Umývanie mediálnych okien

„Hromadné oznamovacie prostriedky zaútočili na pedagogický svet. I keď ich využitie je všeobecné, možno tvrdiť, že patria do súčasnej výchovy. Rozhlas, televízia, film a tlač prenikli celkom do nášho súkromného života. Niektorí v nich vidia veľkú revolúciu súčasnosti, a preto veria, že ich prostredníctvom pedagogika získa liek na všetky neduhy.“ Francúzsky pedagogický psychológ Gaston Mialaret vyslovil túto myšlienku roku 1972. Už pred vyše tridsiatimi rokmi teda bolo jasné, že médiá každého druhu nás zasahujú vo všetkých oblastiach života. A nemožno sa tomu ani veľmi čudovať, veď sa stali akýmisi oknami do sveta. Ak sa však chceme cez ne dívať, mali by sme pripustiť, že aby sme si zachovali čistý pohľad, treba aj takéto okná občas poumývať. Väčšina dospelých si to vie uvedomiť, ale aj tak sa nikto z nás občas neubráni, aby sa raz za čas (ale niekedy aj pravidelne) nemrkol aj cez neumyté mediálne okno. A neubráni sa ani tomu, aby sa jeho pohľad na svet pre tú špinu skreslil. Ako potom môže pohľad cez také okno pôsobiť na tých, ktorí ešte poriadne nedočiahnu ani na obyčajné okná, ale na svet sa už dívajú cez prizmu mediálnych? Ochranou je vedieť Od porady expertov o modernizácii metód výchovno-vzdelávacej práce a o modernej didaktickej technike, na ktorej odznel názor Gastona Mialareta, sa však médiá nestali liekom na všetky neduhy. Práve naopak. Ony samé sa stali neduhom. Nejestvuje však objektívne správny pohľad na mediálnu sféru ani nijaké očkovanie, ktoré by nás imunizovalo voči jej negatívnym vplyvom. Jedinou ochranou teda zostáva vedieť a poznať. Riziká aj pozitíva. Nejde však napríklad iba o dnes už dobre známu a veľmi módnu mediálnu výchovu, teda prostriedok ako sa učiť žiť s médiami. Dôležité je poznať aj situáciu ako východisko na ďalšie kroky. Ním môže byť napríklad výskum návykov a záujmov žiakov základných škôl pri sledovaní tlače, rozhlasového vysielania a internetu. Jeho výsledky totiž môžu poukázať na možnosti didaktickej transformácie prvkov mediálnej výchovy do vyučovania materinského jazyka na druhom stupni základnej školy. Prečo už na základnej škole? Pretože čím skôr dokážeme žiakov naučiť, aby odmietli predstavu, že médiá sú „oknami sveta“, čím skôr im umožníme poumývať ich ešte predtým, ako sa cez ne budú bežne (a možno denne) dívať, tým skôr dokážu preniknúť do ozajstnej reality a budú sa v mediálnej produkcii nielen vedieť orientovať, ale ju aj primerane interpretovať. To znamená nie iba bezmyšlienkovite konzumovať a podliehať jej útočeniu zameranému predovšetkým na také ovplyvnenie respondentov, ktoré by zaručilo ich trvalú pozornosť. Lebo najmä tá médiu zaručuje dostatočný prílev reklamy, teda zisk. Jednou z najdôležitejších zložiek masovej komunikácie a mediálnej produkcie je nepochybne spravodajstvo, ktoré tvorí základnú informačnú zložku určenú pre veľmi pestré spektrum prijímateľov. Aké je jeho miesto a aká môže byť jeho úloha vo vývine jazykovej kultúry detí a mládeže, prípadne v širšom ponímaní v mediálnej výchove? Vzhľadom na naše zistenia nemalá. Napriek tomu, že deti sa nedajú pokladať za typickú vzorku príjemcov spravodajstva, je zaujímavé pozorovať, ako ho vedia interpretovať a na základe toho uvažovať, ako by sa dalo využiť na modelovanie ich jazykovej kultúry. Jazyk je totiž základným stavebným materiálom všetkých typov médií. Pretože hoci si obrazové prvky mediálnych produktov vydobýjajú stále dominantnejšie postavenie, jazyk stále zostáva najjednoduchším a v istom zmysle najúčinnejším prostriedkom prenosu informácií a nástrojom komunikácie. Pri modelovaní jazykovej (ale aj všeobecnej) kultúry pritom nejde len o spôsob jeho používania, ale najmä o jeho porozumenie, vnímanie a pochopenie. O to, aby sa deti v tom, čo sprostredkúva, dokázali samostatne orientovať. Aby ponúkané produkty vedeli analyzovať, posúdiť ich vierohodnosť a vyhodnotiť ich komunikačný zámer, prípadne ich asociovať s inými produktmi. Tento proces „dekódovania“ mediálnej informácie sa vždy uskutočňuje v určitej kultúrnej a spoločenskej situácii, ktorá je podmienená mnohými subjektívnymi činiteľmi, akými sú v prípade detí vek, vzdelanie, intelekt, temperament, záujmy, rodinné zázemie, výchova a podobne. Interpretácia spravodajstva deťmi je teda takmer vždy istým spôsobom defektná, čo však nemusí znižovať pozitíva, ktoré vyplývajú z práce detí so spravodajským textom. Odpovedať môže prieskum Pretože informácie, ktoré spravodajstvo produkuje, si vyžadujú určitý stupeň komunikačných a interpretačných zručností, je v tejto súvislosti optimálne zamerať sa najmä na starších žiakov 2. stupňa základných škôl a na stredoškolákov a z médií najmä na televízne spravodajstvo. Televízia je totiž najfrekventovanejším médiom, ktoré vo veľkej miere ovplyvňuje široké vrstvy detí a mladých ľudí. Motivačný potenciál na prácu s textom, ktorý aj na pozadí poznatkov z takýchto pozorovaní mediálna výchova môže poskytnúť, je ideálne transformovať do práce s jazykom, čo je podmienené nielen rozvojom schopnosti vyhľadávať informácie, analyzovať ich a kriticky hodnotiť, ale aj zúčastňovať sa na mediálnej komunikácii a porozumieť jej. Nevyhnutnosť osvojiť si tieto zručnosti však v súčasnom prostredí mediálneho smogu netreba docieliť len u žiakov. V mediálnej komunikácii sa musia vedieť orientovať predovšetkým pedagógovia. Otázka však je, či to vedia. A či to vedia učiť aj svojich žiakov. Na tieto (ale aj mnohé súvisiace) otázky do istej miery pomôže odpovedať aj dotazníkový prieskum zo školských rokov 2006/2007 a 2007/2008, do ktorého sme zahrnuli 622 žiakov piateho až deviateho ročníka základných škôl (ZŠ) v Bratislave, Trnave, Leopoldove, Hlohovci, Piešťanoch, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Dolnom Kubíne, v Spišskej Novej Vsi a Spišskom Podhradí. A zaujímalo nás: – čo motivuje žiakov na čítanie novín, počúvanie rozhlasu, sledovanie televízie a využívanie internetu, – ako tieto médiá vnímajú, – ako by sa aj na základe poznatkov o tom dala definovať možná pozícia mediálnej výchovy vo vyučovacom procese. Prednosť má komercia Napriek tomu, že spravodajstvo nie je považované za mediálny produkt, ktorý by spomínané vekové kategórie vyhľadávali vo veľkej miere, z výskumu, vyplýva, že až päť percent žiakov 2. stupňa základných škôl a šesť percent stredoškolákov zaradilo televízne správy medzi najčastejšie sledované televízne programy. A pre päť percent stredoškolákov patria dokonca správy medzi najobľúbenejšie programy. Najhoršie v súvislosti so záujmom detí a mládeže o spravodajstvo sú na tom printové médiá. O niečo lepšia situácia je v rozhlasovom spravodajstve, ktoré však deti a mládež vnímajú skôr neintencionálne, teda ako súčasť vysielania. Sledovanosť v prípade stredoškolákov, ale aj žiakov druhého stupňa základných škôl stúpa práve v čase vysielania televíznych novín (podobné závery sa ukazujú aj v prieskumoch dospelých divákov). Výsledky výskumu študentov stredných škôl, ktorý realizovali Vesna Turan a Mária Bratská v roku 2001 tiež potvrdzujú, že spravodajstvo predstavuje pre túto cieľovú skupinu pomerne dôležitý zdroj informácií. Podľa nich sleduje spravodajskú reláciu aspoň raz za týždeň až 90 percent stredoškolákov, z toho 14 percent dokonca každý deň. Z výsledkov výskumu vyplýva, že respondenti dávajú prednosť spravodajstvu komerčných televíznych staníc, konkrétnejšie až 60 percent z nich sleduje televízne noviny na Markíze, čo korešponduje aj s monitoringom dospelej populácie, ktorá si tiež najčastejšie vyberá spravodajstvo tejto najsledovanejšej televízie (napr. podľa medialne.etrend.sk priemerný počet divákov, ktorí si v mesiaci september 2007 pozreli hlavnú spravodajskú reláciu televízie Markíza je 1 144 000, čo predstavuje okolo 30 % z celkovej sledovanosti všetkých relácií). Niektorí stredoškoláci pritom sledovali správy na viacerých televíznych staniciach, takže mohli porovnávať rôzne spracovanie tých istých informácií. Frekvencia sledovanosti televízneho spravodajstva je tiež pomerne vysoká. Väčšinu respondentov priláka spravodajstvo k televíznym obrazovkám dvakrát za týždeň a zaujímajú ich najmä dynamické a emotívne produkty charakteristické určitým napätím alebo senzačnosťou. Takmer polovica študentov sleduje televíziu aj s rodičmi, čo môže vyvrátiť mýtus o tom, že rodičia nemajú vplyv na to, čo ich deti v televízii sledujú. V prípade overovania spravodajských informácií z viacerých zdrojov však ide skôr o negatívny vplyv, pretože väčšina dospelých divákov si vyberá len spravodajstvo jednej (väčšinou komerčnej) stanice. Viac ako štyri hodiny denne Zaujímavé je, že hoci už existuje množstvo iných audiálnych médií, rádio je stále pomerne obľúbeným médiom. Aj napriek tomu, že sa preukázali veľké rozdiely minimálne v tom, aké je zastúpenie rádioprijímačov a ich ekvivalentov v domácnostiach tých, ktorých sme sa pýtali. V troch percentách domácností, kde žijú respondenti nášho výskumu nie je ani jeden rádioprijímač. Naopak, deväť percent opýtaných uviedlo, že majú doma až štyri rôzne rádioprijímače. Najpočetnejšiu skupinu, 47 percent, tvorili domácnosti s dvoma rádiami. Väčšina detí si teda môže vybrať, ktorý z niekoľkých rádioprijímačov chce používať, a teda aj to, akú stanicu či program chce sledovať. Z toho vyplýva, že záujem či nezáujem o rozhlasové vysielanie nemôže významne ovplyvniť prípadná nedostupnosť techniky potrebnej na šírenie vysielania. Výskyt technológií potrebných na využívanie médií je však podľa výskumnej správy o mediálnej gramotnosti na Slovensku relatívne vysoký aj pri ostatných médiách. Deti teda rozhlasové stanice počúvať môžu a podľa toho, čo preukázal náš výskum, ich aj počúvajú. Tento typ médií „nechutí“ iba ôsmim percentám žiakov. Až pre 92 percent detí, ktoré vyplnili náš dotazník, je však rozhlasové vysielanie takmer každodenným spoločníkom. A takmer polovica z nich mu venuje asi hodinu denne. Viac, teda až do dvoch hodín denne ho počúva 13 percent opýtaných, tri až štyri hodiny denne sedem percent detí. Zaujímavé je, že až 11 percent ich počúva rozhlas viac ako štyri hodiny denne. Najlepšia kulisa – Fun rádio Pravdaže, aby bol obraz o počúvaní rozhlasového vysielania objektívny, treba brať do úvahy, že pre mnohé deti tejto vekovej skupiny je charakteristické simultánne sledovanie a využívanie médií. Čas, ktorý strávia naozaj aktívnym počúvaním rádia tiež nie je možné vymedziť celkom presne. Často sa totiž stáva, že síce majú rádio zapnuté, ale je pre ne (ako napokon aj pre dospelých) skôr kulisou popri mnohých ďalších činnostiach. Výsledky niektorých zahraničných výskumov tiež preukázali podobné tendencie, a nielen pri rozhlase, ale aj pri ostatných typoch médií. V našej vzorke sa ukázalo, že najobľúbenejšou rozhlasovou stanicou našich respondentov je Fun Radio (37 %) a hneď za ním nasleduje Rádio Expres (30 %). Ostatných 33 % sa podľa odpovedí rozdelilo medzi Jemné melódie (16 %), Rádio OK (8 %), Rádio Slovensko (5 %) a N-Rádio (2 %). V porovnaní s prieskumami dospelej populácie sa rozdiely prejavili najmä v obľúbenosti stanice Rádio Slovensko, ktoré u dospelých figuruje na popredných pozíciách, zatiaľ čo deti túto rozhlasovú stanicu nepovažujú za zaujímavú. To pravdepodobne súvisí aj s menším záujmom detí o informačnú zložku rozhlasového vysielania. Rádio si skôr zapínajú kvôli hudbe (33 %) a zábave (19 %), ktoré im poskytujú konkrétne obľúbené druhy relácií. Takými sa stali najmä hitparády a hudobné programy. Deti ešte láka šport (14 %), ale oveľa menej napríklad menej už vedecké témy (3 %). Napriek tomu sa nezanedbateľných desať percent detí vyjadrilo, že prostredníctvom rádia získava nové informácie a prekvapivých šesť percent žiakov sa dokonca zaujíma o komunikáciu a o správy. Zabávať sa Rozhlasové vysielanie je teda pre našu výskumnú vzorku dôležité najmä z pohľadu zábavy a hudby. Ale hoci jeho informačná funkcia nehrá významnú úlohu, nie je šesťpercentný záujem o spravodajstvo zanedbateľným výsledkom. Ak budeme navyše uvažovať v širších intenciách spravodajstva, môžeme do tejto skupiny nepochybne zaradiť aj šport, ktorý je už bežnou súčasťou akéhokoľvek spravodajstva. A do informačného servisu patrí aj ranné vysielanie, ktoré si za najobľúbenejšiu reláciu zvolilo 15 percent detí. Pravda, treba brať do úvahy, že v tomto prípade sa pravdepodobne prejavil aj vplyv rodičovských návykov. To, že žiaci zaradili medzi najobľúbenejšie relácie aj správy, šport, predpoveď počasia a dopravný servis (11 %), ba dokonca aj informačné relácie (3 %), je významný signál. Do rebríčka najfrekventovanejších relácií sa zmestili aj rozhovory s osobnosťami a víkendové relácie. Školákov najviac zaujímajú trendy (a keďže náš výskum prebiehal vo väčšom časovom rozpätí, trendy sa počas tohto obdobia menili). Výsledky našej sondy na druhom stupni ZŠ ovplyvnila napríklad v tom období veľmi populárna relácia Fun Rádia Ranná šou s Adelou Banášovou a Matejom Sajfom Cifrom (15 %), ktorú žiaci svojimi hlasmi zaradili na prvé miesto. Poprednú pozíciu získala aj ďalšia „dominanta“ rozhlasového vysielania hitparáda Expres Music Show (11 %) a hitparáda Orange Top Fun. Zaujímavé je, že zatiaľ čo väčšina celoslovenských rádií už hitparády zo svojho programu vypúšťa, deti si ich napriek tomu zvolili za najobľúbenejšie. Jedným z dôvodov obľúbenosti niektorých relácií môže byť, podobne ako vo výsledkoch výskumu televíznych návykov, aj ich, pre deti priaznivý vysielací čas. Nový čas vedie aj medzi deťmi Je dosť pravdepodobné, že nijaký dospelý človek si nedokáže predstaviť ráno bez čítania novín. Deti však toto nadšenie pre tlač nezdieľajú. Väčšina z nich (39 %) číta noviny zriedkakedy alebo vôbec nie (12 %). Oproti tomuto je zaujímavým paradoxom, že 16 percent z nich číta noviny každý deň a až 30 percent niekoľkokrát za týždeň. Hoci teda tlač podľa výsledkov nášho výskumu nie je významným predmetom záujmu skúmanej vzorky, je zrejmé, že sa deťom noviny a časopisy do rúk dostávajú. V porovnaní s televíziou je síce vplyv tlačených médií na deti oveľa menší, mnohé výskumy však potvrdili, že napriek všeobecnému presvedčeniu o nezáujme detí a mládeže o tlač ako o informačný zdroj nie je ani toto médium zanedbateľnou časťou života detí. Zaujímavý je aj prehľad úspešnosti či obľúbenosti ústrednej tlače. Podobne, ako to vychádza v prieskumoch čítania novín dospelou populáciou, aj deti najviac čítajú Nový čas (30 %), ktorý má oproti ostatným periodikám významný náskok. Na druhom mieste skončilo Sme (12 %), potom Pravda (10 %) a k najobľúbenejším periodikám sa zaradil aj Plus jeden deň (9 %). Nový čas viedol svojimi príbuznými periodikami Nový čas Ľudia, Nový čas Nedeľa a Nový čas pre ženy aj v rebríčku najobľúbenejších časopisov, kde tieto tri časopisy získali až 26 percent. O druhú pozíciu sa delia Plus 7 dní, Markíza a Život s takmer rovnakým počtom hlasov a dvanástimi percentami. Oveľa nižšie percento sledovanosti sme pritom zaznamenali pri mládežníckych, teda veku primeranejších (či deťom určených) časopisoch, keď Kamarát číta 11 percent detí, Bravo desať a Bravo Girl deväť percent detí. Vyspelé deti, alebo nevyspelí redaktori? Natíska sa otázka, čo je dôvodom vyššej čítanosti dospeláckych časopisov – fakt, že sú deti vyspelejšie, alebo to, že časopisy, ktoré sú podľa ich tvorcov určené priamo deťom, nespĺňajú ich súčasné kritériá? Inou otázkou môže byť, či po dospeláckych časopisoch siahajú preto, lebo sa samy pokladajú za dospelých, prípadne sa tak chcú cítiť, alebo skôr preto, že podliehajú všadeprítomnému pôsobeniu tých médií, ktoré ustavične znižujú latku kvalitatívnej náročnosti, len aby mali masový odber. V tejto súvislosti je dobré vedieť, že deti na druhom stupni základnej školy najčastejšie využívajú informačnú funkciu tlačených médií (19 %), takmer rovnakým dielom ako zábava (18 %), a len o trochu menej hudba a šport (11 %). Fakt, že až trinásť percent detí v novinách zaujímajú najviac správy, možno pokladať za veľmi pozoruhodný údaj. Tento výsledok zároveň korešponduje s našimi predchádzajúcimi tvrdeniami, že deti sa zaujímajú aj o spravodajské periodiká a dennú tlač. Ako si to možno vysvetliť? Do značnej miery predovšetkým tým, že v súvislosti s najčítanejšími novinami a časopismi zohrávajú nesporne dôležitú úlohu rodičia. Viac ako polovica žiakov totiž uviedla, že v ich domácnosti nakupujú noviny práve rodičia, takže v podstate vyberajú periodickú tlač, s ktorou ich deti prichádzajú denne do kontaktu. To sa napokon ukázalo aj v rebríčku najčítanejších periodík, kde suverénne zvíťazili práve noviny bežne určené pre dospelých, zatiaľ čo detské či mládežnícke časopisy nedosiahli výrazné úspechy. Deti si však noviny kupujú aj samy (21 %), iba málo domácností (8 %) noviny a časopisy odoberá a len päť percent detí odoberá periodiká v škole. Škola teda nie je inštitúcia, ktorá by deti odporúčaním vhodných časopisov systematicky viedla v tejto súvislosti k pozitívnym návykom. Deti často vôbec nepoznajú im určené periodiká, ktoré by mohli využiť nielen na zábavu, ale aj ako pomôcku na vyučovanie. Online generácia Výskum dostupnosti techniky potrebnej na využívanie internetu potvrdil, že vo väčšine domácností je už bežnou súčasťou nevyhnutného vybavenia počítač či notebook. Deti môžu najčastejšie využívať jeden (59 %) či dva (24 %) počítače. Bez počítača funguje 17 % rodín z nášho prieskumu. Masívny nástup internetu ako jedného z najvyužívanejších zdrojov informácií sa odzrkadlil aj vo výsledkoch nášho prieskumu. Každý deň využíva internet až 60 percent detí, 15 percent si k počítaču sadá niekoľkokrát za týždeň, zriedkakedy s ním pracuje 16 percent a iba sedem percent opýtaných uviedlo, že internet nevyužíva vôbec. Tieto výsledky korešpondujú aj s nedávnym výskumom EIAA Mediascope Europe 2007, ktorý sledoval situáciu na výskumnej vzorke mladých ľudí vo veku od 16 do 24 rokov. Podľa tohto výskumu už má internet, najmä v spomínanom vekovom rozpätí, väčší vplyv ako televízia. U detí 2. stupňa základnej školy je tento trend samozrejme o niečo menší, napriek tomu sa narastajúci vplyv internetu prejavil aj v našej výskumnej vzorke. Výskumná správa Úroveň mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku dokonca poukazuje na to, že až 45 percent detí považuje internet za veľmi dôležitý zdroj informácií a až 71 percent ho pokladá aj za veľmi dôležitý zdroj študijných informácií. Získané údaje potvrdzujú, že deti sa k internetu najčastejšie dostanú doma (71 %). Iba 12 % z nich uviedlo využívanie internetu v škole a 7 % detí používa web u rodičov v práci. Internetové kaviarne deti nenavštevujú často (3 %). Zaujímavé sú najmä výsledky dostupnosti internetu v škole. Napriek tomu, že dnes už patria počítače a internetová sieť do bežného vybavenia väčšiny škôl, deti túto výhodu nevyužívajú. To znamená, že mnohé školy pravdepodobne ešte nedokážu naplno využiť vymoženosti tejto technickej pomôcky ani vo vyučovaní. Nízke hodnoty dosiahlo aj využívanie internetu v knižniciach (4 %), čo však môže byť spôsobené pomalou informatizáciou mnohých knižníc, ktoré na zavádzanie a prevádzkovanie internetu nemajú peniaze. Naše výsledky potvrdzuje aj britský výskum UK Children Go Online, v ktorom autori pre dnešnú mládež používajú dokonca formuláciu „online generácia.“ Aj tento výskum, podobne ako mnohé ďalšie, zvýrazňuje rastúci vplyv internetu na deti a mládež. Na aké aktivity deti web používajú? Aktivity súvisiace s komunikáciou, teda chatovanie, diskusné fóra a e-mail uviedlo ako najčastejší dôvod pripájania 39 % detí. Informácie spojené so svojimi záľubami takto vyhľadáva 25 % detí, 19 % si ich najmä prezerá či sťahuje obrázky, hudbu či filmy a 17 % z nich prostredníctvom internetu získava informácie potrebné do školy. Stručný rozvrh využívania jednotlivých skúmaných médií poskytuje prehľadnú časovú os najfrekventovanejších častí dňa, keď deti jednotlivé médiá využívajú. Rozhlasové vysielanie dosahuje maximá počúvanosti ráno, potom krivka klesá. K ranným najvyšším hodnotám sa začína približovať o 15. hodine a popoludňajšie maximum dosiahne o 16. hodine a na rovnakej hodnote zostáva až do 20. večer. Krivka čítanosti tlače začína stúpať až okolo 13-ej a maximum dosahuje od 16-ej do 18-ej, keď, podobne ako v prípade sledovania rozhlasového vysielania, začína klesať. Krivka využívania internetu začína stúpať o 15-ej hodine a maximum dosahuje o 20. večer. Autorka je doktorandka na Trnavskej univerzite v Trnave (Pokračovanie v budúcom čísle)