Mal som to šťastie stráviť dlhšie ob-dobie v Indii. Je to nádherná krajina, plná fascinujúcich, nezabudnuteľných, zarážajúcich, i frustrujúcich zážitkov. Medzi tie posledné patrí zoznámiť sa so systémom indickej byrokracie. Jeho fungovanie si predstavte v podobe hinduistického princípu „trimurti“ – trojice zrodu, obnovovania, a zániku (vopred sa priznávam, že to nie je len môj nápad). Zosobňujú ich bohovia Brahma, Višnu a Šiva. Akékoľvek vybavovanie sa riadi nemenným poriadkom. Časť prvá, metafora: Najprv narazíte na Brahmu, stvoriteľa. Ten z vašej požiadavky stvorí Problém. Problém v jeho kompetencii neriešiteľný. Treba ísť do ďalšej kancelárie. Tam sedí Višna, udržiavateľ. Udržiava nádej, že váš problém bude vyriešený ešte dnes. Ale až po obedňajšej prestávke. Alebo možno zajtra. Ale určite ešte tento týždeň, alebo ten budúci. Keď vyprší posledný termín, alebo vaša trpezlivosť, nastupuje Šiva. Ničiteľ. Ten akúkoľvek nádej na riešenie Problému neodvratne zničí. Každý z trojice sa, samozrejme odvoláva na vyššieho nadriadeného, najvyšší princíp, pretože ich konanie je len vyžarovaním jeho vôle. Avšak, ako to už s najvyššími princípmi býva, nik poriadne nevie, kde nadriadený sedí, a ani to, či sa tam vôbec práve teraz nachádza. Prechodom v kolobehu sa však problém očisťuje od svojej pôvodnej podstaty, mení sa na novú požiadavku, a je pripravený opäť do kolobehu vstúpiť. Časť druhá, vysvetlenie: A teraz čosi k recyklácii politickej elity v oligarchickej demokracii. Elita sa potrebuje obnovovať, rituálnym spôsobom zo seba zmývať špinu, ktorú na ňu nanesie kontakt s mocou a vláda nad bezmocnými. Politická elita sa rodí ako zosobnenie nádeje voličov. Z týchto nádejí stvorí Program, ktorým racionalizuje svoju požiadavku vládnuť. Jej druhou úlohou je byť Višnom. Udržiavať nádeje, udržiavať vieru, že Program zodpovedá nádejam, a udržiavať presvedčenie, že Program plní. Signálom nevyhnutnosti prechodu k tretej úlohe je, že obraz starostlivo udržiavaný elitou je v príliš ostrom protiklade s tým, ako ju vníma príliš veľká skupina ostatných. Elita sa premieňa na ničiteľa, Šivu, ktorý búra staré štruktúry, a pripravuje pôdu na novú premenu pozmenených nádejí na Program. Na nové zrodenie. Vyšším princípom je v našom prípade sloboda, vďaka ktorej si ľudia môžu vybrať z ponúkaných alternatív, a tým rozhodujú o svojom osude. Kolobeh nádeje vznikajúcej, udržiavanej a sklamávanej sa mení na politické konanie, prejav slobody. A v jeho priebehu sa recykluje, očisťuje od zlyhaní aj politická elita. Časť tretia, vyvrcholenie: Metafora a vysvetlenie sú zjednodušené, detinsky naivné. Vylučujú náhodu i aktívne konanie. A chýba im možnosť „vymaniť sa z kolobehu“. Tá v skutočnosti existuje. Pri indickej byrokracii sa volá „trpezlivosť a milý prístup“, pri recyklácii politickej elity „občiansky aktivizmus“. Pri súboji s bohmi ho však často sprevádza vlastná trojica. Optimizmus, naivita – a napokon cynizmus.