V parlamentných voľbách v Rakúsku zvíťazili sociálni demokrati. Ak sa Alfredovi Gusenbauerovi podarí dohodnúť sa s výrazne oslabenými konzervatívcami (prieskumy im predpovedali víťazstvo, nakoniec stratili 8 percent oproti minulým voľbám), stane sa na čele veľkej koalície premiérom. Rakúski voliči odmietli reformy kancelára Schüssela – napriek pozitívnym hodnoteniam mainstreamovej tlače, dobre vyzerajúcim makroekonomickým číslam a pochvalám medzinárodných a európskych inštitúcií ich mnoho voličov interpretovalo ako ohrozenie rakúskeho sociálneho štátu. Lenže to je len časť príbehu. Druhou časťou sú varovania platné aj pre Slovensko. Sociálni demokrati síce v Rakúsku vyhrali voľby, no len vďaka tomu, že stratili oproti roku 2002 menej hlasov než vládna ÖVP. Skutočným víťazom je krajná pravica, stavajúca na xenofóbnej, protiprisťahovaleckej a protieurópskej rétorike. Slobodní (FPÖ), vedení tentokrát viedenským populistom Heinz-Christian Strachem, získali o percento viac než pred štyrmi rokmi. A do parlamentu sa dostala aj druhá krajne pravicová strana Aliancia pre budúcnosť Rakúska, ktorá sa pod vedením Jörga Haidera oddelila od FPÖ. Získala o niečo viac ako 4 percentá a krajná pravica v rakúskom parlamente tak narástla za štyri roky z 10 na 15 percent. Reformy predchádzajúcej vlády priniesli aj oslabenie pocitu sociálneho bezpečia, pre časť voličov sa tak stali príťažlivé xenofóbne politické programy, ktoré „korene zla“ hľadali v imigrantoch – berú prácu, tlačia nadol platy, zvyšujú kriminalitu… Pre Slovensko je aktuálne aj druhé rakúske poučenie. Kancelár Schüssel začal vládnu spoluprácu s krajne pravicovou FPÖ s tvrdením, že podiel na vládnej moci ju spraví zodpovednejšou a v konečnom dôsledku ju môže oslabiť – krajná pravica sa stane spoluzodpovednou za rozhodovanie, a to odhalí jej populizmus a prázdne sľuby. Štyri roky poslednej Schüsselovej vlády síce rozdelili, no zďaleka neoslabili Slobodných. No a rakúska krajná pravica dnes nie je o nič menej netolerantná a naviac je politicky silnejšia.