Jurij Vilenovyč Jakymenko , analytik nezávislého Ukrajinského centra pre ekonomické a politické štúdiá
Narodil sa 16. apríla 1967 v Čerkassy na Ukrajine. V rokoch 1984 až 1991 študoval na Fakulte sociálnych a politických vied Kyjevskej štátnej univerzity Tarasa Ševčeka. Postgraduálne štúdium v odbore sociálna filozofia ukončil v roku 1995 na Inštitúte filozofie Národnej akadémie vied. V roku 1994 získal na Univerzite v Manchestri titul inžinier v odbore ekonómia (MA econ). Od roku 1995 pôsobil v rôznych funkciách v prezidentskej administratíve. Od apríla minulého roku pracuje ako analytik nezávislého Ukrajinského centra pre ekonomické a politické štúdiá Olexandra Razumkova. Je ženatý, má jedného syna.
Diskusiu uviedol Alexander Duleba:
Ukrajina má významné postavenie v systéme povojnovej Európy. Podľa konceptu tzv. geopolitického pluralizmu v postsovietskom priestore, o ktorom písal Brzezinskij pred niekoľkými rokmi, sú Ukrajina a Kazachstan kľúčové krajiny fixujúce status quo v Európe. V priebehu viac ako tristo rokov sa formovalo niečo, čo by sme mohli nazvať historickým jadrom ruského štátu. V súčasnosti je okolo tejto osi koncentrovaných 80 percent potenciálu ruského štátu. Patria sem najväčšie mestá, infraštruktúra, celý priestor je vlastne „ruskojazyčný“. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Ukrajina a Kazachstan osamostatnili a stali sa kľúčovými pre stabilitu pomerov v Európe. Ukrajina je navyše najväčším susedom Slovenska, preto by nebolo rozumné nevšímať si závažné politické procesy, ktoré tam momentálne prebiehajú. Charakter spolunažívania týchto dvoch krajín závisí od vyriešenia jej politických problémov.
Čo sa vlastne na Ukrajine deje? Opozičné strany, ktoré vyhrali minuloročné parlamentné marcové voľby, získali najvyšší počet hlasov, ale nebolo im umožnené, aby sformovali najvyššie orgány výkonnej moci. Víťaz volieb nebol akceptovaný, bol vytlačený. Sociálnodemokratická strana Ukrajiny, ktorá získala šesť percent hlasov, začala kontrolovať situáciu v krajine. Opozícia sa zhodla na tom, že v štáte vládnu nenormálne pomery, ktoré treba jednoducho zmeniť. Ešte stále sa nepodarilo vyriešiť aféru záhadného zmiznutia novinára Georgija Gongadzeho. V septembri 2002 sa obnovili akcie vyzývajúce na vyšetrenie záhadného zmiznutia popredného novinára.
Na Ukrajine minulý rok odvolali premiéra. Môžete nám objasniť širšie súvislosti jeho odvolania? Oficiálna verzia hovorí, že vláda padla, lebo sa nedokázala dohodnúť na sociálnom programe. Čo znamená pozvanie doneckého lídra Viktora Janukovyča do vlády? Zmení sa zostava vlády a dostanú sa do nej predstavitelia víťazných strán v parlamentných voľbách?
J. Jakymenko: V ukrajinskej ústave nie je zakotvený vzťah medzi väčšinou a menšinou a zostavením vlády. Premiéra a všetkých jeho spolupracovníkov vyberá a priamo menuje prezident. Parlament následne odobruje voľbu prezidenta hlasovaním a potvrdí alebo nepotvrdí premiéra vo funkcii. Po marcových voľbách novozvolený parlament síce nastúpil, ale vláda ostala, nemusela odstúpiť a mohla pokračovať vo svojej práci.
Prečo došlo k odvolaniu premiéra? Premiér bol predstaviteľom proprezidentských strán. Vo vnútri týchto strán sa sformovala silná skupina vychádzajúca z Donecka, ktorá mala záujem odvolať súčasného premiéra, a prinútila prezidenta Leonida Kučmu, aby ho odvolal. Preto nie je na mieste hovoriť o nejakých sociálnych programoch. Bol to skrátka záujem jednej skupiny proprezidentských strán. Aby ste lepšie pochopili súvislosti nášho parlamentarizmu, poviem jeden príklad. Parlamentná väčšina, ktorá sa po voľbách sformovala, sa nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi na premiéra, preto ponúkla prezidentovi štyroch kandidátov. Keď prezident jedného vybral, časť poslancov za neho nehlasovala. Keďže sa strany neboli schopné dohodnúť, vybral nakoniec prezident. Kandidatúra Janukovyča je dôležitá, lebo on stojí na čele silnej finančnej a politickej skupiny v Donecku. Môže sa stať potenciálnym kandidátom budúcich prezidentských volieb v roku 2004. Na Ukrajine sú totiž tri štartovacie pozície na prezidentskú kandidatúru: premiér, predseda parlamentu a riaditeľ kancelárie prezidenta.
Viktor Juščenko nebol počas nepokojov výrazne proti prezidentovi. Pripúšťate model spojenectva proprezidentských síl s blokom Juščenka?
J. Jakymenko: Víťazom volieb je strana Naša Ukrajina. Obe strany sa zhodujú v sociálno-ekonomickej oblasti, rozchádzajú sa však v prístupe k demokracii a slobode prejavu. O Kučmovi je známe, že potláča slobodu prejavu a právo na nezávislé informácie v tlači, televízii a rozhlase.
A. Duleba: Fakt, že Janukovyča vybral prezident Kučma, hovorí o pokuse dostať do rovnováhy tri hlavné politické frakcie na Ukrajine: kyjevskú (sociálnodemokratická strana, terajší šéf prezidentskej administrácie pán Medvedčuk), dnepro-petrovskú (z ktorej je prezident Kučma) a doneckú. Juščenko stále verí, že zlyhá aj táto vláda. Čaká, že krehká proprezidentská väčšina, ktorá vznikla za zvláštnych okolností, nevydrží. Strana Naša Ukrajina má najväčšiu frakciu v parlamente – 110 poslaneckých mandátov, ďalší sú komunisti. Na jednoduchú väčšinu v ukrajinskom parlamente je potrebných zo 450 poslaneckých mandátov 226. Opozícia (Naša Ukrajina, blok Julie Tymošenkovej, socialisti Alexandra Moroza, komunisti na čele s Petrom Symonekom) mala po parlamentných voľbách 217 poslaneckých mandátov. Chýbalo jej pár hlasov. Čo sa stalo? Proprezidentský blok Za jednotnú Ukrajinu (Zajedu – v preklade „za jedlo“) sformoval strany, ale prehral voľby. Mnohí takzvaní nezávislí poslanci, ktorých je okolo deväťdesiat, sa stali po voľbách členmi proprezidentských frakcií. I vo verejných médiách sa objavujú podozrenia, že prezidentská administratíva poslancov nakupovala. Juščenko disponuje 110 mandátmi, dištancuje sa od opozície a stále čaká, že prezidentská väčšina sa rozpadne. Janukovyč, jeden zo štyroch prezidentských kandidátov (proprezidentských frakcií je deväť a len štyri boli schopné postaviť svojho kandidáta na prezidenta), čaká, že vláda nebude mať podporu v parlamente. Rozhodujúce je, či strana Naša Ukrajina bude schopná podporiť vládu Janukovyča. Juščenko by zo štyroch frakcií bol schopný vytvoriť koaličnú vládu. Predstava prezidenta Kučmu je taká, že prezidentská administrácia pod kontrolou koalície kyjevskej a dnepropetrovskej frakcie pustí doneckú frakciu, mierne prijateľnú pre Juščenka, a tým dosiahne Juščenkovu podporu pre doneckú frakciu. To znamená postaviť vládu na tichej podpore západoukrajinskej frakcie a podporiť tak doneckú frakciu. Tak si udrží možnosť voľby, šéfa administrácie z kyjevskej frakcie a premiéra z doneckej frakcie. Znamená to však stále veľký priestor na politickú hru pred prezidentskými voľbami v roku 2004.
J. Jakymenko: K tejto verzii existuje aj alternatíva. Pre Juščenka je takáto hra nevýhodná, pretože by stratil podporu obyčajných ľudí. Už ste možno počuli mená kandidátov na prezidenta. Ja vám môžem povedať dnešné preferencie. Z opozičných kandidátov má Juščenko 24 percent, Symonenko 10 percent, Tymošenková 6 percent. Z proprezidentských kandidátov má Medvedčuk 6 percent. Ak by sa konalo druhé kolo volieb, ani jeden z kandidátov by nedosiahol nadpolovičnú väčšinu. Juščenko by vyhral, ak by sa skombinovali rôzne možnosti a dosiahol by 40 percent.
Životnosť vlád na Ukrajine je krátka. Ako ste už povedali, všetko závisí od prezidenta. Oficiálne prezidentské voľby sú o rok. Sformovala sa však opozícia zo síl, od ktorých sa neočakávalo, že by mohli spolupracovať (komunisti, socialisti a národní demokrati – centristi). Má šancu dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je odstúpenie prezidenta Kučmu?
J. Jakymenko: Mali by sme rozlišovať strategické a taktické ciele opozície. Čo donútilo pravicové a ľavicové sily, že sa v opozícii zjednotili? Po parlamentných voľbách sa znížil stupeň demokracie, špeciálne v médiách. Predovšetkým v troch televíznych staniciach, ktoré pokrývajú celú Ukrajinu, nemá opozícia možnosť prezentovať svoje názory. A keď sa predtým hovorilo o opozícii negatívne, teraz sa už nehovorí vôbec. Tento model informovania občanov prešiel aj na súkromné médiá napriek tomu, že nemajú dosah na celom území. V prvom rade treba vrátiť krajinu do normálnych koľají, do normálneho politického života. Opozícia by mala mať všetky práva, aké v normálnom demokratickom svete opozícií prislúchajú. Hlavná príčina súčasného stavu tkvie v prezidentovi Kučmovi. Podľa dôkazov dala práve prezidentská administrácia pokyn na potlačenie opozície. Preto sa teraz opozícia usiluje o predčasné prezidentské voľby a o odstúpenie prezidenta Kučmu. Ak bude súčasná situácia pokračovať, opozícia má obavy, že v roku 2004 voľby vôbec nebudú a že prezident bude jednoducho menovaný. A týmito argumentmi možno vysvetliť snahy a aktivity opozície. Je dôležité, že požiadavky opozície sú prijímané. Viac ako 50 percent obyvateľov podporuje snahu opozície o odstúpenie Kučmu a 31 percent je proti. To znamená, že vyše polovica obyvateľstva si želá zmenu.
Je vôbec na Ukrajine impeachment zákonne možný, je v ústave?
J. Jakymenko: V ukrajinskej ústave je zmienka o procedúre impeachmentu, ale chýbajú doplňujúce zákony, ktoré by ju upresňovali (neexistuje štatút špeciálneho prokurátora, špeciálnych vyšetrovateľov atď.). Tieto zákony pravdepodobne v budúcnosti nebudú prijaté. Teoreticky je to teda možné, ale prakticky nie.
Uvažuje sa o tom, že by prezident nemohol vydávať dekréty?
J. Jakymenko: Problém je v tom, že prezident má právo veta na zákony prijímané parlamentom. Pri súčasnom zložení parlamentu nie je šanca prezidenta prehlasovať, potrebných je tristo hlasov. Zložitejšie situácie nastávajú, keď parlament schváli nejaký zákon, ten príde k prezidentovi, no on ho ani nevetuje, ani nepodpisuje, len tam leží niekoľko mesiacov, hoci ústava hovorí, že sa prezident musí vyjadriť do jedného mesiaca. Preto medzi navrhované zmeny patrí ustanovenie, že zákon, ku ktorému sa prezident do jedného mesiaca nevyjadrí, podpíše predseda parlamentu a považuje sa za prijatý. Ústava nie je dokonalá a zároveň sa nedodržiava ani jej dnešná podoba. Treba ju zmeniť podľa vzoru európskych krajín a zväčšiť právomoci parlamentu. Vždy je lepšie, keď kolektívny orgán, akým je parlament, kontroluje jedného človeka.
Má prezident Kučma v priebehu roka, dvoch, šancu priblížiť sa k Západu tak, aby ho akceptoval? Nie je problémom opozície práve jej rôznorodosť?
J. Jakymenko: Západ rozlišuje medzi Ukrajinou a ukrajinským prezidentom. Prerušenie dialógu s prezidentom Kučmom neznamená prerušenie dialógu s Ukrajinou. Amerika zastavila financovanie vládnych organizácií, ale zostalo financovanie mimovládnych organizácií a opozície. Situácia pravdepodobne bude takpovediac zmrazená, Ukrajina sa do prezidentských volieb nebude Západu ani približovať, ani vzďaľovať.
Bude Ukrajina existovať o dvadsať rokov, keďže je tam 12 až 15 miliónov etnických Rusov? Dá sa situácia na Ukrajine zmeniť demokratickými reformami alebo nejakou formou diktatúry, ktorá by nastolila vládu zákona a pomery by sa postupne upravovali?
J. Jakymenko: Keď sa v deväťdesiatom roku hovorilo o ekonomickom rozmachu Ukrajiny, muselo sa vychádzať z nadhodnotenej ekonomickej samostatnosti. Pokiaľ ide o energetické zdroje, je Ukrajina sebestačná na 40 percent. Druhá vec je export ukrajinských tovarov. Keď sa Ukrajina odtrhla od Ruska, nemohla pokračovať situácia ako za spoločenstva s Ruskom, napríklad že Rusko bude od Ukrajiny nakupovať rovnaké množstvo energie. Ilúzia vychádzala z toho, že Ukrajina bude síce samostatný štát, ale ekonomické prepojenie ostane. Ekonomická situácia sa stala akousi odplatou za politickú nezávislosť. Korupcia je špecifická problémová otázka Ukrajiny.
Bol by som rád, keby ste Ukrajinu prijímali ako krajinu, ktorá existuje a bude existovať i o dvadsať rokov. Aj keď životná úroveň nie je najlepšia, vývoj je dynamický a ľudia sa naučili žiť v týchto podmienkach a tie sa dnes nezhoršujú. Najťažšie obdobie bolo v rokoch 1994 – 1996, keď hyperinflácia a ekonomická situácia boli najkritickejšie. Od roku 1999 je situácia vzostupná. Do budúcnosti hľadíme s rezervovanosťou, ale s optimizmom. Snahy iredenty sa najviac prejavovali v rokoch 1992 – 1993, v súčasnosti sa táto otázka neotvára. Momentálna situácia v Ukrajine sa dá riešiť diktatúrou, ale je to viac v rovine filozofickej ako politickej. Demokracia je ťažia, náročnejšia a zdĺhavejšia a na jej konci je východisko a splnené ideály. Demokraciu ľudia vytvárajú sami a nečakajú, že im ju niekto dá.
Združenie Človek v ohrození zorganizovalo diskusiu na tému Ukrajina – opozícia verzus prezident, ktorej hosťami boli Jurij Jakymenko, analytik nezávislého Ukrajinského centra pre ekonomické a politické štúdiá, a Alexander Duleba, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, SFPA.
Diskusiu moderovala Mária Mikušová – vedúca Odbornej redakcie medzinárodného života SRo. Týždenník SLOVO priniesol skrátený záznam tejto debaty.
