Underground je kľúčové slovo k pochopeniu filozofa, polyhistora a literáta Egona Bondyho. Sám o sebe v jednej z posledných knižiek hovorí „Im City Animal“ (som mestské zviera – prekl. red.). A Bondy je skutočne mestským zvieraťom, ktoré svoje lovištia pozná a ovláda pravidlá existencie v betónových džungliach moderného sveta. Aj pre ich odpornosť sa programovo zdržuje „na druhej, odvrátenej strane“. V dnešnej precivilizovanej dobe patrí k tým niekoľkým, ktorí nevlastnia televíziu, ignoruje teda aktuálnu politiku a obchodné reklamné stratégie. Preto kedysi, v dobe nekonečnej normalizácie, vybudoval autentickú alternatívnu kultúru – pražský underground. Preto po rozdelení Československa sa on – pražský rodák, milovník českého piva a jedna z pamätihodností Malej strany, presťahoval na Slovensko.
Mnohí by radi spláchli Bondyho aj s jeho burcujúcou filozofiou a poetikou „kostnej drene“ s odkazom na jeho rozpoltenosť a protirečivosť. Skutočne, podľa kritérií aktuálneho antikomunizmu je poznámka, s ktorou chladil nadšenie mladého straníckeho aparátnika Zdeňka Mlynářa cestou zo Staromestského námestia 25. februára 1948 : „tak a jsme v průseru“, obecne prijateľná. A Bondyho účasť na volebnej kandidátke KSČM v roku 1992 nepochopiteľná. Máme to totiž u nás koncom storočia opäť všetko jednoduché: nič, čo sa nezmestí do škatuliek zjednodušenej propagandy, nejestvuje.
Bondy nie je intelektuál ex offo. Sám syn generála začínal svoju životnú púť ako „nočný strážca prvej českej veľryby“ (v Národnom múzeu je kultovým predmetom z obrodeneckého obdobia obrovská veľryba). Bondy našiel v pražských krčmách a bohéme viac ľudskosti ako na Filozofickom ústav ČSAV, kde jeho Útecha z ontológie, práca európskeho významu, vyvolala celú škálu negatívnych reakcií, od závisti až po nenávisť. Prirodzene má teda rád život z jeho odvrátenej stránky. Pochopenie pre ľudskú dimenziu odľudštenej civilizácie ho pasovalo za duchovného vodcu českého undergroundu. Jeho plastici osobnou slobodou strašili režim dve desiatky rokov. Bondy so svojou milovanou Júliou boli šokujúcimi účinkujúcimi tanečných aranžmá „psychadelic group“. A pražskí pomocní robotníci, inštalatéri a pivní bratia naopak absolvovali jeho filozofické semináre, náročnejšie než na Karlovej univerzite. Jeho príťažlivosť pre mladé generácie je jedinou stabilnou veličinou jeho života (vyše tridsaťročné puto s pani Júliou má viac astrálny rozmer).
Bondy totiž vo februári 1948, po auguste 1968 i po novembri 1989 zostal s nimi. Bondy nie je marxista, ktorý svoje vzdelanie a presvedčenie prenajíma vládnucej elite. Bondy nie je nájomný marxista! Keď s Petrom Uhlom a ďalšími bojoval za to, aby sa November 1989 nezvrhol na sprostý majetkový prevrat, keď chceli uchopiť šancu ľavice zmeniť byrokratický socializmus na samosprávny demokratický režim, narazili. Oni, ktorí boli jedni z najobetavejších svetlonosičov Charty 77 (Peter Uhl raz navždy zostane najdlhšie väzneným chartistom), sa stali pre novú elitu životným ohrozením.
Bondy je guru, ktorý šokuje svojím renesančne širokým záberom znalostí. Je doma od Tao ttingu až po Derridu, pozná detailne slabé miesta budhizmu a Gaie, je doma v Louvri a v postmoderne. Je básnikom, ktorý zložil prekrásnu báseň o robotníckom kostolíku na Michalskej ulici, o ktorom nevie „desať z deviatich“ bratislavčanov, je „trockista“, „maoista“, „marxista“ a „komunista“ bez dividend z vlastnej ideológie. Je monumentom ľudského rodu, reklama na to, čím by človek mohol byť, keby nemusel byť…
Čítajte rozhovor s hosťom Slova Egonom Bondym V kapitalizme? … Aj na šibenici vyžijeme!
http://www.noveslovo.sk/c/25518/V_kapitalizme_aj_na_sibenici_vyzijeme
