V Moskve chystajú veľkú rehabilitáciu Stalina

Josif Vissarionovič Stalin aj po polstoročí rozdeľuje ruskú spoločnosť. Začiatkom marca sa niekoľko stoviek ľudí zišlo pri Kremeľskom múre, aby si pri hrobe niekdajšieho diktátora s kyticami kvetov pripomenuli 57. výročie jeho úmrtia. Ruskí vojnoví veteráni a komunisti chcú pred blížiacim sa 65. výročím víťazstva v 2. svetovej vojne zaplaviť Moskvu bilbordmi oslavujúcimi generalissima. Aktivisti z organizácií na ochranu ľudských práv takúto poctu „jednému z najväčších vrahov v dejinách“ tvrdo odsudzujú. Záchranca národa, alebo tyran? Kritici spochybňujú aj Stalinove zásluhy na porážke nacistického Nemecka najmä v súvislosti s vysokou cenou, akú za to zaplatila krajina sovietov. Hlavné mesto chystá 9. mája zriadiť desať informačných stánkov, ktoré budú poskytovať údaje o Stalinovej úlohe počas Veľkej vlasteneckej vojny a súčasne potláčať nevraživosť medzi jeho odporcami a stúpencami. Už tri mesiace sa o tom intenzívne, ostro a pravdaže aj polemicky diskutuje aj na ruskom internetovom portáli NEWSru.com. Odštartoval ju príspevok, ktorý reagoval na článok britského denníka The Times o tom, že Kremeľ pripravuje pôdu na Stalinovu rehabilitáciu. Ako si všíma InoPressa, vládne orgány Rusom navrhujú, aby sa za svoju minulosť nekajali, ale aby na ňu boli hrdí. To sa dá vraj urobiť iba v prípade, ak sa temné stránky histórie budú ingorovať. Generalissima treba národu predstaviť v úlohe vojvodcu a záchrancu národa, a nie ako strašného tyrana, ktorý posielal na smrť milióny ľudí. Úspechy za neprijateľnú cenu Ruský premiér Vladimir Putin sa pri nedávnom televíznom vystúpení naživo dotkol aj osoby Stalina. Na otázku, či jeho činnosť všeobecne považuje za pozitívnu alebo negatívnu, odpovedal, že tento prípad nemožno hodnotiť ako celok. Podľa jeho slov je očividným faktom, že sa v rokoch 1924 až 1953 krajina pod Stalinovým vedením zmenila z agrárnej na industrializovanú. Zároveň predseda vlády vyzdvihol Stalinov podiel na víťazstve nad fašizmom: „Aj keď sa budeme vracať k nesmiernym ľudským stratám, viete, nik nemôže dnes hodiť kameňom na toho, kto stál na čele tohto víťazstva a organizoval ho. Ak by sme totiž tú vojnu prehrali, dôsledky pre našu krajinu by boli oveľa katastrofálnejšie.“ Putin však pripomenul, že popri všetkých pozitívach, ktoré sa v tom období „dosiahli za neprijateľnú cenu“, existovali aj represie, ktorými trpeli milióny občanov. Podľa premiéra je spôsob vedenia štátu, aký uplatňoval Stalin, v súčasnosti neprijateľný. Vtedy tu nebol len kult osobnosti, ale aj masové zločiny proti vlastnému národu. Aj tak si však treba uvedomiť, že akékoľvek historické udalosti sa musia analyzovať komplexne. Názorová bitka o metro Vlani koncom októbra sa prevalil škandál spojený so Stalinovým menom. Vtedy po rozsiahlej renovácii otvorili vestibul stanice moskovského metra Kurskaja-Koľcevaja (Kurská-Okružná), kde dôsledne obnovili verš sovietskej hymny z roku 1943: „Stalin nás vychoval k vernosti ľudu, k práci a hrdinstvu nás oduševnil.“ Ako uviedol hovorca metra Pavel Sucharnikov, nápis, ktorý dnes môžu pasažieri opäť vidieť, je presne ten, ktorý obdivovali ich rodičia a starí rodičia v roku 1950. Pripomenul, že vestibul je objektom kultúrneho dedičstva, a preto ho chceli dať do pôvodného stavu. Napriek tomu Stalinovu sochu, ktorá v sále stála pri jeho otvorení pred polstoročím, tam znovu neumiestnili. Stovky obhajcov ľudských práv a spoločenských činiteľov podpísali otvorený list vedeniu hlavného mesta Ruskej federácie s požiadavkou, aby sa z interiéru metra odstránili oslavné slová o bývalom vodcovi. Naopak, hlavný architekt Moskvy Alexander Kuzmin presviedčal, aby sa na stanici obnovil aj priamy pamätník Stalinovi. Ako ubezpečil, sám nie je nijakým stalinistom, ale s úctou sa stavia k tvorbe ľudí, ktorí kedysi metro budovali. „Ak sa podujmete stavebné dielo reštaurovať, tak reštaurujte do pôvodnej podoby. Akáže by to inak bola reštaurácia?“ poznamenal. The Times tiež uvádzajú, že sa ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie pokúšalo obhajovať Stalina vlani v auguste, keď sa pripomínalo 70. výročie paktu Molotov – Ribbentrop medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom. Ministerstvo vtedy vyhlásilo, že Stalin konal v národnom záujme. Pokusy o prepis histórie Napriek tomu všetkému ruský prezident Dmitrij Medvedev ešte vlani na jeseň vyhlásil stalinistický režim za zločinný. V interview nemeckému týždenníku Der Spiegel zdôraznil, že jeho vyjadrenia na video – blogu v súvislosti s Dňom pamäti obetí politických represálií (7. november) našli živú odozvu, pričom na jeho stránku prišli tisíce ohlasov. „Ktosi píše, že najvyšší predstaviteľ štátu napokon priamo povedal, čo si myslí o časoch represálií a o Stalinovi,“ pripomenul Medvedev. „Všetko hodnotenie bolo povedané, to, čo sa robilo, som označil ako zločiny. Ktosi píše, že to je neprijateľné, pretože Stalin doviedol krajinu na veľmi vysokú úroveň rozvoja, získali sme rozvinutý priemysel, dobre fungujúcu sociálnu sféru, kde sa mnohé produkty dostávali zadarmo, v spoločnosti prakticky neexistovala kriminalita. A že, hľa, súčasní lídri Ruska ešte len musia také úspechy dosiahnuť!“ Podľa prezidenta musí byť moc čestná a čestnosť moci spočíva aj v tom, že bude určité historické udalosti nazývať zrozumiteľným jazykom. „Z pohľadu práva je likvidácia ohromného množstva spoluobčanov z politických alebo vykonštruovaných ekonomických dôvodov zločinom,“ vyhlásil. Zároveň oznámil, že zriadil komisiu, ktorá musí čeliť pokusom falzifikovať históriu na škodu záujmov Ruska. Takto možno za porušenie zákona označiť aj pozitívne hodnotenie Stalina pri riadení sovietskeho štátu. Britské noviny kritizovali autorov ruských učebníc za to, že sa pokúšajú prepisovať dejiny. Podľa mienky novinárov je v nich to, čím sa má Rusko pýšiť, podané zoširoka. Navyše, viaceré nepríjemné historické fakty sa spomínajú iba stručne, alebo sa úplne vynechávajú. Angličanom sa javí ako najzarážajúcejšia interpretácia stalinského teroru: v učebnici sa konštatuje, že 786-tisíc ľudí odsúdili na smrť, nikde sa však nehovorí o miliónoch obetí. Pripravil Viliam Roth