Niet vari historického francúzskeho filmu, ktorého aspoň časť by nenakrútili pri Loire. S vyše tisícmi kilometrami je síce najdlhšou riekou v krajine galského kohúta, jej povodie pokrýva dobrú pätinu štátu, no kto by čakal na nej dajakú vnútrozemskú fotilu, asi by sa sklamal. Jej stredný tok medzi Orléansom a Angers pripomína skôr lenivú riečku, ktorá sa miestami rozlieva do veľkej šírky a tak by ste ju bez väčších problémov prebrodili. Ak flotila, tak možno nafukovacích matracov. Napriek tomu je pôvabná, meandrovite sa hadí, pričom vytvára ostrovčeky a pláže so strieborným pieskom i mušľami. Podobnosť s morským pobrežím nie je čisto náhodná. Parížsku panvu pred desiatkami miliónov rokov budovali morské usadeniny, až omnoho neskôr sa zdvihla nad hladinu svetového oceánu. Tunajší kraj sa zvykne nazývať aj záhradou Francúzska. Skutočne, každú piaď poľnohospodráskej pôdy tu vzorne obrábajú. Všade, aj v tej najmenšej dedinke nájdete množstvo ovocných a ozdobných stromov, viniča, zeleninových a kvetinových hriadok, vďaka miernej klíme i subtropické rastliny. Poriadok a čistota až vyráža dych. Len tak ľahko tu neuvidíte ošarpanú budovu. Napriek tomu mestečká, ležiace mimo hlavných turistických centier, niekedy pôsobia ospanlivým dojmom. Ale to je už asi údel vidieka na vzdialenejšej periférii Paríža. No boli časy, keď sa práve tu – a nie na Seine – rodili dejiny, sídlili tu králi, slávna Jana z Arku zdvihla bojovú zástavu proti anglickým okupantom a viedla francúzske vojská do víťazného konca. Preto tu prežíva jej kult, sôch Panny Orléanskej by ste tu našli omnoho viac ako kedysi u nás Leninov a Gottwaldov dokopy. A história, či presnejšie architektonické pamiatky sú hlavným lákadlom pre desaťtisíce turistov, ktorí sem každý rok zavítajú. V tomto kraji totiž môžu obdivovať vyše 120 hradov a zámkov, ktoré si dali vybudovať najmä príslušníci rozvetveného kráľovského rodu Valois a podľa ich vzoru, pravda v skromnejších parametroch aj dvorania. Veľakrát išlo o prestavbu pôvodných hradísk a tvŕdzí a tak sa tu snúbia masívne okrúhle bašty s vycibrenou neskorogotickou čipkou oblúkov či s nádhernými renesančnými schodištiami. A to, že sú zámky obklopené krásnymi parkami, netreba ani zdôrazňovať. Záhradná architektúra neraz predčí tú kamennú. Medzi nimi prvenstvo zaujímajú Villandry, kde počas celého vegetatívneho obdobia okrem rozmanitých ruží nájdete terasu s pestrofarebnými záhonmi, tvorenými výlučne listami a plodmi zeleniny, či rozličnými bylinkami, ktoré v našej kuchyni poznáme len v suchom a pomletom stave. Najväčší zo všetkých tunajších zámkov so 440 miestnosťami – Chambord ohromí najmä doslova lesom veží, vežičiek a cimburia. Príťažlivé sú aj mestské hrady v Blois, Ambois, Langeais či v Chinone, kde Jana vyzvala budúceho kráľa Karola VII., aby sa vzoprel osudu a viedol vojnu za oslobodenie Fracúzska. Ale svoj pôvab má i renesančný zámoček Clos-Lucé, kde trávil posledné roky plodného života Leonardo da Vinci, či Château de Nitray so starými vinárskymi pivnicami. Či má v histórii niečo spoločné s naším mestom pod Zoborom sa mi nepodarilo zistiť, no nitrianske vína sa svojim menovcom zo srdca Francúzska veru vyrovnajú.
