Vedľajšie škody

Počas vietnamskej vojny armáda vymyslela termín „vedľajšie škody“. Cieľom bolo vyhnúť sa silnejším slovám, ktoré by opisovali smrť civilného obyvateľstva. V podstate to znamená „prepáč, nechcel som ťa zabiť, ale bol si mi v ceste, takže chápeš, jasné?“. Niekedy sa to však pochopiť nedá, najmä keď škoda dosahuje biblické rozmery. Vedľajšie škody na slobode sú dnes pravidelné. Ako Arab musím pripustiť, že sa nás dotýka veľká časť týchto škôd, a to veľmi osobitným spôsobom. Je asi 9 hodín večer, keď si zapínam televízor, aj keď viem, bohužiaľ, že výsledok ma nepoteší. Al-Džazíra, „neslávne známy“ arabský televízny kanál, straší divákov takmer každým druhom nešťastia, ktoré zasahuje arabský svet – a to mám rád tak ich reportérov, ako aj ich reportáže. Sfalšované voľby, korupcia, na čokoľvek si spomeniete, je to tam. Nie je to kanál, ktorý môžete pozerať pri večeri. Ak vynecháme úsmev reportérov, al-Džazíra akoby nikdy neprinášala správy o niečom dobrom, čo sa odohráva v arabskom svete. Hľadanie dobrej správy Pravdepodobne majú pravdu. Pokiaľ ide o slobodu, za posledné dva roky sa situácia v regióne zhoršovala. Zvyčajne vydržím pri al-Džazíre 15 minút, potom si vyberiem radostnejšie správy. V sobotu v noci bol mojou ďalšou zastávkou francúzsky kanál TV5. Akoby na mňa čakali. Dávali reportáž o nových nepokojoch prisťahovalcov severoafrického pôvodu vo Francúzsku. Nemôžem tvrdiť, že si to vymysleli, nebola to však upokojujúca informácia, akú som hľadal. Naozaj som chcel zmenu. Prepol som na kanál CNN, ktorý sa od začiatku 90. rokov stal menej kontroverzným, keďže sa usiluje prezentovať americký pohľad na udalosti bez toho, aby diváka šokoval. Dostal som prehľad o počte ľudí zabitých v Iraku bez akéhokoľvek vysvetľovania a pochopenia. Niektorí z nich boli obete samovražedných bombových útočníkov, iné obete mínovej paľby, všetci však umierali vo vojne, ktorú je stále ťažšie pochopiť. V podstate som sa nič nedozvedel o povstalcoch, kto sú, za čo bojujú. Nezáležalo na tom. Zmyslom správy bolo, že je to tam zlé a je lepšie zostať mimo. Správy CNN, to je takmer chaos prinesený k vám domov cez televízne káble. Keď som prepol na BBC, reportáž o Iraku už prakticky skončila. Nasledovala správa o okupovaných územiach a nových osadách na Západnom brehu. Súčasťou boli samozrejme informácie o mocenskom boji medzi Hamasom a Fatahom v Gaze i Dženíne. Chce to dávku surrealizmu udržať tempo so správami o svete, ktorý sa každou minútou stáva horším. Desať obetí v Palestíne, ďalší šiesti zabití Izraelčanmi a 58 obetí v Iraku. Takmer som už odišiel z obývačky a pustil sa do maľovania, svojej záľuby, keď som si uvedomil že som ešte nedal šancu miestnym. Hoci je moja slovenčina úbohá, veril som, že obrázky mi pomôžu pochopiť zmysel. Ponúkli mi temný obraz zo somálskeho Mogadiša, kde islamistické skupiny bojovali so sekulárnou koalíciou a obe skupiny boli rovnako mocensky závislé od kmeňových klanov. Bolo desať hodín, keď som prestal hľadaním čoraz horších správ. Čistá pravda nie je vždy osviežujúca. Miera nesúhlasu Za dymom a bombami lietajúcimi nad hlavami väčšiny Arabov a ohrozujúcimi západný svet spočíva ďalšia pravda, ktorú som na začiatku uviedol ako vedľajšie škody. Koniec koncov, arabskí i západní civilisti platia draho za veci, ktoré sa dejú vo vzdialených krajinách. Prečo by teda médiá nemali ponúknuť vysvetlenie? Niežeby to zachránilo životy, ale aspoň by sa predstavili aj iné stránky problému. Americký spisovateľ John Updike počas diskusie o svojom románe Terorista povedal: „Som ohúrený nielen množstvom samovražedných útočníkov, ale aj pokračujúcou schopnosťou nájsť vždy ďalších ochotných mladých mužov a ženy. Je to meradlo hĺbky nesúhlasu a pocitu depresie a bezmocnosti, ktoré pociťujú niektoré časti sveta voči Západu.“ Verte mi, o nič lepšie to nevieme pochopiť ani my Arabi. Vieme až príliš dlho a príliš dobre, že naše problémy so Západom spia pod povrchom, no pokračujúci prúd nových samovražedných útočníkov je mimo našich schopností pochopiť Arabov žijúcich v arabskom svete. Prečo taká nenávisť? Ani jeden z nich nebol obeťou vymývania mozgov, nebol pod vplyvom drog či alkoholu. Pri 250 miliónoch osôb zúrivých do takej miery, že sú pripravení vyhodiť sa do vzduchu, by mal mať Západ i Východ dosť dôvodov na to, aby sa pokúsil urobiť niečo skôr, než bude príliš neskoro. Pravdou je, že zhrozenie a prekvapenie môžem vyjadriť tu z Bratislavy len vďaka tomu, že, po prvé, nežijem v arabskom svete a, po druhé, cítim sa tu bezpečne. Len preto sa môžem pýtať, čo priniesli posledné dva, roky pokiaľ ide o slobodu v arabskom svete. Optimisti by stále mohli hovoriť o nádeji, pravdou však je, že demokracia zaznamenala v tejto časti sveta veľký ústup. Dnešnou realitou je, že väčšina diktatúr v arabských krajinách využíva boj proti terorizmu na obmedzovanie slobody. Práve preto sa v prvom rade musíme pokúšať podporovať všetkých tých, ktorí sa usilujú komunikovať s touto vydedenou generáciou a podporovať v tejto časti sveta väčšiu slobodu. Žiadne vysvetlenie nemôže ospravedlniť obmedzovanie slobody. Autor je publicista