„Posledné zmeny v juhoslovanskej ústave dokazujú, že hoci je belehradský režim izolovaný a oslabený, rôznymi manévrami sa mu darí udržať pri moci,“ uviedol francúzsky šéf diplomacie Hubert Védrine a rezortní kolegovia z krajín EÚ jeho názor podporili. „Miloševič zrušil ústavno-právny systém JZR,“ tvrdí zasa čiernohorský prezident Milo Djukanovič. Demokratická strana v Novom Sade dokonca podala trestné oznámenia proti poslancom, ktorí odhlasovali zmeny, a to pre narušovanie ústavného poriadku a rozbíjanie štátneho zväzku Srbska a Čiernej Hory. Títo poslanci naopak tvrdia, že zmeny ústavy zabezpečujú väčšiu demokraciu pri voľbe, konštituovaní a fungovaní federálnych inštitúcií, že sú vo svete bežné, ako aj to, že odstraňujú prvky konfederácie.
Čierna hora ignoruje Belehrad Reakcie sú teda prudké a výbušné a zobrazujú tak trochu celkovú situáciu v oblasti. No aby sa pochopil význam a podstata zmien, nevyhnutné je pozrieť sa na doterajšie fungovanie juhoslovanskej federácie. Ako uvádza denník Danas, veľký počet federálnych a republikových zákonov doteraz nie je v zhode so zväzovou ústavou, aj keď termín určený na ich zosúladenie bol rok 1994 (JZR vznikla v roku 1992). No najvýraznejšie problémy vyšli na povrch v posledných troch rokoch. Po voľbách do čiernohorského parlamentu roku 1997 sa Belehrad postavil proti výmene čiernohorských poslancov v hornej komore juhoslovanského parlamentu, pritom členov Snemovne republík mali podľa vtedajších zákonov delegovať práve zákonodarné zbory federálnych jednotiek. Poslanci lojálni súčasnému prozápadnému čiernohorskému prezidentovi Djukanovičovi v odpovedi na to opustili parlament. V praxi to znamená, že 40-člennú Snemovňu republík tvoria už tri roky dvadsiati poslanci zo Srbska a zopár čiernohorských poslancov verných probelehradskému juhoslovanskému premiérovi Momirovi Bulatovičovi.
Čierna Hora označila tento postup za nelegálny a prerušila spoluprácu s federálnou vládou a parlamentom. Situácia sa postupne vyostrila a Čierna Hora prijala na vlastnú päsť viaceré dôležité opatrenia, najmä v ekonomickej oblasti. Najprv vyhlásila colnú suverenitu (sama vyberá colné poplatky), fiškálnu suverenitu (zrušenie povinnosti odvádzať časť rozpočtových príjmov do federálneho parlamentu), a nakoniec vyhlásila nemeckú marku za oficiálnu menu, čím došlo k narušeniu menového systému krajiny. Keď k tomu pridáme fakt, že zahraničie už teraz vníma Srbsko a Čiernu Horu skôr ako samostatné štáty (systém sankcií, stretnutia na najvyššej úrovni), je jasné, že juhoslovanská federácia sa už dlhší čas nachádza v akomsi stave umelého spánku.
JZR to nezachráni V takejto situácii federálny parlament odhlasoval v podozrivom zložení cez noc zmeny ústavy, ktoré zavádzajú priamu voľbu prezidenta a Snemovne republík a sčasti obmedzujú právomoci federálneho premiéra. Pozorovatelia si všimli, že základným poslaním zmien bolo umožniť Miloševičovi zostať pri moci, čo však vzhľadom na charakter režimu, všeobecnú povahu boja o moc, ale aj vzhľadom na politicky motivovaný nátlak zo strany haagskeho tribunálu na prezidenta JZR, nebolo neočakávané. „Keď sa zmeny ústavy narýchlo zrealizovali, mnohí sa poponáhľalis tvrdením, že sú prekvapení a urazení, akoby naozaj verili, že sa prezident JZR chystá do dôchodku,“ uvádza belehradský nezávislý týždenník Nin.
Pokiaľ ide o vplyv zmien ústavy na vzťahy medzi Srbskom a Čiernou Horou, treba povedať, že sú urobené na úkor Podgorice, nie však dramaticky. V prvom rade občania Čiernej Hory, ak by federácia fungovala podľa nových pravidiel, nebudú mať možnosť výrazne vplývať na voľbu prezidenta, keďže je ich podstatne menej ako Srbov. Podobne, zmena pravidiel voľby poslancov Snemovne republík je v rozpore s princípom, že táto voľba je výlučne v kompetencii republík. Ak sa však na zmeny pozrieme zo spomínanej perspektívy súčasného stavu federácie, zistíme, že ich skutočný význam je malý a obmedzuje sa na formovanie pravidiel pre predpokladané jesenné voľby. Pri súčasnom rozložení síl v Srbsku a Čiernej Hore sotva bude možné Juhosláviu zachrániť – či už s ústavnými zmenami, alebo bez nich. Na to je totiž potrebný dialóg a k tomu majú politické špičky tak v Belehrade, ako aj v Podgorici ďaleko.
Dilema – voľby či bojkot? Mnohí pozorovatelia pritom poukazujú na fakt, že ústavné zmeny možno vnímať aj ako signál, že prezident Miloševič je ochotný vypísať federálne voľby v riadnom termíne (jeseň 2000). „To, čo sa stalo, nie je žiadna ústavno-právna téma na odbornú diskusiu, ale len dodatočný dôvod, aby sa hľadala odpoveď na otázku: Ak vyzývateľ pozýva na volebný zápas, prečo mu neumožniť, aby sa spočítali hlasy?“ píše Nin. Pri takomto uhle pohľadu možno posledné zmeny vnímať ako taktický ťah, ktorý podľa prvých reakcií Miloševičovi vychádza. Čiernohorský prezident Djukanovič už vyhlásil, že vládne strany budú bojkotovať voľby podľa zmenenej ústavy. Srbská opozícia sa zmieta v názorových rozdieloch, či bojkotovať alebo voliť, respektíve či je primárna politická téma zmena ústavy alebo voľby.
Prieskumy verejnej mienky, ale aj skúsenosti z predchádzajúcich hlasovaní pritom hovoria, že Miloševiča môže poraziť iba zjednotená srbská opozícia v koordinácii s vládnucimi stranami v Čiernej Hore.
V tomto smere je však zaujímavá aj odpoveď Čiernej Hory, ktorá síce odmietla zmeny ústavy a avizovala bojkot volieb, no jej predstavitelia vyhlasujú, že budú „obozretní s vypisovaním referenda o samostatnosti, lebo nechcú riskovať občiansku vojnu“. No, takáto taktika sa dá tlmočiť aj inak. Djukanovič jednoducho nechce riskovať neúspech referenda (vzhľadom na súčasné preferencie nebude jednoduché zabezpečiť polovičnú účasť). Namiesto toho bude naďalej ignorovať federáciu a de facto vládnuť v samostatnom štáte. Miloševič zasa bude na čele fiktívnej federácie, no v skutočnosti bude vodcom iba v Srbsku. Prominentní predstavitelia čiernohorskej opozície obsadia kreslá vo federálnych inštitúciách, zatiaľ čo sa srbská opozícia bude stále rozhodovať medzi voľbami a bojkotom.
Autor (1972) je redaktor Hospodárskeho denníka
