4. 7. 2002 Zatiaľ nažívame v pohode, je tu asi 90-percentná vlhkosť a poriadne teplo. Občas sa spustí polhodinový lejak, väčšinou až večer, takže je to v pohode. Už sme si pár vecí obzreli, trochu pozjednávali ceny, veď ako inak. Zajtra sa chystáme opustiť rušný Bangkok a vydať sa na juhovýchod, aby sme sa o pár dní mohli vybrať na sever. Je tu fajný bordel.V tom normálnom sme neboli. Až keď sa opäť za dva týždne vrátime do Bangkoku. Alebo nie? Držte palce na počasie. Tak zatiaľ, Sawadee. 7. 7. 2002 Sme momentálne v Kancanaburi. Boli sme si pozrieť Národný park Erawan. Mali sme super počasie, takže paráda. Ide o sedem stupňov vodopádov v dĺžke asi dva kilometre. Treba sa trocha škrabať do kopca, ale stojí to za to. V jazierkach pod jednotlivými vodopádmi sa dalo kúpať, čo sme, prirodzene, využili. Spôsobili sme však rozruch – mali sme na sebe európske plavky – aj dievčatá. Miestni sa tu kúpu oblečení, často aj v rifliach, skrátka haluz. Thajčania sa smiali, okukávali a ohovárali. Včera sme boli pozrieť slávny most cez rieku Kwai – vyzerá ako most cez Hornád za mojím blokom v Košiciach. Navyše sme tam boli v noci a most nebol osvetlený. Bolo to tam vyľudnené a taxík sa nedal zohnať, tak sme požiadali jedného Thajčana, či nás za peniaze neodvezie domov. Pred dvoma dňami sme boli v Damnuen Saduak na plávajúcich trhoch. Chlap, čo nás viezol, nebol veľmi ochotný zjednávať, ale aj tak sme šli. Prenajali sme si loďku s Thajčanom, čo nemal potuchy o angličtine. My po thajsky vieme zatiaľ len pár slov, ale už so správnym prízvukom. Ten je, aby ste vedeli, oveľa dôležitejší ako v slovenčine. Trhy sú systémom kanálov. Pohybujete sa v ňom na loďke spolu s kopou ostatných lodí, kde každý má naložené niečo iné, a predáva sa a kupuje. Celkom parádna jazda. Niektorí obchodníci sú však poriadne otravní. Pokiaľ ide o stravu, využívame pouličných predavačov. Stoja na každom kroku. Do všetkého dávajú chilli, hneď v prvý deň som jedol najštipľavejšiu bombu vo svojom živote. Riadne som sa zapotil. Deň nato som pochopil príslovie: „Dobré, štipľavé jedlo štípe dvakrát.“ 11. 7. 2002 Za štyri dni sa toho až tak veľa neudialo. Dva dni sme strávili v Ayuttayi, severne od Bangkoku. Je to historicke mesto, zaradené do zoznamu UNESCO. Sú tu prekrásne waty, chrámové stavby v tvare zvona – chedi, kukurice – phrangatd a tak podobne. Večer sme si sadli na jedlo. Apropo, jeme tu stále na ulici, tak ako väčšina Thajčanov. Skoro stále sú to rezance s nejakým mäsom – do všetkého samozrejme riadna dávka chilli. Alebo je to ryža s niečím. No späť k nášmu posedeníčku. Po chvíli sme si všimli, že nám spoločnosť robí banda roztopašných potkanov, ktorá si pobieha v kanáli vzdialenom asi dva metre od nás. Čo dodať. Dobrú chuť. Včera sme sa vydali už na riadnu cestu na sever. Zastavili sme sa v Lobpuri, v meste opíc. Pobiehajú tam najmä okolo chrámu bohyne Kálí. Sú na svete určite iba vďaka budhistickému presvedčeniu o nesprávnosti ubližovania živým tvorom. Sú také drzé, že na Slovensku by asi dlho neprežili. Chvíľku sme si ich šantenie filmovali a pobrali sa ďalej. Momentálne sme v Sukhottai, ktoré bolo pred stáročiami hlavným mestom. Poflákali sme sa v historickom parku Sukhottai. Už sme tých pamiatok videli skutočne dosť. Najvyšší čas na zmenu architektúry na kmérsky štýl. V tomto meste nie je okrem nočného trhu nič extra zaujímavé, takže zajtra padáme na sever do Chiang Mai.
