Po Európe roky putujú obrazy svetoznámych ruských tvorcov. Jednou z nich bola napr. výstava Kazimír Malevič a ruská avantgarda. Jej prvú podobu z roku 2014, napriek udalostiam, ktoré sa vtedy odohrali na Kryme a následným sankciám, videlo len v Amsterdame viac ako 280 000 návštevníkov. A nerušene sa presúvala po európskych výstavných sieňach. Podobne ako ojedinelá kolekcia strhujúcej plejády ruských maliarok-priekopníčok Las pionieras, vystavená v Madride v čase, keď chýrne Prado oslavovalo 200 rokov.
Na začiatku tohto roka 2022 triumfálne sprístupnili v Holandsku výstavu vyše pol tisícky diel ruských autoriek a autorov od začiatku storočia až po päťdesiate roky Ruská avantgarda – revolúcia v umení. Všetko sa zmenilo po 24. februári. Hoci už dovtedy dva roky pandémie znížili kultúrnu výmenu na minimum teraz sa vláda rozhodla zmraziť všetky priame styky s ruskými galériami a múzeami.
Scvrklo sa aj zastúpenie svetoznámej petrohradskej Ermitáže vo svete, prvý krok urobil holandský príbuzný Ermitáž-Amsterdam. Vznikol takrečeno z rebra materskej, petrohradskej Ermitáže. Po dvadsiatich rokoch sa zriekol akejkoľvek spolupráce. Pritom práve tam s veľkým nadšením triumfálne otvárali v januári výstavu Ruská avantgarda – revolúcia v umení. Ermitáž-Amsterdam je nádherný komplex budov v strede mesta; teraz zíva prázdnotou, pretože výstava miestnych umelcov ako aj dobrá reštaurácia nie sú v stave zabezpečiť dostatok návštevníkov.
Odpoveď ruskej Ermitáže na holandský demarš a vládny zákaz urýchlene ukončiť spoločné kultúrne iniciatívy s ruskými inštitúciami znie ako diplomatický balet: „berúc do úvahy bezprecedentnú úroveň nátlaku ktorému v terajšej politickej situácii sú vystavení naši kolegovia vo Eremitáž-Amsterdam prijali sme spoločné riešenie predčasne zatvoriť výstavu Ruská avantgarda – revolúcia v umení“. Pravda, inak to ani nemohlo, vzhľadom na rozhodnutie holandskej vlády, byť.
Takisto v Moskve sa na iný, neskorší, ale neohlásený, termín preniesla výstava Rembrandt, židovský pohľad. S holandskou stranou ju intenzívne pripravovalo moskovské Centrum tolerantnosti v Židovskom múzeu. Rovnako bolo oznámené zastavenie činnosti chýrneho a pre obe strany veľmi prospešného Holandského inštitútu v Sankt Peterburgu.
Spolupráce zriekol aj britský „príbuzný“ Fond Ermitáž v Londýne. Fond vznikol v roku 2003 na podporu petrohradskej galérie za účasti princa Charlesa a na jeho čele stál lord Rothschild.
Muzeálna dráma má aj ďalšie dejstvo – Rusko samotné nariadilo múzeám stiahnuť zo zahraničných galérií zapožičané diela ruských galérií a múzeí. Prvá žiadosť smerovala do milánskeho Palacio reale, kde Rusko má obrazy na výstave Tizian a ženské portréty v Benátkach 16. storočia. Žiadosť zaslala Ermitáž tiež vo veľmi diplomatickom jazyku. Tu ide o jeden obraz, ale iné galérie v Taliansku majú vrátiť desiatky obrazov, čo narúša celú koncepciu výstav. Najväčší projekt však bola ojedinelá výstava zo zbierok chýrnych zberateľov Morozovových v parížskej Fondation Louis Vuitton – tá však trvala iba do 3. apríla. Ruská kultúrna diplomacia zamrzla. Napokon desiatky štátov doteraz vypovedali kvôli špionáži, porušeniu diplomatických zásad vyše 400 ruských diplomatov.
V tejto situácii legendárny riaditeľ petrohradskej Ermitáže Michail Piotrovskij na stránke washingtonského fondu Priatelia Ermitáže napísal: „Svet zošalel a už nikdy nebude ako predtým. To, čo sa deje teraz, sa nikdy nemalo stať. No my si musíme zachovať v tomto šialenstve pokoj, naša misia záchrany kultúrnych mostov medzi národmi sa stala takou dôležitou ako nikdy predtým. Musíme zachovať aspoň krehký vzťah medzi ľuďmi a pomôcť národom, aby sa navzájom vypočuli a vrátili sa k dialógu, a nie k násiliu. Musíme pomôcť kultúre prežiť tieto nepokojné časy a tu sú dôležité naše osobné vzťahy. Priateľstvo sa preveruje v ťažkých dobách.“
To je jazyk kultúrneho Ruska.
