Univerzity sú proti poplatkom

Slovenskí vysokoškoláci sú opäť na nohách. Bratislava dokonca môže očakávať ich búrlivé protesty. Študentský štrajkový výbor totiž pripravuje demonštráciu pred parlamentom. A hoci Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) zaujala alibistický postoj, viaceré univerzity protesty podporujú a chcú sa na nich aj zúčastniť. „Spoločne dôrazne odmietame reformu slovenského vysokého školstva realizovanú prostredníctvom navrhovaného zákona o študentských pôžičkách, ktorým sa zavádza spoplatnenie vysokoškolského štúdia.“ Takto sa začína vyhlásenie, aké sme tu už dlho nemali. Nejde o jeho razantnosť a ani téma nie je nová. Zaujímavé na ňom je to, že sa pod neho podpísali nielen všetky východoslovenské univerzity, ale aj viacero fakúlt z Bratislavy. Skupina fakúlt z Univerzity Komenského bola dokonca prvá, ktorá sa už pred časom s vyhraneným postojom proti poplatkom postavila. Harvard poplatky zrušil „Nechceme a nebudeme útočiť na Študentskú radu vysokých škôl, ale tá ani minulý týždeň nebola schopná zaujať jednoznačné stanovisko, a keďže tento problém sa nás bytostne dotýka, nemôžeme mlčky čakať,“ povedal pre Slovo člen Akademického senátu UK Andrej Kolesík. Okrem neho sa pod vyhlásenie podpísali aj zástupcovia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technickej univerzity v Košiciach a Prešovskej univerzity v Prešove. „Sme presvedčení, že nie je možné postaviť reformu vysokoškolského vzdelávania na peniazoch vyberaných od študentov a ich rodičov.“ Vysokoškoláci tiež nesúhlasia s tvrdením ministerstva, že poplatky a pôžičky na ne nebudú záťažou. „Aj oficiálne štúdie dokazujú, že náklady na štúdium sú čoraz vyššie, každá koruna navyše študentov zaťaží, či už teraz, alebo v budúcnosti,“ upozorňuje Jaroslav Hrenák z Právnickej fakulty UK. Na poplatkoch je však podľa neho najhorší psychologický efekt: „Aj v zahraničí sa potvrdilo, že ľudí z nízkopríjmových rodín odrádza od štúdia už samotná existencia poplatkov.“ Preto minulý rok dokonca aj prestížna súkromná Harvardská univerzita zrušila poplatky pre chudobnejších Američanov. Dlhoročný predstaviteľ ŠRVŠ a šéf Mladých sociálnych demokratov (MSD) Michal Feik prízvukuje, že slovenské vysoké školy potrebujú zvýšiť kvalitu, a to „reforma“ Martina Fronca neprináša. „Žiadne relevantné európske výskumy nepotvrdili previazanosť medzi kvalitou vysokého školstva a zavedením školného. Na Slovensku dokonca vznikajú fenomény veľmi nekvalitných platených súkromných stredných škôl, čo môže podobne dopadnúť aj na vysokých školách.“ Podozrivá ratingová agentúra Oficiálne hodnotenia našich univerzít zo strany študentov pritom dopadajú katastrofálne. Podľa prieskumu Ústavu informácií a prognóz školstva z minulého roka dosiahli vysoké školy v hodnotení kvality medzi študentmi skóre 2,09 z možných 5,00. „To jednoznačne nie je uspokojivý výsledok a odhaľuje celkovú výraznú nespokojnosť študentov so súčasnou úrovňou kvality vzdelávania na vysokých školách,“ komentuje M. Feik. „Treba zvoliť moderný a odskúšaný prístup: do vysokého školstva investovať viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, pretože ide o investíciu, ktorá je v záujme celej spoločnosti a ktorá sa pomerne rýchlo vráti a prinesie prosperitu a pokrok celému Slovensku,“ píše sa vo vyhlásení študentov piatich univerzít. M. Feik upozorňuje, že tomu musí predchádzať systém nezávislých a serióznych auditov. „Aj financovať by sa mali školy nie podľa počtu študentov, ale podľa kvality.“ V tejto súvislosti uvádza J. Hrenák niekoľko výhrad voči pôsobeniu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA). Zatiaľ neexistuje ani len metodika jej práce, ale prvé výsledky majú byť zverejnené už na jeseň. „Za niekoľko mesiacov predsa nie je možné seriózne spracovať a vyhodnotiť také obrovské množstvo údajov, ktoré si seriózny rating bude vyžadovať.“ Kvalitné študijné programy na nekvalitných univerzitách môže znevýhodňovať fakt, že ARRA bude hodnotiť vysoké školy ako celok. Alebo sa na kvalitnej škole „zvezú“ aj nekvalitne obsadené odbory. M. Feik a J. Hrenák však za najnebezpečnejšie považujú pochybnosti o objektívnosti agentúry. „Reálne hrozí konflikt záujmov, ak bude ARRA hodnotiť kvalitu vysokých škôl a zároveň tým istým školám za úplatu poskytovať poradenstvo,“ hovorí prvý z nich. A podľa druhého nejasnosti vyvoláva fakt, odkiaľ zobral bývalý rektor UK a dnešný poslanec za SDKÚ a blízky spolupracovník Mikuláša Dzurindu Ferdinand Devínsky „majetok v hodnote 1,5 milióna pri odchode z akademickej funkcie“. Demonštrácia pred parlamentom Vysokoškoláci nechcú ani tentoraz zostať len pri slovách. „Argumenty máme, ale na ministerstve školstva ich nechcú počúvať. Aj keď jasnými faktami vyvrátime tvrdenia Martina Fronca, on tvrdohlavo presadzuje svoje,“ hovorí Karol Klobušický zo Študentského štrajkového výboru. Tento výbor už minulý rok zorganizoval v Bratislave najväčšie študentské protesty od roku 1989. „Proti navrhovanej deforme vysokého školstva budeme protestovať pred parlamentom 16. marca. Naši aktivisti tam budú rozdávať oranžové stužky na znak nesúhlasu s návrhom zákona o študentských pôžičkách.“ K. Klobušický pritom zdôrazňuje, že nátlak nie jedinou formou ich práce. Počas uplynulých dvoch týždňov sa stretli so všetkými poslaneckými klubmi, ktoré na to pristúpili. „Poslanci Slobodného fóra, KSS, Smeru, HZDS-ĽS, Ľudovej únie i nezávislý poslanec Herman Arvay nám povedali, že s návrhom ministra Fronca nesúhlasia.“ Maďarské mládežnícke organizácie podľa Klobušického spoplatnenie univerzitného štúdia podporujú, ale predkladaný zákon má podľa nich vážne nedostatky. Už pred dvoma týždňami sme písali, že ŠRVŠ sa od činnosti ŠVS dištancovala. Jej postoj sa, zdá sa, nemení, hoci na rozdiel od Rady dokáže dať nezávislá študentská organizácia do pohybu tisíce vysokoškolákov. Univerzity, ktoré v pondelok vydali protestné vyhlásenie, však ŠVŠ podporili už vo februári a teraz to znovu potvrdili. „Opakovane vyzývame všetkých študentov a občanov Slovenskej republiky, aby pozorne sledovali dianie v NR SR a v prípade potreby podporili aj zákonné protestné akcie iniciované zástupcami študentov a nezávislými študentskými organizáciami.“ Zároveň vo vyhlásení upozorňujú, že „všetky zúčastnené univerzity a vysoké školy zotrvávajú v štrajkovej pohotovosti vyhlásenej prostredníctvom volených zástupcov študentských častí akademických senátov jednotlivých univerzít, vysokých škôl a fakúlt“. Protesty aj v zahraničí Tento problém pritom netrápi len Slovensko. Celoeurópska študentská asociácia Národné zväzy študentov v Európe (ESIB) organizuje práve tento víkend v Luxemburgu medzinárodnú konferenciu o financovaní vysokého školstva. ESIB združuje 50 zväzov z 37 krajín, a takto reprezentuje vyše 11 miliónov študentov. A. Kolesík upozorňuje, že aj podľa ESIB „vysokoškolské vzdelanie je ľudské právo a má byť bezplatné pre všetkých“. Nielen mladým Slovákom, ale ani združeniu európskych študentov sa nepáči, že „množstvo vlád si čoraz častejšie zjednodušuje riešenie svojich rozpočtových problémov zavádzaním poplatkov, aby zvýšili zdroje na vysokoškolské vzdelávanie“. Napokon, ak sa niekomu zdá ŠVŠ príliš radikálny, stačí sa pozrieť do západnej Európy. 28. feburára zasahovali desiatky policajtov proti skupine 200 študentov Amsterdamskej univerzity. Protestovala proti „reformnému plánu“ holandského ministra pre vysoké školy Marka Rutta, ktorý chce zaviesť poplatky pre vysokoškolákov študujúcich vyše päť a pol roka. Tento návrh teda nie je ani zďaleka taký nepriateľský a diskriminačný ako návrh Martina Fronca. Študentom vo vyspelých, bohatých a úspešných krajinách sa však aj oveľa miernejšie spoplatnenie oproti tomu, ktoré sa chystá na Slovensku, zdá neprijateľné. ESIB na svojej internetovej stránke tvrdí, že okupačný štrajk, pri ktorom študenti obsadili administratívne centrum univerzity, „brutálne ukončila holandská polícia a vyše 100 študentov posadila do väzenia“. Trestné oznámenie na ministra Mimochodom, je tu ešte jeden pozoruhodný rozdiel medzi Slovenskom a Holandskom. Zatiaľ čo ŠRVŠ sa alibisticky skrýva a od protestov sa dokonca dištancuje, Holandský národný zväz študentov (LSVb) protestujúcu skupinu podporil. Dokonca sa obrátil na políciu s trestným oznámením na ministra, v ktorom ho obvinil z podnecovania okupácie, ktorá vyvolala policajný zásah! Viete si predstaviť, že by s podobným trestným oznámením na ministra Martina Fronca prišli slovenskí študenti? Zdá sa, že návrh zákona o vysokoškolských pôžičkách v prvom čítaní v parlamente prejde. Aj tí, ktorí sa k nemu stavajú opatrne, ho podporia s argumentáciou, že sa nebránia diskusii a majú záujem problém konštruktívne riešiť. Študenti i ďalší odporcovia spoplatnenia vysokoškolského štúdia budú musieť dávať pozor ešte jeden mesiac. Nové argumenty za zákon i proti nemu sa už asi nenájdu, ale to ani netreba. Treba len reálne zvážiť možnosti slovenských rodín a s chladnou hlavou zvážiť argumenty doterajšie. Zdravý rozum káže návrh ministra Fronca odmietnuť. Všetci si zaslúžime, aby v parlamente zvíťazil aspoň občas.