Napriek tomu, že viem, že neznesiem v ústnej dutine žiadny cudzí predmet, odhodlal som sa využiť slasti umelého chrupu. Vlastne ma k tomu dohnali okolnosti. Môj zubár pri každej mojej návšteve viac ochkal ako opravoval a zakaždým namiesto po vŕtačke siahal po zubárskych kliešťach. Korunu trápeniu nasadil panoramatický obrázok chrupu, ktorý ukázal, že moje zuby sú v oveľa horšom stave ako hrad Strečno pred rekonštrukciou a že sa aj tých zopár solitérov nevábneho vzhľadu treba urýchlene zbaviť v záujme zachovania môjho fyzického zdravia a duševnej rovnováhy ľudí, ktorých stretnem a na ktorých sa (podľa môjho názoru) milo usmievam. So zubárskymi kliešťami si, ako som už spomenul, tykám, a tak som sa trhania zubov nebál. Po ňom prišla idylická chvíľa hojenia ďasien, po ktorej nasledovalo opätovné pozvanie do zubolekárskeho kresla za účelom brania odtlačkov.
„Dýchajte nosom!“ zavelil lekár, ktorý zrejme vo chvíli, keď mi natisol lopatku akejsi brečky do úst preklial okamih, keď sa rozhodol venovať svoj život tomuto ušľachtilému povolaniu. Moje oči totiž okamžite opustili očne jamky a vydali sa smerom k pootvorenému obloku. V priamom uhle k ich dráhe sa smerom nahor pohol môj žalúdok Nahlas som dýchal nielen nosom, ale aj ušami a kútikom vyvaleného oka som zazrel poblednutú sestričku, ktorá sa približovala spoza môjho chrbta s nádobou veľkosti detskej vaničky pre prípad, že by sa môjmu žalúdku nepodarilo zastaviť sa v krku. V ušiach mi ticho znel gospelový spev, čo neskôr lekár vysvetlil tým, že moja ústna dutina má vraj krásnu gotickú klenbu. Len fresky, žiaľ, už dávno opadali. Našťastie brečka stuhla skôr, ako nastal polčas rozpadu mojej osobnosti a lopatka opustila ústnu dutinu sprevádzaná veľmi neľúbozvučnými zvukovými efektmi. Lekár kladne zhodnotil získaný odtlačok, a keď sa mi podarilo dostať oči nazad na ich pôvodné miesto, opustil som ambulanciu s pocitom človeka, ktorý trestuhodne preflámoval noc a teraz má žalúdok ako na vode. Netušil som, že tento úkon ma čaká ešte dvakrát.
Keďže som napokon všetko prežil, začal som sa v duchu na nový chrup tešiť. Zrejme mám sklony k šialenstvu. To som pochopil, keď som konečne držal svoj nový úsmev v dlani a po zaplatení príslušnej čiastky som si ho už s hrdým pocitom majiteľa nainštaloval do úst. Ešte niekoľko zlomkov sekundy pred týmto úkonom som bol skalopevne presvedčený, že ho už nikdy nevyložím. Niekoľko zlomkov sekundy po tom som však stratil chuť do života. Artikulovanie mi robilo značné problémy, nehovoriac o tom, že pri pokuse o vyslovenie hlások š, č, ž sa opäť dal do nekoordinovaného pohybu môj žalúdok. Cestou z ambulancie som vyslovene ignoroval niekoľkých známych. Venoval som im len prihlúply úsmev, pri ktorom, ako som tesne predtým zistil, sa mi ešte ako-tak darilo udržiavať rovnováhu životne dôležitých funkcií hornej časti môjho organizmu s osobitným zreteľom na tráviaci trakt. Napriek tomu som ešte stále zápasil so smelou myšlienkou vydržať. V ústach som mal pocit, ako by som tam mal celú porciu obeda aj s príborom a celá moja existencia sa scvrkla na neustálu potrebu pregĺgať sliny, usmievať sa a nahlas fučať takmer všetkými telesnými otvormi.
I v kancelárii som ohromil kolegov, keď som im predviedol reštaurovanú ústnu dutinu ozubenú ako voľakedajší znak päťročnice. A potom zazvonil telefón. Nejaký distingvovaný pán na druhom konci drôtu ma požiadal, aby som zavolal šéfa. Chcel som mu rovnako slušne odpovedať, no zabudol som, že do mojej ústnej dutiny sa v tejto chvíli už nezmestí ani jedno slovo. Namiesto odpovede som iba vydal zvuk, ktorý nevznikol rozochvením hlasiviek a ktorý veľmi dobre poznajú ľudia, čo prekročili mieru v konzumácii alkoholu.
Na druhý deň si ma predvolal šéf na koberec. Vraj sa mu istý známy sťažoval, že na našom pracovisku sa zrejme veselo, popíja, pretože si pôvodne myslel, že sa nedovolal do seriózneho úradu, ale do niektorej z početných mestských krčiem. Keďže som mal svoje nové zuby ešte stále v ústach, nemohol som sa účinne brániť. Odvtedy mám povesť alkoholika a moja ústna dutina naďalej zíva prázdnotou. Už sa zrejme tak skoro na nikoho nezazubím.
