V inováciách sme poslední v EÚ

V novinách sa nedávno objavili správy o katastrofálnom zaostávaní Slovenska v oblasti inovácií, vedy a výskumu. Je to ďalšia z oblastí, v ktorej sme sa „úspešne“ prepracovali až na chvost Európskej únie. Nič sa k lepšiemu sa nezmenilo ani v uplynulých rokoch, hoci premiér Dzurinda sa občas ide až zadrhnúť, koľko má v ústach slov o modernizácii a zvyšovaní konkurencieschopnosti ekonomiky. Oficiálne štatistiky dokazujú, že situácia je opačná a vývoj priam hrozivý. Bez zbytočného strachu a hanby treba už raz otvorene skonštatovať, že v oblasti vedy, výskumu a inovácií sme v poslednom vyše desaťročí oproti minulosti výrazne stratili. V oblasti moderných technológií založených na informatizácii sme za vyspelým svetom zaostávali, ale problém nebol v systéme podpory vedy a výskumu a neschopnosti dosahovať výsledky, ale v zle stanovených štrukturálnych prioritách rozvoja priemyslu a chabom prepojení vedy a výskumu s praxou. Zavádzanie najnovších poznatkov do výroby bolo u nás zbyrokratizované a pre rôzne prekážky trvalo veľmi dlho. Strach z tunelárov Údaje Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) i poznatky z praxe dokazujú, že teraz je naša situácia ešte horšia a dôvody tohto úpadku sú zásadné. Predovšetkým politici nevytvárajú podmienky, aby s príchodom zahraničných investícií prichádzali na Slovensko aj vedecko-výskumné kapacity, resp. aby sa ešte ako tak zachované naše kapacity zahraničnými investormi reálne využívali. Naopak, prvá Dzurindova vláda pod Miklošovou taktovkou spustila tzv. audit vedený mladým a neskúseným človekom, ktorý ani vekom ani svojou dovtedajšou činnosťou neposkytoval predpoklad kompetentnosti. Nečudo, že vyše 50 štátnych výskumných organizácií bolo po tomto „audite“ uvrhnutých do chaoticky sa rozvíjajúceho trhu bez vhodného transformačného procesu, ktorý by im umožnil prežiť, nadviazať spoluprácu s podnikmi a využiť tak potenciál mladých i starších výskumných a vývojových pracovníkov. Žiaľ, aj nedávna reportáž v Slove dokazuje, aká chabá je aj právna ochrana patentov na Slovensku, takže významná časť vynálezcov nechce v tomto tunelársko-trhovom prostredí svoje vynálezy patentovať, pretože formulácia predmetu je už polovičné riešenie a hovorí sa, že patent nie je pre „šikovného“ manažéra na kúpu, ale je návodom, ako ho obísť. 100 rokov za USA Sofistikované technológie, znalostná ekonomika, vysoká pridaná hodnota v tvorbe hrubého domáceho produktu sa stali zaklínadlom slovenských vládnych politikov, ale zostáva len pri slovách. Ako surový budíček zaznelo hodnotenie Slovenska v štúdii inovačného potenciálu, ktorú vypracovala Európska komisia. Slovensko sa spomedzi 25 členských krajín EÚ umiestnilo najhoršie v schopnosti a ochote firiem inovovať výrobu, druhé od konca je v investíciách do výskumu a vývoja a tretie od konca v počte patentov. Podľa správ z médií môže Slovensko v inovačnej schopnosti dobehnúť priemer EÚ za 50 a Spojené štáty až za 100 rokov, ale v závislosti od podmienok to môže byť viac. Od roku 1990 chaotickou transformáciou, rozpadom tradičných výrobných a výskumno-vývojových štruktúr a vzťahov nastal mnohonásobný pokles inovačnej aktivity. Ak zoberieme do úvahy ročný počet prihlásených patentov, zaznamenali sme asi desaťnásobný prepad. Pritom v procese privatizácie boli niektoré podniky na takej technologickej úrovni, že ich so záujmom kúpili veľké zahraničné spoločnosti, alebo vstúpili do širokej technologickej a výrobnej spolupráce ako v prípade Matadoru s Continentalom či bývalých strojární v Považskej Bystrici a Dubnici s firmou Sauer-Danfoss. Vysokú úroveň modernosti výroby i inovácií si zachoval aj Chemosvit vo Svite. Vysoké hodnotenie vzdelanosti a odbornej prípravy zamestnancov vyslovili manažéri Emerson-Electric v bývalom podniku VUMA Nové Mesto nad Váhom, kam sústredili výrobu ultrazvukových zváracích strojov. Tento ústav bol spolu s Výskumným ústavom zváračským v Bratislave vedúcou silou slovenského strojárskeho výskumu a patentovej a dizajnovej tvorby. Na výskum polovica oproti ČR Obraz tvorivej produkcie meraný ukazovateľmi certifikácie priemyselných práv sa za posledné dva roky ukazuje ako skutočne katastrofálny. Ilúzie liberálno-trhových dogiem, predstava, že trh je schopný kontinuálne stimulovať a orientovať vedeckú a inžiniersku tvorivosť, že je možné minimalizovať koordinačnú i finančnú účasť štátu na rozvoji tvorivej a inovačnej aktivity ľudí, priniesli trpké výsledky. Zverejnené štatistiky ÚPV za minulý a predminulý rok svedčia o poklese inovačnej aktivity na Slovensku. Údaje o investíciách do rozvoja výskumu a vývoja vyzerajú podobne. Podľa Eurostatu investujeme iba 0,53 percenta HDP, čo je polovica z investícií v Českej republike. Pokles je aj v prípade veľkých podnikov a ústavov, pretože tie radšej utajujú rozpracované inovácie, až kým nenastane vhodná marketingová situácia na vstup ich noviniek na trh. Len s týmto predpokladom a s určitým predstihom si zabezpečujú patentovú ochranu. No a veľkí zahraniční investori u nás otvárajú len výrobné podniky, výskumno-vývojovú prácu ponechávajú v materských krajinách. Akési náznaky možno badať v strojárstve, ale naozaj moderné oblasti ako informatika, nanotechnológie, biotechnológie u nás nie sú zatiaľ primerane či vôbec rozvinuté. Šikovní ľudia odchádzajú Tieto úlohy nemôže nahrádzať ani Slovenská akadémia vied, ktorej rôzne pracoviská síce v posledných troch rokoch prihlásili vyše 90 patentov, ale jej ústavy sa majú zamerať predovšetkým na základný výskum. Ich aktivita sa nemá merať počtom patentov, ale ohlasmi a citáciami v zahraničných vedeckých štruktúrach, publikáciách a na konferenciách. Patenty však nemožno podceňovať. Okrem toho patentové výstupy vyžadujú nadväznosť, priaznivú klímu a motiváciu vo vývojových a výrobných štruktúrach. SAV má výborné výsledky v oblasti ekologických plastov, ale čo z toho, keď to nedokážeme využiť nielen v prospech nášho životného prostredia, ale aj poľnohospodárstva a potravinárstva, ktoré by mohlo dodávať suroviny pre tieto plasty. Bez podpory a koordinácie zo strany štátu to vedci nevyriešia. Podobne je to aj v oblasti konštrukčných a nástrojárskych materiálov, ktoré majú u nás dobrú surovinovú základňu, ale tieto výrobky u nás nemá kto vyrábať. Šéf slovenského Microsoftu Róbert Šimončič patrí medzi ľudí, ktorí zvyknú zdôrazňovať obrovskú úlohu malých a stredných podnikov v oblasti tvorivých inovácií. Vo vyspelom svete práve tento typ firiem dokáže byť pri nachádzaní (napríklad v oblasti softvérových riešení), ale aj uvádzaní inovácií do praxe veľmi pružný. Nie však na Slovensku, kde na to nemajú podmienky. Máme šikovných ľudí, lenže nedávno experti zverejnili, že náklady na jeden „europatent“ sú asi 2 200 eur, plus náklady na patentového zástupcu, predkladateľa, a to všetko okrem vlastných výskumno-vývojových nákladov. To si slovenský malý či stredný podnikateľ nemôže dovoliť. Šikovní ľudia, ktorí si vo svete doma zakladajú vlastné firmy, od nás radšej odchádzajú a z ich patentov profitujú západné ekonomiky, a nie naša. Pritom sa roky hovorí o tzv. inkubačných centrách, o čosi sa usilujú univerzity, ale bez vhodnej grantovej podpory z verejných zdrojov to jednoducho nepôjde. V oblasti inovácií nám horí pôda pod nohami. Kto ju zahasí na prospech úspešného a konkurencieschopného Slovenska? Autor bol docentom na VŠT Košice a riaditeľom Domu techniky v Bratislave