinárskeho odvetvia a lesného hospodárstva. Dodatočné účinky v oblasti efektívneho využívania zdrojov a klímy sa očakávajú aj od investičných projektov podporovaných v rámci ostatných priorít.
Priorita č. 6: Sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach
Investície do diverzifikácie vidieckeho hospodárstva do oblastí mimo poľnohospodárstva umožnia vytvoriť 1 100 pracovných miest prostredníctvom vykonávania stratégií miestneho rozvoja a ďalších 900 pracovných miest vďaka podpore mikropodnikov a malých podnikov (pri analýze tvorby pracovných miest na jeden ukončený projekt Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 sa prejavil najväčší potenciál u opatrenia 3.1 (Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam), kde jeden ukončený projekt vytvoril 2,94 stálych pracovných miest).
Z hľadiska rozpočtu (celkové verejné financovanie) je najväčších týchto päť opatrení PRV:
- 542 miliónov eur vyčlenených na opatrenie č. 4: Produktívne investície,
- 483 miliónov eur vyčlenených na opatrenie č. 13: Platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami a inými osobitnými obmedzeniami,
- 143 miliónov eur vyčlenených na opatrenie č. 10: Agroenvironmentálne a klimatické operácie,
- 137 miliónov eur vyčlenených na opatrenie č. 8: Lesné hospodárstvo,
- 120 miliónov eur vyčlenených na opatrenie č. 6: Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti.
Súčasný stav implementácie
Za rok 2015 bolo v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 vyhlásených celkom 26 výziev oznámení, z toho 16 výziev na predloženie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP) v rámci projektových podpôr. V rámci projektových podpôr je v súčasnosti zakontrahovaných 85 % celkového rozpočtu určeného na projektové podpory a to v sume 1,1 mld. eur. Na projektové opatrenia ostalo v rámci rozpočtu voľných už len 160 mil. eur. Diskusie sa vedú o tom, že sa presunie časť financií z I. piliera do II. piliera na opatrenia, ktoré môžu pomôcť poľnohospodárom, tento návrh je však podľa kompetentných len v štádiu úvah. Presun medzi piliermi SPP sa môže urobiť maximálne do konca roka 2017.
Množstvo vyhlásených výziev vytvára zdanie snahy o rýchle rozbehnutie implementácie a čerpania pomoci v prospech potenciálnych beneficientov. Opakuje sa tu situácia z predošlého obdobia PRV 2007 – 2013, keď sa na začiatku vyhlásilo množstvo výziev, na ktoré sa alokovala prevažná časť rozpočtu PRV 2007 2013, ktorý mal byť k dispozícii na celé obdobie 7 rokov a umožňovať priebežné korigovanie alokácií podľa aktuálnych potrieb. Ukazuje sa, že Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) pod tlakom narastajúcich kontrolných a iných činností pracuje na hranici svojich kapacitných možností a to následne výrazne spomaľuje ďalšie činností, ktoré PPA administruje.
Niekedy sa dochádza i k situácii, že pri schvaľovaní a rozdeľovaní projektových podpôr, že sa podporujú menej potrebné projekty, resp. beneficienti bez vízie a predpokladu na širšie uplatnenie. Značne sa podceňuje i úloha monitorovacieho výboru programu ako garanta odbornosti, dôslednosti a transparentnosti implementácie.
Implementácia Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 v minulých rokoch vyvolala na strane prijímateľov a Európskej komisie isté znepokojenie. Výhradami EK boli transparentnosť hodnotenia projektov a nerovnomerné čerpanie prostriedkov počas celého programovacieho obdobia. (Tak ako už bolo uvedené z objemu Programu rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 bolo totiž už za prvé dva roky programu, do konca marca 2016, alokovaných v rámci výziev až 85 % prostriedkov.)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) a PPA preto predstavili EK opatrenia na riešenie situácie k výhradám, ktoré komisia vzniesla. Návrhy MPRV SR a PPA ohľadne transparentnosti procesov a prísneho overovania hospodárnosti vynakladania prostriedkov zástupcovia Európskej komisie akceptovali. Plán transparentnosti a prísnej kontroly oprávnenosti výdavkov, ktorý predstavila PPA presvedčil EK o nepozastavení financovania prostriedkov a kontrahovania pre Slovensko. PPA spustí dôkladné overovanie postupu verejného obstarávania na strane prijímateľov, kontroly oprávnenosti výdavkov a hospodárnosti ich vynakladania, pričom bude realizovať prísnu kontrolu žiadostí o platbu a preverovať opatrenia a výzvy. Kontroly tak čakajú stovky zazmluvnených projektov. Následne Európska komisia vykoná na jeseň 2016 audit na pôde PPA, ktorý overí aj realizáciu nasadených opatrení. Vzhľadom na vyťaženie súvisiace s nasadzovaním opatrení a kontrol, predpokladá PPA vydanie ďalších výziev PRV až v roku 2017.
(Článok vyšiel v Roľníckych novinách č. 35/2016)
Ďalšie články: STANISLAV BUCHTA
Foto: Emil Polák
