Skupiny založené hudobníkmi z bývalého Sovietskeho zväzu si v Spojených štátoch amerických zvyčajne len ťažko hľadajú publikum mimo imigrantských kruhov. Pôvodne ukrajinská, dnes už multikultúrna a multilingválna skupina Gogol Bordello však dokázala stať sa výnimkou. Môže za to snáď jej bláznivá cigánsko-punková hudba, divá energia jej živých vystúpení, kozmopolitný prístup či časté vystupovanie. Kapela, ktorá spája ukrajinské, americké, ruské a izraelské má prvky dnes už medzinárodné publikum. Na počudovanie, najprv prerazila v zahraničí a až potom sa stala známou vo svojej vlasti. Ale cigánska punková revolúcia dorazila nakoniec aj do Moskvy. Gogol Bordello, slávna newyorská undergroundová skupina spájajúca prvky rocku, cigánskej ľudovej hudby a kabaretu, si nedávno po prvýkrát zahrala aj v ruskom hlavnom meste. Hoci v Spojených štátoch a v západnej Európe si už jej členovia získali tisíce fanúšikov. Skupinu Gogol Bordello založil v roku 1999 charizmatický Ukrajinec Eugen Hutz (vlastným menom Jevgenij Nikolajev), ale naozaj sa preslávila až v roku 2005, keď vydala album Gypsy PunksPunks: Underdog World Strike a Eugen Hutz si spolu s Elijahom Woodom zahral vo filme Everything Is Illuminated. Na sklonku osemdesiatych rokov bol Hutz aktívny na kijevskej prevratovej rockovej scéne. Hral v kapele Uksusnik a prispieval do samizdatového hudobného časopisu Gučnomovec. Jeho otec bol hudobník, ktorý na konci šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov hral v jednej z prvých ukrajinských rockových kapiel. Práve prostredníctvom jeho zbierky platní sa Hutz zoznámil so západnými rockermi ako Jimi Hendrix či The Doors. Neskôr začal počúvať The Clash a Devo. Pripúšťa aj vplyv sovietskych kapiel ako Nol z Petrohradu a Strannye Igri, či kijevskej folk-punkovej kapely Vopli Vidoplyasova alebo VV. Rómovia v USA po rómsky Ešte oveľa skôr sa však Hutz zamiloval do cigánskej hudby a do ľudovej hudby Huculov, obyvateľov Karpát, odkiaľ pochádza jeho rodina. Hutz, ktorý je sám štvrtinový Róm, vníma túto hudbu ako veľmi odlišnú od klasického ukrajinského folklóru. Po tom, ako jeho rodičia získali v roku 1990 status politických utečencov, Hutz emigroval a cestoval po Poľsku, Maďarsku, Rakúsku a Taliansku, až v roku 1992 nakoniec dorazil do Spojených štátov amerických. Tu sa živil v najrôznejších zamestnaniach a popritom ustavične robil hudbu. Jeho prvé kapely v Spojených štátoch amerických sa volali The Fags a Flying Fuck. Ich členovia boli pôvodom z Ukrajiny a ich hudobný štýl Hutz označuje ako východoeurópsky etno punk metal. Okrem toho, že sa Hutz inšpiroval rómskymi tradíciami, spolupracuje s neziskovou organizáciou Voice of Roma podporujúcou rómsku kultúru a bojujúcou proti diskriminácii. Hutz zbiera rómske tradície a rómsku hudbu. Je v kontakte s rómskymi spisovateľmi na celom svete. Po vystúpení skupiny Gogol Bordello v americkej televíznej šou Jimmyho Kimmela v Los Angeles, kde spievala po rómsky, zareagovali Rómovia z Kanady a z mnohých európskych štátov. Údajne to bola prvá kapela, ktorá v americkej televízii spievala týmto jazykom. Ruské publikum až na koniec „Našou cieľovou skupinou nikdy nebolo ruské publikum,“ hovorí tridsaťštyriročný spevák v interview pre Moscow Times. „Žil som v portorickej štvrti, takže som vychádzal z úplne iného kontextu. Nepoznal som sa takmer s nijakými Rusmi. Môj uhol pohľadu bol teda úplne iný. Jednoducho som chcel hrať hudbu, ktorá by vychádzala z mojich koreňov. A chcel som ju poňať novým, agresívnym spôsobom. Vložiť do nej niečo univerzálne zrozumiteľné. Nechcel som hrať východoeurópsku hudbu pre Východoeurópanov. Chcel som namiešať výbušnú, fantastickú zmes týchto vecí.“ Skupina, ktorá dnes spieva po anglicky, po rusky, po španielsky, po taliansky aj po rómsky najprv prerazila v Anglicku a Španielsku, nasledovalo Taliansko a Škandinávia. Ruské publikum prišlo až na koniec. „Možno boli Rusi príliš zamestnaní počúvaním Leningradu – veľmi populárne ska-skupiny zo St. Petersburgu,“ hovorí Hutz. Podľa Hutza spustila popularitu kapely asi pred dvoma rokmi britská tlač, ktorá na ňu upriamila aj pozornosť ruských producentov. Briti vraj majú veľmi rozvinutú hudobnú kultúru a vedia rozpoznať, čo stojí za to. Dokonca aj také undergroundové kapely ako Captain Beefheart sa do hitparád dostali práve v Británii. Zo spodiny undergroundu sa na mainstream vypracovali práve prostredníctvom britskej tlače. Debutujúci režisér aj herec Hutz je známy svojím extravagantným prejavom na javisku. Skupinu často prirovnávajú k spomínanej kapele Leningrad, hádam práve pre divoké kreácie a obscénne texty. Podľa Hutza však majú obe kapely len málo spoločného. Napriek tomu sa tri skladby Leningradu ocitli spolu s piesňou Gogol Bordello Start Wearing Purple na soundtracku k filmu Everything is Illuminated. Film založený na bestselleri Jonathana Safrana Foera je príbehom Američana pátrajúceho na Ukrajine po svojich židovských koreňoch. Hutz v ňom stvárňuje neuveriteľne rýchlo rozprávajúceho, excentrického ukrajinského sprievodcu. Pôvodne ho režisér Lev Schreiber oslovil, aby pre film skomponoval hudbu. Nakoniec však skončil v úlohe jedného z predstaviteľov príbehu. Schreiber, ktorý ako režisér filmom debutoval, sa rozhodol obsadiť doň Hutza už po ich prvom rozhovore. „Začali sme sa rozprávať o hudbe a skončili rozhovorom o herectve. Netrvalo to dlhšie ako pätnásť minút,“ spomína si Hutz. Hutz okrem toho zohral významnú úlohu pri formovaní soundtracku. Dnešný názov Gogol Bordello pochádza, pochopiteľne, z mena Nikolaja Vasiljeviča Gogoľa. Pôvodne sa kapela volala Bulgakov Bordello na počesť kijevského rodáka a autora Majstra a Margaréty, no Hutz čoskoro prišiel na to, že na Západe síce možno nejasne tušia, kto bol Gogoľ, ale o Bulgakovovi nemajú ani potuchy. Hutz sa snažil vymyslieť meno, ktoré by pôsobil ako symbol čohosi východoeurópskeho, no zároveň nie nacionalistického. Čohosi, čo by bolo pevneukotvené v jeho pôvodnej kultúre, ale zároveň znelo kozmopolitne. Kapela sa chce aj naďalej uberať smerom etno avantgardy. Zdroj: Moscow Times (www.themoscowtimes.com), 26. januára 2007 Preložila a upravila Svetlana Žuchová Gogol Bordello okrem Eugena Hutza ďalej tvoria: Oren Kaplan – gitara, Jurij Lemešev – akordeón, Eliot Ferguson – bicie, Sergej Rjabcev – sláčiky, Thomas Gobena – basa, Pamela Jintana Racineová a Elizabeth Sunová – tanečníčky a perkusie
