Milí vymierajúci Slováci, Ako som sa dočítal vo svetovej tlači, nemeckí vedátori vyskúmali, že pokračujúci rast obyvateľstva vo svete bude mať už iba krátke trvanie, podľa všetkého sa súčasný trend zastaví tak okolo roku 2100. Viem, že som Vás tým nijako nenadchol, keďže väčšina z Vás sa tohto dátumu už ani nedožije, a ak áno, tak iba s umelým chrupom. Vy máte totiž v súčasnosti celkom iný problém – Vás sa zatiaľ ešte stále pokračujúci rast svetového obyvateľstva už aj tak netýka. Skôr naopak. Vy vymierate. Rodí sa Vás stále menej a Váš priemerný život sa – i keď iba veľmi zľahka – predlžuje. Takže je viac ako možné, že o Vaše dôchodky sa čoskoro budú starať v Indii, Pakistane alebo na Jáve. Tam sa totiž ešte stále rodí ľudí ani maku. Je preto načase, začať sa venovať tým naozajstným hodnotám: teda skvalitňovaniu čím ďalej zriedkavejšieho, ale o to cennejšieho života. Otázkou Vašej budúcnosti teda je, čo si s futurologickým výpočtom nemeckých vedcov počnete po stránke filozofickej. Teda ako sa Vy osobne vysporiadate s faktom, že trend, ktorý zachváti Vašu zemeguľu až o sto rokov, sa vo Vašom kraji vlastne už začal? Podľa mňa máte skvelú príležitosť, začať sa venovať svojej vlastnej kvalite, pretože o tú teraz pôjde. Kvantita je už iba otázkou nasledujúcich pár rokov, zatiaľ čo to hodnotnejšie, perspektívnejšie a podstatnejšie sa Vám teraz črtá ako reálna vízia. Úlohou Slovenska v rozširujúcom sa svete bude teda nastoliť otázku pravých hodnôt. Aké jednoduché, však? Predpoklady pre vyššiu formu existencie slovenských ľudských bytostí sú už položené – kapitál z vyspelých krajín sa k Vám len tak hrnie, i keď zatiaľ ste z neho ešte veľa nevideli. Vy však viete, že teraz už bude dobre, a preto je najvyšší čas, zaoberať sa úlohami budúcnosti. Posledné prezidentské voľby, či ako s obľubou zvykne vravieť Váš pán premiér – voľby ostatné – sú toho napokon skvelým príkladom: Kandidáti sa zhostili svojej úlohy na jedničku a vytýčili pre Vašu krajinu hodnotový rebríček mimoriadnych kvalít: Jeden slušnosť, druhý národnosť, tretí vieru, štvrtý samostatnosť a piaty svetovosť. Samozrejme, že tých veličín bolo k dispozícii viac, výber bol bohatý. Všetko sú to hodnoty nezanedbateľné a nosné. Problém je iba v tom, že nikto z kandidátov nedokázal o svojej kvalite presvedčiť väčšinu z Vás, pretože väčšina z Vás nevolila preto, že by komusi jeho hodnotu verila, ale iba preto, že neverila vlastným očiam. Vaším problémom je, že nikomu nič neveríte, pretože nie je čo. Za ostatných pár samostatných rokov sa Vám už totiž otvorili oči, a tak viete, že cesta k budúcnosti nevedie cez slávnostné tribúny a nablýskané uniformy, akokoľvek pekne a emotívne na Vás všetkých pôsobia, ale cez úrady, kancelárie, okienka, čakárne, zastávky, stanice, banky, vodárne, menzy, vrátnice, pokladne, učtárne, pohovory, skúšky, pošty a – úrady, kancelárie, okienka, čakárne, zastávky… Ešteže máte sem-tam aj čas na televíziu, hokej a oslavy, ohňostroje, rádiá a námestia, tribúny, fanfáry, vďakabohu, žiadne verejné popravy a sem-tam aj trochu obyčajného naozajstného súkromia. A toho Vám vlastne prajem zo všetkých vecí a hodnôt najviac. Je to to jediné, čo Vám v posledný okamih Vášho stále sa predlžujúceho života na tom svete vlastne napokon zostane.
(Mimochodom, podľa vedeckých výpočtov Vás tu na Zemi bude v roku 2070 9 miliárd. Takže toho súkromia budete mať štatisticky predsa len o čosi menej ako dnes.)
Váš Ufón
