Videli ste…

„…ten film ako oblohu zakryli lietajúce taniere a ako z nich zaútočili mimozemšťania?“ „No, Alexander, my sme s manželkou v sobotu ani nepozerali televízor…“ „To je chyba, Vojtech, to je naozaj chyba. Bol to vynikajúci film, americký. Skrátka, prístroje ukazovali, že sa k Zemi blíži obrovský, monštrózny lietajúci tanier. Nie taký srandovný, ako bol v četníkoch, teda v žandároch, v dieli Žandári a mimozemšťania. Toto bol vyše päťstokilometrový kolos, ktorý sa potom rozdelil na niekoľko menších tanierov. Tie sa rozostavili nad svetom. Najprv ich spozorovali nejakí chudáci na púšti v Iraku, potom v Rusku, no a napokon pohroma postihla civilizovaný svet, čiže Ameriku. Ľudia boli znepokojení aj nadšení, lenže tam bol taký šikovný vedec… Hral to ten vysoký chlapík, Goldblum, čo hral aj v Jurskom parku, a ten hneď zistil, že signál, ktorý sme na Zemi zachytili, je vlastne odpočítavanie. A to odpočítavanie meria čas do útoku, teda, skrátka, mimozemšťania nás chcú normálne ovládnuť. Goldblum stihol dokonca ísť so svojím otcom do Bieleho domu a včas varovať aj prezidenta, keďže v jeho štábe pracovala aj jeho nejaká ex… expriateľka alebo exmanželka. Neskôr sa opäť dali dokopy. Americký prezident bol veľmi mladý a mal veľmi mladú ženu, ktorá bola odcestovaná, a ešte malú dcérku, o ktorú sa zatiaľ staral. Bol to jednoducho kultivovaný mladý muž, ktorý konal uvážlivo a hneď vedel, že je zle. Pravda, to sa dozvedeli všetci, len čo sa taniere začali otvárať a strieľať a ničiť celé domy a mestá, skrátka, totálna pohroma. Tí dôležití ľudia, ako napríklad prezident USA, utekali v špeciálnej helikoptére a potom v špeciálnom lietadle a spolu s nimi aj ten Goldblum s otcom, veď každý, kto chce pomôcť v kataklizme, je vítaný. Film však zachytáva aj iných ľudí, ako prežívajú útok mimozemšťanov. Napríklad černošku s malým chlapčekom, ktorej frajer, tiež černoch, je pilotom s ambíciou letieť do kozmu, ale NASA ho odmieta a kamarát mu povie: „Kým budeš chodiť so striptérkou, nikdy nepoletíš!“ Amerika je jednoducho zásadová krajina. Potom ešte ten mládenec, ktorého otec riadi práškovacie lietadlo a posype na začiatku cudzí pozemok… Tá černoška letí za svojím černochom na základňu, ktorá sa chce bezmocnými leteckými útokmi vysporiadať s tými Marťanmi, či čo sú to, pravda, konvenčné zbrane nemajú šancu, dokonca ani atómová bomba. Základňa je potom celá zničená, aj keď černoch vyviazol bez zranení. Letí do akejsi osady po svoju černošku, ktorá sa tu zatiaľ stará o zranenú prezidentovu manželku. Černoch všetkých prepraví do krytu, kde je prezident, jeho manželka však umiera na vnútorné krvácanie. Našim, teda akože Američanom sa podarí odchytiť mimozemskú obludu a pitvať ju, ale tá ožije a chytí chápadlom pod krk dlhovlasého lekára… Napokon príde Goldblum, vlastne ten jeho otec, na to, ako mimozemšťanov zničiť. Ak by sa vírusom podarilo nakaziť ich komunikačný systém, nejako by sa pokazil aj ich obranný štít a dalo by sa na nich zaútočiť. Pred rozhodujúcim úderom americký prezident pripomína, že je 4. júla, deň nezávislosti, ale ak sa podarí zničiť útočníkov z vesmíru, bude tento sviatok oslavovať celý svet…“ „Prepáč, Alexander, ale teraz sa mi ten film zdá veľmi povedomý. Ibaže to bol podľa mňa sovietsky film, v ktorom strieľali sovietski kozmonauti z kaťuše… Alebo to boli námorníci a strieľali z Auróry? Skrátka, pálili na lietajúci tanier, ktorý napadol Sovietsky zväz a generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a prezident Najvyššieho sovietu… Ktorý to teraz bol… Skrátka, hovoril, že je 7. novembra a tento sviatok bude oslavovať celý svet.“ „To predsa nie je možné, Vojtech, hovorím o normálnom americkom filme… Netvrdím, že je to nejaké umenie, ale pri popcorne v kine sa na to dá pozerať a baviť sa.“ „Ale my sme to pozerali v školskej družine a pili sme sáčkové mlieko.“ „Prepáč, Vojtech, mýliť si takéto filmy, to je ako mýliť si totalitu s demokraciou.“ „Také čosi si nemožno mýliť! Všetci vedia, že demokracia je demokratická a totalita je totalitná! A ako to napokon skončilo, Alexander?“ „Pravdupovediac to presne neviem, musel som niekam odísť… Jasné je iba to, že 4. júla neoslavujeme.“ „Zato ja 7. novembra oslavujem, Alexander. Ak chceš, príď, trochu vodky si vypijeme, trochu popcornov pojeme a pustíme si ten Deň nezávislosti až do víťazného konca.“