Máloktoré mesto na Slovensku sa môže pochváliť takým ikonickým výtvarným dielom, ktoré ho intenzívne charakterizuje rovnako ako erb či niektorý z architektonických objektov. Banská Bystrica áno!
Skuteckého Trh v Banskej Bystrici (tu je podstatný výrez) už dlhé roky predmetom obdivu domácich obyvateľov a poznajú ho nielen znalci a odborníci, ale aj milovníci slovenských reálií.
Vynikajúci maliar Dominik Skutecký (nar. 1849 v Gajaroch) ho namaľoval roku 1889 a vystavil o rok neskôr v Budapešti, kde ho zakúpila mestská rada na muzeálne účely. Po 8 mesiacoch ho však vrátila s tým, že si praje iný s motívom hlavného mesta. A tak maliar navrátený obraz daroval na dobročinnú lotériu Spolku žien, ktorej zisk bol venovaný na výstavbu novej nemocnice. Obraz putoval do múzea. Dnes je hlavným ťahákom expozície v objekte rodinnej vily maliara, ktorú si postavil po príchode do Banskej Bystrice z európskych pôsobísk (Viedeň, Mníchov, Benátky) a definitívne sa usadil v pokojnejšom prostredí (1889 – 1921). Lokálne podmienky a podnety výraznejšie poznamenali aj charakter umelcovej tvorby, v ktorej sa posunul k tendenciám realizmu a rozvinul svetelné zámery aktuálneho stredoeurópskeho smeru – luminizmu v civilnejších maľbách žánrových výjavov, plenéroch a portrétnej tvorbe.
Skuteckého vila už od začiatku pútala originálnou podobou, pri jej stavbe sa maliar inšpiroval talianskou architektúrou. Najmä vonkajšia podoba odrážala krédo, ktoré umelec napĺňal každodennou tvorbou. ARS et AMOR (umenie a láska) a LABOR et GLORIA (práca a sláva) – to sú posolstvá premietnuté na dominantnej fasáde spolu s portrétmi umelcov Rafaela a Tiziana. Tu roky pokojne žila maliarova rodina v symbióze s ateliérom, po umelcovej smrti 13. marca 1921 prevzala domácnosť jeho dcéra, maliarka Karola s manželom lekárom Ferdinandom Karvašom. Vo vile sa narodil ich jediný syn Peter Karvaš (25. 4. 1920). Dramatické obdobie nastalo v období slovenského štátu a vydaní rasových zákonov, no najmä po potlačení Povstania v októbri 1944, keď jej obyvateľov násilne vysťahovali a vilu si uzurpovalo gestapo. Rodičov Petra Karvaša v januári 1945 napokon čakal fatálny koniec vo vápenke v Nemeckej.
Po vojne objekt v zmenenej podobe slúžil administratíve uhoľných skladov a obyčajne pôsobiaci dom si Bystričania takmer nevšímali. V uvedenom období svoje o ňom vedel hádam iba Peter Karvaš, ktorý z času na čas zobďaleč pozoroval jeho nevábnu premenu. A keď bol po normalizácii vylúčený z verejného života, rany osudu si liečil spomienkami, ktoré mu dávali silu na ďalšie prežívanie. Vzišla z toho jedinečná kniha V hniezde (1981), do tohto textu autor vložil neutíchajúcu túžbu sprítomniť si magický svet detstva a dospievania v meste pod Urpínom so všetkými úžasnými zážitkami a skúsenosťami. Drobnokresba ulíc a zákutí Banskej Bystrice v 20. a 30. rokoch minulého storočia očami citlivého svedka – majstra pera dávala súčasníkom možnosť nazrieť do atmosféry doby a ľudí v nej. Stala sa preto akousi neformálnou učebnicou Banskobystričanov o meste v 20. a 30. rokoch minulého storočia.
Po roku 1989 mali tak odborníci zo Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici úžasný prameň inšpirácie na začiatok premeny celého objektu, ktorá sa stala opäť mekkou umenia. Bola tam zriadená expozícia umeleckého diela Dominika Skuteckého v jeho autentickom prostredí. Horná ulica č. 55 tak získala nádherný klenot v inak menej nápadnej ulici stúpajúcej k Námestiu SNP. Podoba expozície sa za roky existencie sčasti obmieňala, priberala si aj aktivity súvisiace s inými druhmi umenia v spolupráci s ďalšími subjektmi kultúry a umenia v meste.
Aktuálne zrekonštruovaná expozícia mala byť pôvodne otvorená 13. marca tohto roku, v skutočnosti sa tak stalo kvôli karanténe až 22. mája v komornej atmosfére obmedzujúcich hygienických opatrení. No tento počin si rozhodne zaslúži širšiu pozornosť kultúrnej verejnosti nielen v Banskej Bystrici, ale aj celého Slovenska i návštevníkov zo zahraničia.
Nová koncepcia zohľadňuje skutočnosť, že to nie je čistá výtvarná realita. Autentický priestor domu, v ktorom žil výnimočný umelec, dovolila náznakovo zútulniť prostredie aj dobovými prvkami obytného interiéru, čo rozhodne prispelo k zatraktívneniu expozície. Zaujme aj skutočnosť, že viac ako polovica výtvarných diel bola odborne reštaurovaná (Miroslav Slúka), medzi nimi, samozrejme, aj Trh v Banskej Bystrici. Ten dostal aj monumentálnejší rám a aj exkluzivitu samostatného umiestnenia na celej jednej stene. Navyše, v strede miestnosti je okrúhle sedenie, ktoré dovoľuje návštevníkom dlhšie sa kochať jeho nádherou vo väčšom pohodlí. Ikonický obraz (83,3 x 113,5 cm) získal tak potrebnú dominanciu, ktorú si zaslúži. Dielo zobrazuje mimoriadne množstvo postáv v žánrovo poňatej kompozícii na pozadí zobrazenia trhu na námestí, v čistej farebnosti ľudových krojov v plnom slnečnom svetle, s dôrazom na farebnú dominantu červeného slnečníka vo vzťahu ku kompozícii vo formáte zlatého rezu.
Prízemie je venované dvom expozičným celkom, jeden patrí talianskemu umeniu, druhým je zasa salón pripomínajúci meštiansku kultúru konca habsburskej monarchie. Na poschodí sa pôvodne nachádzal ateliér, ktorý už nie je iba sterilným výstavným priestorom či pasívnou obrazárňou, ale získal na exkluzivite celostenovou dekoráciou, znázorňujúcou vybavenie umelcovej pracovne. Ide o fotoreprodukciu v súčasnosti nezvestného autorovho obrazu Umelec v ateliéri z roku 1920, ktorá sa dá sčasti porovnať so Skuteckého obrazom dcéry – maliarky Karoly v ateliéri. A tak na návštevníka dýcha dobová atmosféra starých čias, keď autor maľoval nielen zákutia mesta a jeho obyvateľov, ale aj prostredie neďalekých hámrov, v ktorých zobrazil život a prácu robotníkov – kotlárov. Skutecký sa pričinil aj o rozvoj kultúrneho života v Banskej Bystrici, organizoval výstavy, pomáhal začínajúcim maliarom, napríklad aj Jozefovi Murgašovi.
Priestor bývalej pracovne je ponechaný na dočasné výstavy, v súčasnosti sa v nej nachádza prezentácia života a diela maliarovho syna, architekta Alexandra (1883 – 1944 ), ktorý sa výrazne podieľal na podobe Bratislavy v 20. rokoch (Justičný palác, IRB na Štúrovej ulici, budova poisťovní na Gorkého ulici, Dom E. Bondyho na Štefánikovej ulici a i.). Jeho osud bol taktisto tragický, zapojil sa do Povstania a po jeho potlačení zahynul na úteku koncom októbra 1944 v Hiadeľskom sedle.
Na tomto mieste treba uviesť, že na chodníku pred vstupom do areálu Skuteckého vily sa nachádzajú 3 tzv. kamene zabudnutých, označujúcich tragické obete vojnových udalostí a holokaustu – patria Karole a Ferdinandovi Karvašovcom a Alexandrovi Skuteckému.
Pôvodcovia zrekonštruovanej expozície – kurátorka Katarína Baraníková spolu s poradkyňami Klárou Kubičkovou, Katarínou Beňovou a Zuzanou Majlingovou, architektom expozície Marcelom Benčíkom – mali na svoju víziu finančné prostriedky vo výške 208 tisíc eur, z nich najväčší podiel bol z príspevku BBSK, časť pochádzala aj z Fondu na podporu umenia.
Návštevníci si z expozície môžu okrem mimoriadneho kultúrneho zážitku odniesť aj niečo „rukolapné“ z bohatej ponuky suvenírov, medzi nimi napríklad repliku známeho červeného dáždnika. K nim pribudla pred pár dňami aj bankovka s nulovou hodnotou, ktorá znázorňuje práve výrez z ikonického obrazu. A tak, ak sa v čase nastávajúcej dovolenkovej sezóny, trávenej prevažne na Slovensku, ocitnete v meste pod Urpínom, skúste svoju pozornosť obrátiť aj na tento jedinečný skvost kultúry a umenia. Určite nebudete banovať!
Hala talianskeho umenia.
Salón.
Dominik Skutecký: V hámri.
Foto: Autorka
