Veľká pravicová lúpež

V kinách beží film amerického dokumentaristu Michaela Moora O kapitalizme s láskou. Za malého, takpovediac skoro žiadneho záujmu médií – aj keď ide o americký film – ako aj divákov. Škoda. Diváci, aj naši analytici by sa v ňom pritom napríklad dozvedeli, že horné jedno percento najbohatších ľudí ovláda 95 percent majetku v krajine. Britský historik Tony Judt, pôsobiaci na newyorskej univerzite, poukazuje na to, že táto nerovnosť je výsledkom vývoja posledných tridsiatich rokov. Predtým, až do šesťdesiatych rokov sa zásadne znižovala. Judt uvádza: „Počínajúc daňovými reformami v ére Thatcherovej a Reagana, ktoré vzápätí nasledovala deregulácia finančného sektora, sa nerovnosť opäť stala problémom západnej spoločnosti.“ Český sociológ Jan Keller na údajoch z knihy Horsta Apfhelda ukazuje, ako sa presunulo bohatstvo v Nemecku. V druhej polovici minulého storočia 90 percent aktívnych Nemcov zbohatlo dvoj- až trojnásobne. Najbohatšie príjmové kategórie a veľké firmy zbohatli za ten čas dvanásťnásobne. A zároveň sa zbavovali daňovej záťaže. Zatiaľ čo zamestnanci platili v roku 1950 v Nemecku štvrtinu všetkých daní, v roku 2000 už štyri pätiny. V podstate pri stagnujúcich príjmoch – stagnujú zhruba od začiatku 80. rokov – zamestnanci dotujú štyri pätiny daňového zaťaženia, podiel tých, ktorých príjmy expandovali, na platení daní klesol z troch štvrtín na jednu pätinu. Globálny rozmer tejto veľkej pravicovej lúpeže Keller dokladá viacerými príkladmi. Tu je jeden za všetky: každý z troch najbohatších ľudí na planéte má väčší majetok, než je súhrn všetkého bohatstva 48 najchudobnejších krajín sveta. Jeden človek má zhruba toľko ako takmer 50 chudobných krajín sveta! Aj u nás vznikla vrstva bohatých, ktorých daňové zaťaženie sa za dzurindovcov veľkoryso znížilo. Nerovnosť sa prehlbuje, máme správny trend! V. A. Daniel