Umelé dýchanie pre Peru

Už asi mesiac prechádza Peru skutočným sociálnym zemetrasením. Na protivládnych pochodoch sa v 24 častiach krajiny, ktorej územie siaha od Ánd až do srdca Južnej Ameriky, zúčastnili desaťtisíce robotníkov. Radikálnosť vyhrotenia situácie, oficiálny zákaz štrajkov i to, že armáda musela na príkaz nepokoje potlačiť, sú tvrdým úderom pre politiku vlády prezidenta Alejandra Toleda. Konflikt má korene v postupe voči niektorým sektorom. Ide o platy v dôležitých odvetviach, ako sú zdravotníctvo a súdnictvo. Štrajky vedie Hlavné ústredie pracujúcich Peru (CGTP) – najväčší odborový zväz, naviazaný na Komunistickú stranu (v čase studenej vojny prosovietsku), ktorý združuje asi 300 tisíc pracovníkov školstva. Spolu s ním sa zapojili aj Odbory vzdelávania, zväz s maoistickou orientáciou. Ústredný tajomník CGTP v telefonickom rozhovore spolupracovníka Slova ubezpečil, že „každý deň v týždni pochoduje do Limy asi 40 tisíc pracujúcich, čo zaväzuje vládu, aby zvážila a zmenila svoj terajší iracionálny postoj“. Líder odborov hodnotil tieto týždne mobilizácie – napriek vyhláseniu výnimočného stavu – ako „úspech a dôkaz úpadku Toledovej vlády, ktorá nasleduje kroky Fujimoriho“. (Odkaz na predchádzajúceho peruánskeho prezidenta, zosadeného pre korupciu, ktorý teraz žijúce v exile v Japonsku.) Po incidente, ktorý sa odohral v meste Puno v oblasti Altipano, kde bol zranený jeden študent a viac ako tridsať ďalších demonštrantov, sa prezident rozhodol povolať armádu do najdôležitejších miest. Do Limy vtiahli tanky, ktoré kontrolujú hlavné námestie Dos de Mayo. Pokiaľ sa parlament odhodlá hľadať riešenia, oči pracujúcich i vlády sa upierajú na Luisa Bambaréna, biskupa z Chimbote. Tento ideový zástanca „teológie oslobodenia“ predsedá Tribunálu cti, združeniu zástupcov rodín, cirkvi i učiteľov, v ktorom sa usiluje nanovo dohodnúť porušené zmluvy. „Stane sa zázrak?“ pýtajú sa zo všetkých strán. Aj tak sa zdá, že vláda Alejandra Toleda prežije svoj druhý rok v úrade len vďaka umelému dýchaniu – od armády.