New York v roku 1999. Na 5. avenue, alebo niekde v centre Manhattanu žijú dvaja nevlastní súrodenci. Kathryn a Sebastian. Vek – okolo dvadsiatky. Konto – neobmedzené. Rodičia – nikto nevie kde. Záľuby – zvádzanie, manipulovanie, zneužívanie, zahrávanie sa s hocikým, pokiaľ to má pre nich nejaký význam, alebo sa im to hodí do ich plánov.
Do tohto „veselého“ života, plného vzájomného zdôverovania stávka zasiahne jeden deň. Stávka o to, či Sebastian zvedie Annette, dievča (ako inak) z veľmi dobrej rodiny, ktorá ešte stále verí v akési mravné zásady a hodnoty. Pre Sebastiana je to výzva, pre Kathryn ďalšia hra, ktorej sa zúčastňuje ako hlavná trofej pre výhercu. Tomu, že sa chladný playboy Sebastian do Annette zamiluje, sa samozrejme vyhnúť nedá a intrigánskemu kráľovstvu dokonalej Kathryn sa postupne narúšajú základy. Okrem toho ešte obaja stihnú rozvrátiť začínajúci vzťah medzi mladučkou Cecile a čiernym učiteľom hudby Ronaldom.
Asi takýto je veľmi stručný obsah tohto filmu, ktorý by sa kľudne mohol pre svoju banálnosť a nepresvedčivosť zaradiť medzi filmy, nakrútené podľa tých lacnejších románov červenej knižnice alebo teenagerských magazínov. Avšak nám sa tu predkladá niečo iné. Súčasná adaptácia listového románu francúzskeho spisovateľa Pierra Choderlosa de Lacloisa Nebezpečné známosti. Tento veľmi zaujímavý a viac-menej nadčasový román sa stal predlohou už pre tri filmové spracovania: Nebezpečné známosti režiséra Rogera Vadima, film Valmont Miloša Formana, Nebezpečné známosti Stephena Frearsa, a táto, zatiaľ posledná, štvrtá verzia debutujúceho režiséra Rogera Kumblea.
Kto sa na čo hrá Smutné však je, že snahy priblížiť tento román i dnešnej mládeži, upadli do niečoho tak vulgárneho a stupídneho, ako je práve posledná z adaptácií. To, že je príbeh zasadený do súčasnosti, je v poriadku (urobil to už i Roger Vadim vo svojej verzii románu), že sa hrdinom zachovali mená literárnych postáv, je v súlade s princípmi adaptácie. To, že sú Sebastian – Valmont a Kathryn – Merteuil nevlastnými súrodencami sa javí ako celkom dobrý nápad. Bohužiaľ, tam to však pre mňa s kladným hodnotením končí. To, čo sledujeme na plátne, je príbehom dvoch rozmaznaných detí, ktoré už vo svojich dvadsiatich rokoch majú za sebou „strašnú minulosť“, nič nerobia, iba riešia problém kto, kedy, s kým a pod.
Silácke reči mladého „Valmonta“ o tom, že všetky ženy z Manhattanu už mal (kedy to len stihol) vyznievajú dosť smiešne vedľa jeho vášne písať si denník, pripomínajúci skôr zápisky mladej slečny, než záznamy donchuana, ktorému žiadna neodolá (ale asi len na Manhattane). Sebastian nemá nič spoločné s Valmontom. Nie je to ani len chabá napodobenina. Valmontov šarm, jeho taktiky, utajené hrozby určite mohli vyvolať v ženách pocit nebezpečia z toho, že mu aj napriek všetkým varovaniam podľahnú. Sebastian však žiadnu skrytú hrozbu nepredstavuje. Dnešná doba mu totiž nahráva. Nemusí sa o nič snažiť, nemusí vynakladať žiadne úsilie k zvádzaniu, nemusí uvažovať nad tým, ako sa ku ktorej žene dostať, aby dosiahol to, čo chce, aby ju nalomil a zviedol. Sebastian si iba berie, pretože sa mu všetko (a všetky) ponúka. Tak nech.
Kathryn má toho za sebou rozhodne viac. Ako žena to má ťažšie, o to viac jej teda musí fungovať mozog. Je prefíkaná, zákerná a zlá. Ale nestala sa takou preto, lebo ako madamme de Merteuil nemala na výber a nechcela ostať sedieť celý život v kúte. Naučila sa byť takou, naučila sa vnímať a sledovať jednotlivé, aj tie najmenšie odtienky ľudskej psychiky, aby vedela, ako ich zneužiť vo svoj prospech, ako sa dostať ľuďom pod kožu. Táto Kathryn je ješitná a jediné, čo ju baví, je byť najlepšou. (Veď to sa americkým deťom do hlávok vtĺka už od kolísky, tak prečo nie…).
Láska, ktorej Sebastian podľahne, je (mala by byť) osudová. Len mám, bohužiaľ, pocit, že aká veľká výzva bola Annette preňho na začiatku, tak sa ani nemusel veľmi snažiť, aby si ju získal. Raz, dva, tri a dievča je jeho. Raz, dva, tri a je tu dobrý Sebastian. Žiadne slzy nad vlastnou slabosťou, žiadne poníženie, ktoré je „mimo Valmontovu kontrolu“.
Kumbleova verzia Nebezpečných známostí si vzala za predlohu skutočne len jeden z viacerých rozmerov románu. Dokonca sa nezaoberali ani tým, čím je tento román charakteristický – a to listami. Zopár listov si vo filme síce zahralo, ale ako keby boli nepodstatné, a všetko to mal zachrániť iba Sebastianov denník, ktorý sa objavuje skoro všade. Táto finálna zbraň nakoniec napomôže i k odhaleniu Kathryniných intríg. A zlo je potrestané. Hurá.
Čo sa lesklo na povrchu Nechcem odsudzovať snahu tvorcov priblížiť tento román i dnešnej generácii, ale prečo sa venovali práve tým veciam, o ktorých sú všetky teenagerské filmy ? Samozrejme, že hrajú pre svojho (asi dosť naivného) diváka, ale príbehová štruktúra tohto filmu sa presne hodí na 20 ďalších, podobných filmov. Namyslený (nesmieme zabudnúť najkrajší) chlapec, ktorý vlastne nie je až taký zlý, sa zmení, lebo láska hory prenáša a srdcia obracia… A beštia, ktorá tam nesmie chýbať, nakoniec zostane neuznaná a na posmech.
Škoda, že sa tvorcovia posledných Nebezpečných známostí zase prispôsobili tomu, kde žijú a tomu, čo asi diváci očakávajú. Myslím si, že román im ponúkal oveľa viac, no oni si z neho vzali, bohužiaľ, len to málo, čo sa na povrchu lesklo a sľubovalo aký – taký ohlas. A mne tak neostalo na konci filmu nič iné, iba spolu s rozčarovanými študentami a učiteľmi nejakej newyorskej college v záverečnej scéne (ktorí práve zistili pravdu o Kathryn) krútiť smutne hlavou sprava doľava a vzdychnúť si „Ó, kde si, Valmont, kde si John Malkovich…“
Autorka (1975) je študentka filmovej vedy na VŠMU
Veľmi nebezpečné známosti (Cruel Intentions) USA, 1999 réžia: Roger Kumble, scenár: Roger Kumble, kamera: Theo Van de Sande, strih: Jeff Freeman, hudba: Edward Shearmur, kostýmy: Denise Wingateová, hrajú: Sarah Michelle Gellarová (Kathryn Merteuilová), Ryan Phillippe (Sebastian Valmont), Reese Witherspoonová (Annette Hargroveová), a.i.
