V medzinárodnej bezpečnosti žiadna uhorková sezóna (II)

Stav, ktorý vznikol pomerne neočakávane na začiatku 90-tych rokov, nemal podobne ako globalizácia svoj scenár. Po necelých dvoch desaťročiach nenájdeme subjekt či silu, ktoré by sa otvorene hlásili k autorstvu toho, čo sa udialo a prebieha. Nepôsobí totiž len väčšia bezpečnostná neurčitosť, ale zväčšujú sa aj sociálno-ekonomické ťažkosti v celosvetovom rozmere, rozširuje sa ekologická kríza, narastá medzinárodná organizovaná zločinnosť a podobne. Protirečivé pôsobenie politického aj ekonomického neoliberalizmu začalo narážať na sebou vytvorené mantinely. Riadiť svet podľa vlastných záujmov a cieľov by chceli viaceré subjekty, ale čoraz viac procesov pripomína neriadenú strelu a množia sa rôzne fenomény, v sociológii označované ako neželané efekty sociálnych činností. Ak pred 20 rokmi málokto predpokladal, že sa môže udiať taká rýchla a zásadná zmena usporiadania medzinárodných vzťahov, aj dnes málokto očakáva, že v určitých podmienkach dôjde k ďalšej radikálnej a rýchlej zmene v tejto oblasti, ktorá môže byť následkom vnútorne i navonok protirečivého pôsobenia globalizácie a postmoderny, ale aj ďalších zložitých a mnohostranných udalostí, javov a procesov. V daných pomeroch to však vylúčené nie je. Problémy na oboch stranách Atlantiku Na prvom mieste ide o úpadok amerického dolára, ktorý zdynamizovala hypotéková kríza. V ekonomických, ale aj v ďalších kruhoch, existujú obavy z opakovania veľkej hospodárskej krízy z 30-tych rokov minulého storočia a so znepokojením sa sledujú narastajúce znaky recesie v USA. Protirečivým až kontraproduktívnym sa v tomto kontexte stáva rast zbrojných výdavkov Washingtonu a jeho stále vysoké ambície vojenského angažovania sa na celom svete. Podľa údajov Pentagonu mali USA v roku 2005 v zahraničí 737 základní. Podľa odhadov však môže ísť až o vyše tisíc priestorov rozmiestnenia, lebo vojenský personál USA sa nachádza vo vyše 150-ich štátoch. Hospodársku situáciu USA komplikujú aj ich enormné vojenské výdavky. Daniel Goure, viceprezident Lexington Institute v Arlingtone (bezpečnostného think-thanku), píše dokonca o „obrannej bulímii“ USA. Na druhom mieste možno vidieť rôzne komplikácie vo vývoji Európskej únie, kde v súčasnosti rezonuje ďalší postup pri schvaľovaní reformnej zmluvy po negatívnom výsledku referenda v Írsku, ktoré sa považovalo za výkladnú skriňu úspechov európskej integrácie. Samostatnou kapitolou aktivít EÚ je jej Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, ktorú zatiaľ poznamenáva rozpačitosť najmä vo vzťahu k USA a NATO. Európska únia, ktorá je mierovým projektom, má napriek všetkým protirečeniam vo svojej situácii a vývoji potenciál stať sa nielen formálne, ale aj obsahovo novým typom aktéra medzinárodných vzťahov, čo však jednoznačne vyžaduje o. i. aj kvalitatívne novú bezpečnostnú politiku, založenú na mäkkej moci a citlivejšom prístupe k riešeniu problémov v dnešnom svete, vrátane efektívnejšej rozvojovej pomoci väčšmi zohľadňujúcej potreby príjemcov. V podmienkach prechodu spoločnosti do postmoderného štádia, ktoré začalo v západnej časti sveta, by sa nemala absolutizovať moc a bohatstvo, ale väčšmi sa rešpektovať odlišnosť jednotlivých aktérov medzinárodných vzťahov vrátane ich bezpečnostnej dimenzie a špecifika ich záujmov aj identity (kultúry). Finančná kríza Finančno-hospodárska situácia v USA čoraz silnejšie vplýva aj na dianie vo svetovej ekonomike. V súčasnosti závisí USA na zahraničných investoroch, ktorí financujú obrovský deficit ich bežného účtu. Reakcie Európskej centrálnej banky na vznikajúcu situáciu sú až príliš opatrné a nenasvedčujú vážnejšej snahe ašpirovať na získanie postavenia eura ako vedúcej svetovej meny. Otázka je, či ide viac o strategický zámysel opatrne prekonať vytvárajúcu sa veľkú krízu, či skôr o dlhodobejšiu prípravu na podmienky, keď americký dolár definitívne stratí svoju silu, ktorú získal po dvoch svetových vojnách v minulom storočí. Môže však ísť aj o nedôveru vo svoje vlastné sily a kapacity a obavy z toho, čo sa bude diať vo finančnom svete bez vplyvu dolára, lebo najmä vo finančnej oblasti je prepojenie USA a EÚ veľmi silné. Náhla zmena v tejto oblasti môže mať nielen hospodárske, ale aj politické a bezpečnostné dôsledky. Treba doplniť, že na vývoj dolára s obavami hľadia aj dvaja ďalší veľkí bezpečnostní aktéri – Čína a Rusko, ktorí majú v tejto mene prevažnú časť svojich devízových rezerv. Na konci júna 2008 to v Číne bolo vyše 1,8 tisíc miliárd amerických dolárov, čo znamená, že Čína je štátom s najväčším objemom devízových rezerv na svete. V Ruskej federácii, ktorá má tretie najväčšie devízové rezervy, predstavovali na začiatku mája 2008 vyše 530 miliárd amerických dolárov. Okrem toho skoro z tisícmiliardového dlhu Washingtonu vlastní Peking asi 400 miliárd a Moskva 150 miliárd amerických dolárov. Čína a Rusko Vplyv Čínskej ľudovej republiky a Ruskej federácie na bezpečnosť sveta má širšie ekonomické i politické dimenzie. Okrem ich potenciálu súvisia aj s tým, že oba štáty sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN s právom veta a v tomto orgáne viackrát prezentovali odlišné postoje od USA, ale aj Veľkej Británie a Francúzska, ktoré až na vzácne výnimky jednohlasne podporujú Washington. Čína je ďalším veľkým aktérom v súčasných medzinárodných vzťahoch, ktorý však zatiaľ v bezpečnostnej oblasti razantne nevystupuje. Napriek silne medializovaným obavám Washingtonu z rastu čínskej vojenskej moci zatiaľ Peking predstavuje väčšmi regionálnu vojenskú veľmoc, ktorá nemá dostatočný potenciál na vážne ohrozenie bezpečnosti USA. Najväčší bezpečnostný problém vo vzťahoch Číny a USA môže predstavovať ďalší vývoj situácie okolo Tchajwanu, ktorý je jedným z blízkych spojencov Washingtonu a Peking považuje jeho existenciu za nelegálnu. Treba vnímať aj regionálnu rivalitu Číny s Ruskom, Indiou a Japonskom, ktorá má však v súčasnosti už tiež predovšetkým hospodársky charakter. Čínska myšlienka harmonického sveta, ktorá sa spomínala aj na XVII. zjazde Komunistickej strany Číny v roku 2007, dnes predstavuje jediný reálny model odlišný od západnej (euroatlantickej) vízie sveta bez ohrozenia Západu. Zatiaľ má však skôr všeobecný charakter, v ktorom sa o riešení problémov bezpečnostného charakteru zmieňuje len sprostredkovane. Rusko sa vo vojenskej oblasti paradoxne do určitej miery stále podobá predovšetkým na USA. Časť ruských bezpečnostných teoretikov a analytikov rada zdôrazňuje nadštandardný charakter bezpečnostných vzťahov Ruska a USA. Ruská vojenská sila je väčšia ako ekonomický a politický vplyv štátu na medzinárodné vzťahy. Osemročné pôsobenie Vladimíra Putina vo funkcii prezidenta Ruskej federácie prinieslo štátu stabilitu a posilnenie jeho pozícií, ako aj jeho návrat na svetovú bezpečnostnú scénu. Viaceré opatrenia vo vojenskej oblasti, napr. obnovenie letov strategických bombardérov, mali však skôr symbolický charakter a boli väčšmi určené pre ruskú verejnosť, než by znamenali skutočný nárast ruskej vojenskej sily. Kroky USA, najmä úsilie o rozmiestnenie prvkov protiraketovej obrany v strednej Európe však nahrávajú zvyšovaniu sily a vplyvu ruského vojensko-priemyslového komplexu, ktorý v podmienkach rastu ruskej ekonomiky získava viac prostriedkov na svoj rozvoj a patrí medzi najväčších exportérov zbraní a vojenského materiálu na svete. V perspektíve nemožno vylúčiť ďalší rast vojenskej sily Ruska na základe priaznivého ekonomického vývoja. Otáznym ostáva postoj obyvateľstva k danému trendu, lebo kvalita jeho života je v priemere stále výrazne nižšia ako v strednej a západnej Európe či v USA. Západným smerom tlačí Rusko aj problém islamského fundamentalizmu. Čečenský konflikt obsahuje okrem sociálno-ekonomického základu aj silný konfesionálny náboj, ktorý má vnútroštátne i medzinárodné súvislosti. A opäť nájdeme paradoxné podobnosti s USA – k veľkým odberateľom ruských zbrojných výrobkov patrí Saudská Arábia, ktorá údajne podporuje extrémistický wahábizmus pôsobiaci aj v Čečensku. Ďalšie faktory Bezpečnostné vzťahy v súčasnom svete sú len relatívne samostatné a nedajú sa oddeliť od politických, ekonomických, ale ani kultúrnych a ďalších aspektov medzinárodných vzťahov. Navzájom tvoria rozsiahlu a pestrú sieť. V bezpečnostnej oblasti sa najzložitejšie prejavuje vytváranie nového usporiadania medzinárodných vzťahov, najmä prechod od vojenskej hegemónie USA k multipolarite. Ak budeme parafrázovať Immanuela M. Wallersteina, je jasné, že hegemónia USA sa končí. Nevieme však, čo nastane po nej. Bezpečnostná situácia sa môže zlepšiť, môže sa však aj zhoršiť a záleží na tom, aký bude charakter subjektov, ktoré sa stanú centrami moci a aké sa medzi nimi vytvoria vzťahy. Ostáva len dúfať, že budú mať silnejšie sociálne cítenie a schopnosť rešpektovať kultúrne odlišnosti, ako doterajší hegemón. Z pôsobenia v medzinárodnej bezpečnosti nemožno vynímať ani ďalších aktérov, najmä v Ázii a v Latinskej Amerike. Možno poukázať najmä na dva ďalšie štáty zaraďované v poslednom čase do skupiny rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík BRIC, kam okrem Číny a Ruska patria aj Brazília a India. Podobne môžeme vnímať aj hospodársky potenciál Japonska. Napriek tomu sú dosiaľ tieto štáty v oblasti svetovej bezpečnosti menej aktívne. Ak však zohľadníme ich možné ambície do budúcnosti vzniká nový okruh problémov. India vlastní jadrové zbrane, čo nie je v súlade s medzinárodnými právnymi normami, ale toleruje sa to a dôležité budú vzťahy Indie nielen s Čínou, ale najmä s Pakistanom, ako aj zmena vzťahov s USA. Bude zaujímavé sledovať zmenu vzťahov medzi Brazíliou a USA, ak Brazília zmení vlastnú bezpečnostnú politiku regionálneho či globálneho dosahu. Podobne sa môžu prejaviť vlastné bezpečnostné ambície Japonska, ktoré sa v regióne nepochybne dotknú Číny, ale môžu pozmeniť aj vzťahy spojenectva s USA. Do faktorov pôsobiacich na stav a tendencie vývoja medzinárodnej bezpečnosti treba zaradiť aj ďalšie prejavy kríz a napätia, ktoré súvisia so surovinami energetického charakteru – ropou a plynom. Strategickou surovinou sa stáva aj voda. S rastom cien sa stretávame v posledných mesiacoch aj pri viacerých potravinách. Ekologické problémy sužujú ľudstvo čoraz nástojčivejšie, a to nielen v súvislosti s globálnym otepľovaním. Tieto i ďalšie fenomény prinášajú celý rad otázok vyžadujúcich venovať sa rozpracovávaniu nového chápania bezpečnosti, ktorého základným postulátom je, že bezpečný nie je už len ten subjekt, ktorý nie je ohrozovaný, ale iba taký, ktorý má zaistený rozvoj. A to je v dnešnom svete bezpečnostná téma majúca ďalšie sociálno-ekonomické, kultúrne i ďalšie súvislosti. Na záver zdôraznime, že napriek tomu, že 21. storočie sa označuje za storočie Ázie, v bezpečnostnej oblasti dominuje stále Západ. Je to vďaka technologickej vybavenosti jeho ozbrojených síl (kde sú jednoznačne najlepšie ozbrojené sily USA), ako aj historickej skúsenosti z presadzovania svojej moci všetkými prostriedkami, v čom malo prvoradú úlohu práve používanie vojenských prostriedkov. Vzťah bohatstva a moci sa zmenil pri prechode z tradičnej do modernej spoločnosti a mení sa aj pri prechode z moderného do postmoderného štádia vývoja. Západ priniesol do rozvoja ľudstva mnoho pozitívneho v myslení a spôsobe života a naďalej má potenciál takto pôsobiť, ale už nemožno opakovať chyby z 20. storočia, ani využívať moc a bohatstvo spôsobmi, ktoré hegemonisticky uplatňujú USA po skončení studenej vojny. V tomto duchu vidíme možnosti EÚ hľadať nové cesty a prostriedky riešenia problémov bezpečnosti v 21. storočí a prispievať k ďalšiemu rozvoju ľudstva. Môže tomu napomôcť aj podrobnejšie a dôkladnejšie poznávanie problémov bezpečnosti v jej sektoroch (dimenziách), ako aj v jednotlivých regiónoch sveta v duchu jej nového, širšieho chápania. Autor je vysokoškolský pedagóg