V bludisku dní Petra Muka

Nový album Petra Muka sa nedá počúvať len tak. Myšlienka na to, že tento nezameniteľný hlas už nikdy nebude možné počuť naživo, je prisilná na to, aby neovplyvnila počúvanie jeho nových piesní. V každom slove sa dajú hľadať a nachádzať odkazy, ktoré akoby nám tento 45-ročný český spevák chcel po sebe zanechať. Bulvárne médiá sa zamerali výlučne na to, akým spôsobom Muk pondelok ráno 24. mája zomrel, a jeho album V bludišti dnů, ktorý vyšiel niekoľko dní pred jeho nečakanou smrťou, zostal nepovšimnutý. Titulná pieseň Cítím (vítr ve tváři) musí potešiť každého fanúšika, ktorý s nostalgiou spomína na synthipopové časy Oceánu a Shalomu. Dodnes sa ťažko zvyká na to, že Mukov hlas oveľa viac znie spolu s elektrickými gitarami a skutočnými nástrojmi. „Chtěl jsem být pouští, písek a zář / chtěl jsem být jasným světlem, chtěl jsem být tmou / chtěl jsem být pouští po níž lidé šlapou,“ spieva v piesni, v ktorej možno nájsť kúsok Oceánu, Shalomu, Depeche Mode aj Erasure. V porovnaní s Mukovou predchádzajúcou tvorbou je album oveľa tvrdší a rockovejší. Prakticky vo všetkých skladbách (bez ohľadu na štýl) vyniká jeho hlas, ktorý by pravdepodobne znel úžasne v heavymetale, techne či ľudovkách. V piesňach Led v sobě máš, Dům v oblacích či Nebe nehledej dostáva veľký priestor hudba, ktorú z väčšej časti aranžoval, hral aj programoval producent Luděk Fiala. Album V bludišti dnů je žánrovo rozmanitý a určite nie nudný. Veľmi príjemným spôsobom sa v ňom strieda elektronika, akustika, ale aj pop, rock a elektrické gitary. Texty napísali Jan Dvořák, Luděk Fiala i Petr Muk. Nie sú to síce také majstrovské diela ako texty Petra Honsa, ale ani taká katastrofa ako české texty k skladbám britského dua Erasure na albume Oh L‘Amour, ktoré ostro kontrastujú s Petrovým excelentným podaním. Azda najsilnejšou je skladba Spolu, ktorá je pompéznou derniérou Mukovej kariéry. Na to jedinečný spevák nepotreboval nič, len piano a svoj hlas. „Jsem rád, že tu můžem spolu být, tu slanou kapku roků v dějinách. Ta poušť, ten mráz s tebou dá se snést.“ Pri týchto slovách behá po chrbte mráz a do očí sa tlačia slzy. Na piedestál hudby sa tak môže postaviť vedľa rovnako emotívnej Tančíš sama, ktorú pred pár rokmi zložil Petr svojej matke, trpiacej nevyliečiteľnou chorobou. Kto by povedal, že za ňou do nebies odíde tak rýchlo.