Koľko myšlienok môže jeden kreslený vtip obsahovať? – Neobmedzene. Bolo by ale nelogické, keby som do jednej kresby natlačil sto myšlienok – asi myslíte vtipných nápadov – a dostal honorár ako za jednu. Radšej nakreslím sto vtipov krát sto honorárov. Peniaze hýbu svetom. Je ale zaujímavé, že v tom istom kreslenom vtipe – s jednou pointou – vidí každý čosi iné. Ako zistíte, že kresba potrebuje titulok? – Nezistím to. V hlave, neviem, v ktorom mieste mozgu, vznikne hotový námet. Najčastejšie bez textu. Kreslený humor „is international“, rozumejú mu všade. Kreslený vtip so slovenským textom, smiešny u nás, nemusí byť po preklade v Japonsku vôbec smiešny. Dávam prednosť kreslenému humoru bez slov. Načo obkecávať dobrý nápad? Predchádza vtip obrazu, či naopak? – Nedá sa jednoznačne odpovedať. Akoby sme sa spýtali, či bolo skôr vajce alebo sliepka. V každom prípade je tu nápad na kreslený vtip ako prvý, čo je záležitosť zlomku sekundy. Obraz ešte nemusí byť vtip, a ten nie je vždy obraz. Mohol by myšlienku kresleného vtipu pochopiť slepec? – Kreslený vtip je vizuálna záležitosť. Ťažko by sa smial, keby sme mu kreslený vtip napísali brailovým písmom. Ak by sme však kresbu urobili takým spôsobom, dajme tomu reliéfnym, že by si ju mohol prstami prehmatať, určite by myšlienku i pointu vtipu pochopil. Kresby sa predsa len dajú slovne vyjadriť: v jednej vašej kresbe muž odpláva od potápajúcej sa zemegule na ostrovček s dvomi palmami. – Opis nemusí presne vystihnúť. To je už ale príliš filozofické. Je to otázka skôr pre teoretikov, ktorí všetkému rozumejú, až nato, že nevedia kresliť!!! Kde sú korene karikatúry? – Bola tu v momente, keď náš prapredchodca niečo načmáral prstom do piesku či snehu, potom zadymeným drievkom na steny jaskyne. Určite chcel nakresliť, čo už videl, no asi sa mu to nepodarilo. Karikatúra je totiž deformácia, prešla vývojom, neskôr vznikla jej odnož, to čo robím ja: cartoon gag (kreslený humor). Karikatúru nerobím, lebo to neviem až tak dobre. Nemám to v ruke. Existujú prelomové vtipy? – V tomto smere nie som až tak rozhľadený. Kreslený humor nie je masová záležitosť. Pochybujem, že kresba dokáže to, čo Einsteinova teória relativity. Samozrejme boli a sú karikaturisti vybočujúci svojím štýlom z radu. To ale nie je moja parketa. Je to skôr otázka pre teoretika kresleného humoru, ktorý by o tom narozprával aj na tri strany. Escher kresbou vyjadril ilúzie. Dali by sa také ilúzie vyjadriť aj hudbou, tancom či inak? – Escher je jeden z tých, čo vybočili z radu. Videl som zopár jeho graficko výtvarných hračiek, kde sa pohráva s perspektívou. Rozmýšľal som, ako mu to vôbec napadlo. Ak je toto možné vo výtvarnom umení, myslím, že hudba a tanec má na vyvolanie ilúzií ešte väčšie predpoklady. Hudbou a tancom sa môžete dostať až do ošiaľu. Viete si predstaviť troj-rozmernú karikatúru? – S tým som sa ešte nestretol. Predstaviť si to možno viem, no nie som veľký fanúšik digitálnych jedničko-nulových experimentov. Dokonca sa mi nepáčia ani kresby cez počítač, lebo tu nekreslí kresliar, ale program. Zdajú sa mi akési umelé. Počítačová grafika je však iný kaliber. Tu už má miesto nielen 2D, 3D, ale aj 4D. A keď sa k tomu pridá 7 kanálový zvuk… Mení karikatúra vkus diváka, či naopak? – Hovoril som, že kreslený humor je okrajová záležitosť, chvíľkové pobavenie. Dnes je na samom okraji tlačových médií, hoci vždy bol ich súčasťou. Keď neboli fotoaparáty, kreslený humor a karikatúra predávali noviny. Škoda, že priestor pre kreslený humor je v periodikách stále menší. Ešteže to ako tak zachraňuje internet. Schizofrénia sa občas prejaví kreslením čmáraníc… – …ani proti tejto chorobe nie sú kresliari imúnni, nepoznám však nikoho s touto diagnózou. Natrafím však na čarbanice, ktoré autori z nedostatku nadhľadu a odstupu považujú za kreslené vtipy. Sú témy kresbou nevyjadriteľné? Vedeli by ste znázorniť napríklad postaršie pomňaukávanie? – Kresleným humorom sa dá vyjadriť všetko, kresbou úplne všetko. A ak sa dohodneme na prijateľnom honorári, pomňaukávanie staršie, postaršie i súčasné by nemalo byť pre profesionála problémom. Aké sú východiská vašej tvorby, inšpirácia? – Východiská si nepamätám, ciele stále nevidím. Viem však, že pokiaľ mi to v hlave bude robiť to, čo doteraz, a ruka a prsty dokážu viesť ceruzu i pero, budem vymýšľať a kresliť, a kresbami otravovať redakcie a poroty v zahraničí. Vymýšľať humor je totiž ťažká diagnóza. Choroba, čo sa nedá vyliečiť. Čo sa týka inšpirácie, neviem odpovedať.
Získali ste veľa cien v zahraničí. Sú rozdiely v kreslenom humore podľa svetadielov? – Nie. Keď listujem v katalógoch, zisťujem, že humor je medzinárodný, že kresliari v Brazílii a Turecku mali rovnaký nápad, len ho inak nakreslili. Chápe ho Nemec i Rus. Rozdiely sú možno vo výtvarnej technike, zručnosti, profesionálnom prístupe. Trochu odlišný pohľad vďaka inej kultúre majú azda Japonci, Číňania. No podľa toho, čo sa mi dostáva do rúk, rozdiely nie sú. Nakreslili ste nápad, s ktorým ste nesúhlasili? – S čím nesúhlasím, to nevymyslím. Čiže nenakreslil. Možno by som aj nakreslil, ale bolo by to riadne drahé pre toho, kto by si to objednal. Aj žiť z čohosi treba, najmä ak človek nemá pekné oči a ešte k tomu aj krátkozraké. Čiže humorom je možné propagovať zvrátenosť… – …ak humor čosi, kohosi zosmiešňuje, tým istým spôsobom môže aj čosi, kohosi propagovať. Ideálne by bolo, keby kreslený humor propagoval celoročne dobrú náladu a smiech na veľkoplošných bilbórdoch. To však žiadnej reklamnej agentúre zatiaľ nenapadlo! Ventiluje humor tabu ako tvrdil Freud? – Aké tabu? Tabu čoho? Vplyvom smiechu vyvolaného humorom sa v organizme vyplavujú hormóny šťastia a radosti, hovorí sa im endorfíny či sérotonín. Len nedávno som počul, že smiechovými terapiami liečia ľudí po mozgovej porážke. Smiech má vraj pri liečbe veľmi pozitívne účinky. Verím, že im ukazujú aj dobré kreslené vtipy. Možno aj moje. Psychológovia zistili, že smiech výrazne ozdravuje človeka, odporúčajú smiať sa aspoň 10 minút denne. Smiech je najúčinnejší protistresový prostriedok. Nie je dôvod brániť sa humoru. Ani kreslenému. Zmenil sa kreslený humor po roku 1968? – V roku 1968 bol boom, začalo vychádzať veľa nových periodík, všetky mali priestor. Uverejňovalo sa všetko možné. Keď s odstupom času pozerám na svoje vtipy z tej doby, trochu sa aj hanbím. Zrazu vyrástla kopa karikaturistov, čo ťali do živého i neživého. Bola Dubčekova doba, priestoru bolo viac než autorov. V denníkoch bol kreslený vtip na každej strane. V normalizácii mnohí už kresliť nesmeli (tí, čo ťali do živého), zredukoval sa počet periodík, prišla autocenzúra, ale priestor na kreslený humor stále bol, i v tej totalite. Vtedy som začal obosielať zahraničné súťaže, i keď mnohí varovne dvíhali prst, že do Kanady nie, do Talianska nie, lebo to nebolo odsúhlasené kdesi hore. Ale na Kubu môžeš, do Bulharska môžeš… Posielal som všade. Čo priniesol rok 1989? – To bola najväčšia zmena. Znova pribudlo veľa nových periodík. Tie však aj rýchlo zanikali a kreslený humor začal mať v periodikách stále menej priestoru. Síce mohli uverejňovať aj tí, čo predtým nemohli, ale čo z takého kreslenia, keď to nebolo kde publikovať. Mnohí dobrí karikaturisti zavesili kreslený humor na klinec a začali sa venovať lukratívnejším zamestnaniam. Poniektorí aj zabudli, že kedysi kreslili. Peniaze začali vážne hýbať aj Slovenskom a dobrý kreslený humor začal v slovenských periodikách chýbať. Je v humore etická či iná hranica? – Všetky hranice sú už prekročené… aj v kreslenom humore. Humor už nepozná hranice. Je len na prijímateľovi humoru, kde má stanovené svoje vlastné hranice. A to je u každého individuálne. To však ale tvorcov humoru neobmedzuje, lebo každý má svoje publikum. V reklame United Colors of Benetton černoška kojí belošské dieťa, či na holom zadku je nápis: HIV positive. Tieto reklamy mali isté problémy, a neboli ani politické. – Samozrejme, že keď sa dá kresba interpretovať ako urážka, tak je s tým problém. A každý systém, kultúra, má nejaké mantinely. Na internete ste núkali kresby za doláre. Neuvažovali ste po poklese dolára, že prejdete na euro? – Skôr na libru, tá má vyšší kurz (smiech). O honorároch sa nevtipkuje, to už idete trochu mimo… Zhováral sa Miroslav Brada Súvisiace Linky: Ľubomír Kotrha: www.sweb.cz/kotrha/home.htm www.m2-s.sk/trocha humoru Transitions, Praha, November, 1998: http://archive.tol.cz/transitions/cartnov8.html Ocenenia Ľubomíra Kotrhu v roku 2004: Soul, Kórea – Special prize Belediesi – Istanbul, Turecko – Special prize Haifa, Izrael-2. cena Daejeon city, Kórea-5. cena Banská Štiavnica – Čestné uznanie Tokyo, Japonsko – Grand prize Vyrastá na futbalovom ihrisku. Zápal pľúc kariéru futbalistu ukončí, píše básničky, poviedky, scenáre, pesničky ocenené na festivaloch. Po prvom semestri na architektúre sa oddá humoru. Od roku 1967 nakreslí cca 60-tisíc vtipov pre československé, nemecké, švajčiarske periodiká. Ilustruje knihu kreslených vtipov Diagnóza XY (1980), kalendáre, plagáty plus ďalších 20 kníh. Pre STV nakreslí seriál večerníčkov Dada a Dodo (1983 – 91). Okrem Slovenska vystavuje v ČR, Maďarsku, Juhoslávii, vo Francúzsku. Má ceny aj z Izraela, Japonska, Kórey, Ruska, Škótska, Talianska, Tchajvanu, Turecka. Ľubomír Kotrha.
