Podľa správ z médií sa na nedávnom proteste proti vysokým spotrebným daniam na palivá (rozumej palivá z ropy) v Bratislave zúčastnilo viac ako dvesto motorkárov z celého Slovenska. Podporiť ich prišiel jeden opozičný poslanec, ktorý konštatoval, že je rád, keď ľudia, ktorí milujú slobodu, prídu dať najavo svoj názor. A že je mu ľúto, ak koalícia nenašla dosť odvahy, aby na stretnutie s nimi prišla tiež. Jeho odvaha bola dosť veľká. Veď akciu proti vysokým spotrebným daniam z nafty benzínu prišiel podporiť napriek tomu, že je členom parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo, ochranu prírody a životného prostredia. A vzťah lacnejšieho benzínu a nafty, dokonca aj „zelenej“, a čistejšieho životného prostredia sotva možno vyjadriť aj inou ako nepriamou úmerou. Hlavný organizátor protestu zasa odkázal premiérovi, že „ak nevie zabezpečiť, aby pumpári a spoločnosti, ktoré distribuujú benzín a naftu, nezvyšovali ceny, nech ide od koryta, pretože premiér je tu na to, aby si to zabezpečil – je náš zamestnanec“. Tiež som jazdievala na motorke – a nie ako spolujazdkyňa. Ale ani ako demonštrantka svojho vzťahu k slobode. Ten sa nevystavuje na obdiv. Sloboda sa žije. Bez ohľadu na to, či to je alebo nie je dovolené a či tomu naši zamestnanci v parlamente a vo vláde práve žičia alebo nie. Ja som na to, že najslobodnejším dopravným prostriedkom sú okrem bicykla najmä nohy, pritom prišla ešte v časoch, keď liter benzínu stál dve koruny, špeciál dve štyridsať. Lebo stačilo vyčerpať nádrž a sloboda bola hneď úmerná len schopnosti kráčať po vlastných. Premiérovi by som tiež vedela všeličo odkázať (trebárs o vzťahu moci a médií). Ibaže ako bývalá (síce celkom nenápadná a nie iba) motorkárka uvažujem, ako by asi zníženie spotrebnej dane na palivá v SR ovplyvnilo celosvetovú krízu vo vyčerpaní ich zásob. A ako občianka, čiže jedna zo zamestnávateľov premiéra, ale aj poslancov, pokladám za lepšie, aj keď rovnako „účinné“ tlmočiť im svoje odkazy pri volebnej urne. Uvažujem o tom, komu, akým spôsobom a kde by mali občania adresovať svoj protest proti splodinám z výfukov a proti ohlušujúcemu rachotu špeciálne upravených motoriek, ktoré majú zrejme zabezpečiť, aby o láske motorkárov k slobode vedeli aj šírošíre polia a ľudia aj v tom najvzdialenejšom chotári. Ak sa na to niektorí odhodlajú, dovolím si odkázať im, aby skúsili vymyslieť iné miesto, nie tesné námestie uprostred mesta rovno pod oknami nemocnice, kde tento rok protestovali milovníci motorizmu.
