Zákonodarný zbor mal tento týždeň na programe návrh štátneho rozpočtu. Koaličné poslanecké kluby už vopred avizovali, že ho v pléne podporia, aj keď si v plnej miere uvedomujú, že je reštriktívny a ide sa v štátnej pokladnici nadoraz.
Rozsiahla rozprava v parlamente dávala priestor predovšetkým opozičným poslancom, ktorí vytýkali predkladateľom rozpočtu nekoncepčný prístup, kopírovanie Mečiarovho kabinetu, nepripustiac si, že práve spôsob ich vládnutia – netransparentná privatizácia, nedostatok kontrolných mechanizmov a legislatívne diery – navodili dnešnú neutešenú hospodársku situáciu.
Ministerka financií Brigita Schmögnerová vecnými argumentmi poukázala na príčiny, ktoré sa dotkli všetkých oblastí vo výdavkovej časti, ale aj zmrazenia miezd v štátnej sfére. Rozpočet ráta s deficitom 15 miliárd korún a predpokladá 15-percentnú nezamestnanosť. Koalícia napokon svojou poslaneckou presilou schválila návrh rozpočtu s tým, že najmä pre školstvo, zdravotníctvo a na výstavbu bytov sa budú musieť v druhom polroku hľadať dodatočné zdroje.
„Esdéeľka“ sa uzhodla, že bude vládu žiadať vytvoriť krízový štáb. Jeho úlohou má byť hľadať východiská pre podniky, ktoré sa ocitli na pokraji krachu. Na čele štábu má stáť podľa názoru SDĽ minister hospodárstva Ľudovít Černák, ktorý takto dostane priestor nielen na záchranu práce pre tisíce zamestnancov, ale tiež na realizáciu vlastných predvolebných sľubov.
HZDS napriek prísľubu zverejniť svojho straníckeho kandidáta na post hlavy štátu, sa ani tentoraz nenamáhala rozptýliť zvedavosť verejnosti. Keďže hnutie stále verí v Mečiarov fenomén, vyzvalo svojho predsedu, aby zvážil predošlé stanovisko neuchádzať sa o funkciu prezidenta. Podpredseda HZDS Augustín Marián Húska úvahu, že by Vladimír Mečiar predsa len mal ísť do súboja prezidentských kandidátov, odôvodnil slovami: „Charakterizoval by som ho ako otca-zakladateľa a bolo by rozumné mať takúto osobnosť na poste prezidenta“.
Kým sa v národnej rade dohadovali o tom, aký bude bohatý tento rok, v Severoatlantickej aliancii sa rozhodli udrieť na Juhosláviu. Slovenský kabinet v snahe preukázať lojalitu krajinám NATO a ich spôsobu riešiť situáciu v Kosove vojenským zásahom, ponúkol vzdušný priestor nad územím SR na prelety vojenských lietadiel. Okrem toho minister obrany zahorúca ponúkol slovenskú jednotku zasahovať na Balkán, čo neskôr dementoval tým, že slovenskí vojaci sa v žiadnom prípade bojov o Kosovo nezúčastnia.
Kým oficiálna slovenská politika podporila nálety na Srbov, svoje antimilitaristické cítenie a protest proti bombardovaniu prišli vyjadriť pred americkú ambasádu vyznávači pacifizmu, nacionalizmu a iných „izmov“. Mladá demokratická ľavica odovzdala petíciu americkému chargé dôaffaires vyjadrujúcu nesúhlas so spôsobom, akým sa situácia v Juhoslávii rieši.
Do histórie slovenskej kriminalistiky sa zapíše krvavá masakra v Dunajskej Strede, kde si podľa všetkého, vybavovali účty mafiáni. Komando najatých vrahov postrieľalo v bare Fortuna desaťčlennú skupinu mafie operujúcej na juhu Slovenska. A potom, že nemáme aspoň v niečom prvenstvo.
