Vladimír Maňka, primátor mesta Zvolen
Narodil sa 19. septembra1959. Je absolventom Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Bratislave. Svoje vzdelanie si doplnil štúdiom finančného manažmentu, marketingu a riadenia ľudských zdrojov na Open univerzity. Absolvoval manažérsku stáž v USA a na Federálnom ministerstve HSE v ČR. Pracoval v riadiacich funkciách. V parlamentných voľbách 1998 sa stal poslancom NR SR, kde pôsobil ako podpredseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, člen Výboru NR SR pre Európsku integráciu a člen Spoločného parlamentného výboru Európska únia – Slovenská republika. Druhé volebné obdobie je primátorom mesta Zvolen. V rokoch 1995 – 1998 bol predsedom Hospodárskej rady SDĽ. Ako poslanec NR SR bol členom Republikovej rady, v súčasnosti je jej podpredsedom. Je ženatý a má dve deti. Čo znamená pre mesto Zvolen vstup do EÚ? – Ekonomické a sociálne nerovnosti v Európe sú značné. Odrážajú sa najmä v rozdielnych príjmoch medzi regiónmi Európy, v problémoch s nezamestnanosťou, v rozdieloch vo výkonnosti národných ekonomík. Európske spoločenstvo si veľmi dobre uvedomuje, že najväčšiu silu môže dosiahnuť, keď nebude mať slabé články. To znamená cestu k postupnému vyrovnávaniu prosperujúcich a znevýhodnených regiónov. Pre Zvolen a všetky mestá a obce na Slovensku to znamená šancu, ktorú treba využiť. Existujú rozdiely v jednotlivých mestách v pripravenosti na vstup do EÚ? Ako sa dajú zvládnuť? – Áno, diferencie sú značné. Na jednej strane sú to regionálne odlišnosti, na druhej strane rozdielna úroveň v kvalite ľudí na rozhodujúcich postoch. Podľa môjho názoru najlepšie a najefektívnejšie to zvládneme, ak sa budeme správať k zaostalejším regiónom Slovenska tak, ako sa správa Európska únia k ekonomicky nerozvinutým štátom. Ako to vyzerá s projektovou agendou vo vašom meste? Existuje skupina, ktorá by robila takéto projekty? – Pred viac ako tromi rokmi sme na pôde zvolenského mestského úradu zriadili odbor rozvoja mesta. Získali sme kreatívnych ľudí, ktorí majú záujem rozvíjať sa, ktorých nie je potrebné tlačiť do práce, s ktorými je skutočne radosť spolupracovať. V oblasti tvorby projektov spolupracujeme aj s externými partnermi. Uvedomujeme si, že ak využijeme ponúkané možnosti, budeme úspešní. Robil už Zvolen nejaký európsky projekt? – Najväčším projektom je čistiareň odpadových vôd, ktorá bude spoločná pre mestá Zvolen, Sliač a tiež kúpeľnú obec Kováčová. Finančné memorandum medzi Európskou komisiou a vládou SR je podpísané na pomoc v objeme 50 percent finančných prostriedkov z predvstupového fondu ISPA. V roku 2004 by sme mali naštartovať výstavbu tohto diela. Využili sme aj niekoľko grantových schém, na ktoré sme získali finančné prostriedky. Pracujeme tiež na ďalších projektoch. V týchto dňoch finišujeme v práci na energetickom audite všetkých základných a materských škôl a školských zariadení. Ak sa nám podarí získať financie, ktoré chceme investovať do zateplenia týchto objektov, dosiahneme veľké úspory finančných prostriedkov, ktoré potrebujeme predovšetkým na vykurovanie týchto zariadení. Ušetrené peniaze investujeme spätne do škôl. Samozrejme, pracujeme aj na ďalších zaujímavých projektoch. Možno ste už počuli o tom, že uvažujeme o výstavbe novej nemocnice v našom meste. V októbri by sa malo začať územné konanie, na jar už chceme začať s výstavbou mestskej nemocnice. V tejto súvislosti chcem povedať, že by sme radi využili európske zdroje na financovanie technologických zariadení a prístrojov novej mestskej nemocnice. Ďalšie projekty smerujeme do rozvoja cestovného ruchu. Pracovali ste v ZŤS Detva. Ako sa pozeráte na reštrukturalizáciu strojárskeho priemyslu na Slovensku? – Keď som bol v roku 1995 na manažérskej stáži v USA, v jednej automobilke mi povedali, že keby u nich zo dňa na deň zrušili zbrojársku výrobu, ako to bolo v podnikoch ZŤS, podnik by do roka zbankrotoval. Bývalé Česko-Slovensko bolo na siedmom mieste vo svete vo vývoze zbrojnej výroby. V ZŤS Detva tvorila zbrojná výroba 90 percent zisku. Pracovalo tu dvanásťtisíc zamestnancov. Dôsledky zrušenia zbrojnej výroby boli na tieto podniky katastrofálne a dodnes sa z toho nespamätali. Reštrukturalizácia v týchto podnikoch bola zložitá. Mnohé z nich v období, keď sa rušila zbrojná výroba, mali v tejto oblasti rozostavané stámiliónové investície. V mnohých prípadoch to boli jednoúčelové výrobné haly, jednoúčelová technológia. A realita bola tiež taká, že ešte niekoľko rokov po zrušení zbrojnej výroby mali tieto podniky povinnosť zachovať a udržiavať niektoré prevádzky. Čiastočná dotácia v tejto oblasti nemohla tieto náklady kompenzovať. Zbrojárske podniky nemali dostatok zdrojov na výskum a vývoj a často sa im vyspelý svet začal ešte väčšmi vzďaľovať. Zlá koncepcia privatizácie vlastnými privatizérmi, ktorí pri nadobúdaní majetku nemali takmer nijaké finančné prostriedky na tento účel, ešte väčšmi oslabila ekonomiku týchto podnikov. Dnes v oblasti strojárskeho priemyslu na Slovensku napreduje predovšetkým automobilový priemysel a niekoľko menších podnikov, ktorých manažment buď získal čiastočne náplň do zbrojnej výroby, alebo sa mu podarilo nájsť seriózneho partnera, prípadne dostal štátnu zákazku, ako je to napríklad v oprave a výrobe železničných vozidiel. Existuje možnosť vytvorenia priemyselného parku vo Zvolene? – Medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, v blízkosti letiska Sliač je územie, ktoré je veľmi vhodné na takýto účel. Mesto Zvolen, ktorého primátorom ste už piaty rok, nedávno získalo ocenenie Strieborný Golem 2003. Stali ste sa tak druhým najlepšie hospodáriacim mestom na Slovensku. Čo pre vás znamená toto ocenenie? – Posledné tri roky nás banky hodnotia ako jedno z najlepšie hospodáriacich miest na Slovensku. Tento trend pred niekoľkými mesiacmi potvrdila Slovenská ratingová agentúra a v spolupráci s Hospodárskymi novinami udelila nášmu mestu ocenenie Strieborný Golem 2003. To, že vieme hospodáriť veľmi dobre, nám prináša veľa pozitív a výhod. Banky nám ponúkajú tie najlepšie podmienky, partneri nám dôverujú. Ako hodnotíte vzťah medzi regionálnymi štruktúrami a štátom z hľadiska nedávnej reformy verejnej správy? – Väčšina primátorov a starostov očakávala, že reforma bude prínosom pre lepšie a efektívnejšie hospodárenie a využívanie majetku, bude tiež osožná pre efektívnejšie fungovanie škôl, stavebných úradov, sociálnych služieb… Naivne sme si mysleli, že dostaneme v súlade s ústavou na výkon týchto kompetencií rovnaké množstvo finančných zdrojov, ako na to mali okresné úrady. Samotný proces prenosu kompetencií z okresných úradov na mestá a obce bol zo strany štátu zle manažérsky pripravený. Tí, ktorí mali v rukách správu majetku štátu, ho nevyužívali efektívne, nemali spočítané napríklad ani to, koľko energií potrebujú ročne na prevádzku škôl. Akí to potom boli „gazdovia“? Primátori a starostovia, rovnako aj samosprávne kraje prevzali tento majetok vo veľmi zlom technickom stave, nebol dokonca ani poistený, a teda chránený voči poškodeniu. V súčasnosti v mestách a obciach robíme tie isté výkony, ako to robili okresné úrady, zásadný rozdiel je však v tom, že máme na to menej ľudí a menej peňazí. Ako si predstavujete systém financovania vo funkčnej verejnej správe? – Tak, ako to pôvodne bolo naplánované: aby mestá a obce mohli ovplyvňovať správu daní vo svojom regióne, aby dostali financie podľa jasných pravidiel, aby o rozdeľovaní financií nerozhodovali štátni úradníci. Odhaduje sa, že školy budú mať financie len do novembra. Ste primátorom Zvolena – ako vidíte riešenie tohto problému vo vašom meste? – My sme, našťastie, v tomto roku spojili do jedného celku dve základné školy a materské školy. Z rozpočtu mesta sme vyčlenili 4 milióny korún na školstvo. Ak sa nestane niečo nepredvídané, určite prežijeme. Politická scéna sa delí na pravicové a ľavicové spektrum. Ako je to na regionálnej úrovni – cítite to ako problém? – Na regionálnej úrovni tento problém nevnímam. Podľa môjho názoru, je to vec komunikácie medzi ľuďmi. Keď chceme napredovať, musíme sa nad niektoré názorové odlišnosti povzniesť a hľadať to, čo nás spája. Ako ovplyvňuje fakt, že ste členom neparlamentnej strany, výkon vašej funkcie? – S väčšinou predstaviteľov veľkej politiky mám korektné vzťahy a mám pocit, že je to silnejšie ako politický názor. A čo sa týka ľudí v mestách a obciach? Ja mám skutočne dobrý pocit, že ma vnímajú ako svojho primátora, či starostu hlavne podľa výsledkov práce. Je podľa vás pre úspešné fungovanie starostov a primátorov podstatný aj stranícky lobing, isté stranícke pozadie? – Verím, že decentralizácia kompetencií sa nakoniec skončí podľa pôvodného zámeru. To znamená, že starostovia a primátori dostanú jasné pravidlá hry a hospodárenie miest a obcí bude závisieť len od schopnosti predstaviteľov samosprávy. Ako sa dívate na budúcnosť vašej materskej strany – SDĽ? – Optimisticky. Na čele strany stoja noví ľudia. V regiónoch máme schopných odborníkov. Viac ako tristo primátorov a starostov, členov SDĽ, tisícky poslancov mestských, obecných zastupiteľstiev a vyšších územných celkov – to je skutočne silný potenciál, ktorý dostal dôveru voličov a treba s nimi reálne počítať. Vraj ste mali ponuky aj od predstaviteľov iných politických strán. Ak by ste mali túto možnosť, využili by ste ju? Akú má podľa vás Smer budúcnosť? Robert Fico je váš bývalý spolustraník. – Vážim si, že mnohí predstavitelia parlamentných strán podporili moju kandidatúru na post primátora mesta Zvolen v posledných komunálnych voľbách napriek tomu, že nie som člen ich strany. Predpokladám, že máme dobré vzťahy aj preto, lebo akceptujeme politický názor toho druhého a naša spolupráca sa nezakladá len na príslušnosti k určitej politickej strane. Robert Fico je úspešný politik. Poznáme sa niekoľko rokov a naše vzťahy boli vždy korektné. Som presvedčený, že to tak zostane aj v budúcnosti. Ako sa pozeráte na integráciu ľavice? – Som rád, že spolu komunikujeme aj v regiónoch, aj v centre. Robíme spoločné akcie, zúčastňujeme sa na spoločných podujatiach. Naše názory na riešenie mnohých vecí sú podobné. Raz ste povedali, že sa chcete ospravedlniť všetkým ľuďom, ktorých bývalá politika SDĽ sklamala. Čo sklamalo vás? Prečo SDĽ dopadla tak tragicky? – SDĽ získala v parlamentných voľbách v roku 1998 dôveru takmer 14 percent voličov. Volili nás všetky vekové kategórie. Veľmi ma tešilo, že nás podporovali aj mladí ľudia. SDĽ bránila sociálne práva obyvateľov našej krajiny. Sedeli sme v parlamente a schvaľovali sme 130 bodov mesačne. Patrili sme k tým, ktorí v parlamente pracovali. A tak nezostal čas, aby sme chodili medzi ľudí, neinformovali sme ich dostatočne o tom, čo sa nám podarilo presadiť, neradili sme sa s nimi. Neboli sme tiež vhodným partnerom pre tých, ktorí chceli sprivatizovať štátne monopoly, a my sme im v tom zabránili. Pokúsili sa nás preto rozložiť zvonka aj zvnútra. Teraz im nemá kto zabrániť v doprivatizácii strategických podnikov, v schvaľovaní zákonov, ktoré zbedačujú a postihujú aj tých, ktorí im vo voľbách dali svoju dôveru, svoj hlas.
S hosťom SLOVA sa zhovárala Martina Nemethová
