Stane sa takéto. Jeden z najváženejších komentátorov mienkotvorného denníka napíše, že venezuelský prezident Hugo Chávez, ktorého sa chystá navštíviť premiér Fico, „buduje socializmus na bieloruský spôsob“. Prečo nie? Lajsne si to. Veď vie, že veci neznalý čitateľ mu to zhltne aj s navijakom. A vymydlení roboti a načančané robotky v rôznych televíziách už len do omrzenia opakujú: Venezuela zlá, zlá, bakaná. Do hláv sa potichučky vštepujú rovnice: Fico, to je vlastne taký Chávez, a Chávez, to je vlastne taký Lukašenko… Dávajte pozor, kedy ich začne napodobňovať!
Bojovníkmi za slobodu ešte trasie ozvena hríbovsky zaplesnutých dverí STV. No bojovníkov za pravdu je akosi pomenej. Sloboda novinára by sa mala končiť tam, kde sa začínajú fakty. Lebo inak sa z neho stáva síce slobodný, ale propagandista.
Mariánovi Leškovi a ďalším teda pripomeňme, ako sa veci v skutočnosti majú. O bieloruskom Lukašenkovi sme už veľakrát počuli, ako potláča opozičné médiá, zatvára politických oponentov a manipuluje voľby. A Venezuela?
Deväťdesiat percent televízneho trhu v krajine pokrýva päť súkromných staníc, ktoré sa zhodujú v ostrej kritike, ba žlčovitej nenávisti voči prezidentovi. Mediálnou manipuláciou sa dokonca podieľali na protichávezovskom puči. Pritom sa nielenže doteraz neskrivil ani vlások na hlave Chávezovým politickým oponentom, nepotrestaní dlho zostali dokonca páchatelia spomínaného puču. Samotný Hugo Chávez má v tomto okamihu asi najväčší demokratický mandát na svete. Nielenže bol za posledných osem rokov trikrát zvolený vo voľbách, ktoré odobrili rôzni pozorovatelia z EÚ, USA i Organizácie amerických štátov, ale vysoko zvíťazil aj v referende o svojom odvolaní. V referende umožnenom len ústavou, ktorú sám presadil a ktorá bola opäť schválená v ľudovom hlasovaní. Naposledy obhájil svoj mandát vo voľbách len pred mesiacom. Opozícii stúpla podpora o milión hlasov (diktatúra?), no Chávez aj tak zvíťazil so ziskom vyše šesťdesiatich percent, s troma miliónmi hlasov viac, ako pri svojom prvom zvolení. Získal vôbec najviac, koľko kedy ktorý venezuelský prezident dostal.
Prskanie o „diktatúre“ má v skutočnosti jediný účel: zakryť prostý fakt, že ľudia Cháveza chcú. Jednoducho si želajú, aby vládol. Milióny obyvateľov slumov podobných rómskym osadám chcú skrátka žiť inak. Lepšie. Chávez im to sľúbil – a v dramatickom rozpore s tradíciou svoje sľuby aj plní. Navzdory zúrivým šľahom porazenej opozície. Ropným bohatstvom krajiny sa financuje zdravotnícka starostlivosť pre tých, ktorí predtým lekára v živote nevideli, poskytuje sa výučba tým, ktorí nevedeli ani čítať a písať. A z týchto najposlednejších z najposlednejších sa stávajú občania – ľudia, ktorí sa aktívne zúčastňujú na verejnom živote krajiny.
Ak je toto socializmus, potom na vlastný, venezuelský spôsob.
Strašia nás, že sa ním chce Robert Fico inšpirovať? Plané reči. Na to odvahu mať nebude.
Ale kiežby mal!
