Keď sa minulý utorok v nočných hodinách po skončení zasadania Koaličnej rady jeden z novinárov opýtal, či v programe schôdzky figurovala kritika postoja verejnoprávnych médií voči kosovskému problému, hovorca SDĽ Braňo Ondruš, splnomocnený odpovedať na všetečné otázky, reagoval s očividným prekvapením. Na rokovaní o tom nepadla ani zmienka. Dobre, ale o necelých 48 hodín na tlačovej konferencii DÚ jej podpredseda Ján Budaj vyšiel s farbou von. Verejnosť sa vraj negatívne stavia k vojenským náletom Severoatlantickej aliancie a ich podpore Dzurindovym kabinetom i pre nejednoznačné podanie uvedenej problematiky v Slovenskej televízii. Preto by vládna koalícia mala podniknúť určité kroky.
Nuž opäť sú tu zámery – mimoriadne jemne povedané – našepkávať novinárom, čo majú a čo nemajú písať, či hovoriť. Pritom to, čo môžeme v posledných týždňoch sledovať v súvislosti s témou Juhoslávia na STV a Markíze, je iba amatérskym, slaboduchým odvarom Českej televízie a jej konkurentky Novy. Striktné spravodajstvo, čierno-biele hádky koaličných a opozičných poslancov, ktorí bez rozdielu politickej príslušnosti majú zväčša ďaleko od objektívneho pohľadu na viacvrstvový problém historických, národnostných, či kultúrnych vzťahov medzi etnikami na Balkáne. Na druhej strane divák pražských televíznych staníc sa stáva denno-denne svedkom zaujímavých odborných polemík medzi historikmi, diplomatmi a politológmi rozličného rangu. Naše médiá, žiaľ, nielen verejnoprávne, sa tvária, akoby u nás neboli odborníci na balkánsku problematiku. Ale sú.
Ak chce vraj Slovensko neohrozene kráčať do náručia aliancie, musí prinášať na oltár vlasti obete. Nepochybne je mrzuté, že sa to deje práve dnes, keď sa prehadzuje výhybka pre iné smerovanie zahraničnopolitickej orientácie štátu a keď sa začína rozhodovať o jeho budúcom prezidentovi.
SNS so svojím prezidentským kandidátom Jánom Slotom opráši v tejto súvislosti návrh na zvolanie mimoriadneho zasadania NR SR s jediným bodom programu – vyslovenie nedôvery Mikulášovi Dzurindovi a tým pád celej vlády. Avšak pravdepodobnejšie sa „normálna“ schôdza snemovne uskutoční podľa plánu 12. mája, lebo HZDS a jeho líder Vladimír Mečiar si zrátajú reálnosť tohto kroku a vrhnú sa radšej do predvolebnej kampane, ktorá sa oficiálne začne koncom tohto týždňa.
Staneme sa svedkami, ako množstvo politikov, straníckych aktivistov i bežných občanov po desiatich rokoch poochveje a nebude sa hanbiť organizovať prvomájové veselice. Popľuvaný sviatok práce sa premení na gulášové oslavy s najrozličnejším politickým korením. Kto si spomenie na Petra Weissa, ako pred deviatimi rokmi rečnil pred bratislavským Interom z plošiny nákladného auta?
Kosovská kríza sa bude vinúť ako tieň prezidentskou kampaňou a poskytne priestor pre extrémistické hlasy z tej, či onej strany. Pochopiteľne na vrub uchádzačov, blízkych terajšej vládnej koalícii. Aj preto bude kampaň špinavá. Už dnes sa ukazuje ťažko prekonateľný odpor určitých kruhov KDH a DS, ale i DU a SZS k spoločnému kandidátovi Rudolfovi Schusterovi. Ako sa viacerí mimo mikrofónu a televíznych kamier priznávajú, dokonca neoľudák Slota je im pre svoju priamočiarosť sympatickejší. Napriek tomu – ak motyka nevystrelí, do druhého kola postúpi okrem košického primátora Mečiar, ktorý je jediný schopný vložiť šém do umŕtveného Golema zvaného HZDS. Otázka znie, či materské strany SDK špekuláciami o novej hlave štátu časť svojich sympatizantov neznechutia natoľko, že sa na druhom, rozhodujúcom kole 29. mája nezúčastnia. Každý národ si totiž denno-denne píše svoje dejiny.
