Miestna samospráva prebrala od 1. júla tohto roku pod svoju správu príslušné miestne školstvo. V mnohých prípadoch starostovia miest a obcí, ale i samotní riaditelia škôl a pedagógovia ani netušili, aký majetok prechádza pod správu obce, či a ako sa začne školský rok. Školské brány sa, našťastie, otvorili tento september na všetkých školách. Či tak bude i o rok, ukáže čas, resp. „pokladnica“ tej-ktorej obce. Pretože práve financie sú povestným kameňom úrazu, či skôr boľavým miestom. Od ich výšky závisí, do akej miery bude môcť samospráva zabezpečiť chod škôl. Obce totiž dodnes nevedia, koľko peňazí skutočne dostanú, obávajú sa najmä dlhov školstva. Vyše pol miliardy korún, ktoré boli vládou uvoľnené na oddlženie škôl za rok 2001, je pre nich slabou útechou. Dlhy totiž rástli aj v roku 2002, a to nielen v prvom polroku, kedy ich ešte zaplatí štát, ale aj v druhom – to ich však už majú na svojich pleciach obce a vyššie územné celky. Neistotu, ktorá sprevádzala začiatok tohto školského roka, cítiť naozaj na každom kroku. Odôvodnenie, že je nevyhnutná a nastáva pri zavádzaní každej novej veci, znie pre starostov obcí z úst predstaviteľov ministerstva školstva ako výsmech. O to viac, keď okolo budúceho financovania vládne doslova veľká tma. Financie však nie sú jediný problém, s ktorým sa obce a „ich“ školy trápia. Pozornosť sa upriamuje aj na ich personálne obsadenie. Doteraz držal nad pedagógmi miestnej školy ochrannú ruku okresný odbor školstva. Či spravodlivo, alebo vďaka prižmúrenému oku, to je už na posúdení tej-ktorej samosprávy. Od tohto školského roka je zamestnávateľom všetkých pedagógov a ostatných zamestnancov školy samospráva. A tá má právo, samozrejme za zákonom presne špecifikovaných okolností a podmienok, ktoréhokoľvek člena pedagogického zboru odvolať, rozviazať s ním pracovný pomer, či na druhej strane prijať nového pedagóga. Dokáže však vedenie obce spolu s kompetentnými radami rodičov a školy odolať lákavej možnosti rozhodovať o „osude“ miestnej školy a dodržať maximálnu transparentnosť svojho rozhodovania? A zostanú záležitosti školy, sic verejnej inštitúcie, týkajúce sa jej vnútorného chodu a samotných pedagógov, diskrétne utajené alebo sa s nimi pôjde, aj vďaka nepolapiteľnému „úniku informácií“, takpovediac na bubon? Všetko závisí od ľudského potenciálu – tak na okresnej úrovni, kde ešte stále prebieha odovzdávanie delimitačných protokolov, ako aj na samotných obciach, ako rýchlo a najmä efektívne sa v novej situácii zorientujú. Ak na to pravdaže budú mať dostatok peňazí a schopných ľudí na svojom čele.
